6Tdo/80/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 27. júla 2015 v Bratislave, v trestnej veci obvineného K. O. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2To 86/2014, z 11. septembra 2014 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného K. O. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 5T 2/2012, z 10. apríla 2014 bol obvinený K. O. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na ust. § 139 písm. e/, písm. f/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku.

Podľa § 149 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 46 Tr. zák. mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. súd obvinenému uložil trest zákazu činnosti viesť akýkoľvek druh motorového vozidla vo výmere 4 roky.

Proti rozsudku Okresného súdu Zvolen podal odvolanie obvinený. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením, sp. zn. 2To 86/2014, podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol.

Proti druhostupňovému uzneseniu podal dovolanie obvinený z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Podľa obvineného dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. bol naplnený tým, že mu bolo ukrátené právo na obhajobu predovšetkým tým, že prvostupňový súd nerešpektoval jeho dôkazný návrh tou formou, ako to žiadal. Bez akejkoľvek hlbšej analýzy a úvah nebol braný zreteľ nielen na jeho obranu, ktorá bola produkovaná od prvopočiatku, t.j., že cítil blokovanie ľavej strany vozidla a bol počas jazdy ťahaný na ľavú stranu, ale neboli rešpektované ani objektívne a pravdivé výpovede ostatných vodičov, ktorí jazdili na predmetnom motorovom vozidle. Bol ukrátený na svojich zákonných právach na obhajobu a to najmä v tom, že sa nemohol objektívne zúčastniť ohliadky a preverovať jednotlivé stopy po dopravnej nehode.

Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ je podľa obvineného tým, že ušlo pozornosti oboch súdov, že na následku, t.j. smrti sa podieľala aj nebohá G., pretože ako vedúca záchrannej ambulancie bez jeho vedomia svojvoľne nielenže seba nepripútala, ale uvoľnila bezpečnostné pásy aj prepravovanej chorej osobe a vychádzajúc z vyjadrenia znalca šlo o podstatnú príčinu smrteľných následkov. Ak by nebolo došlo k odopnutiu bezpečnostných pásov, smrť by nebola nastala.

S prihliadnutím na tieto okolnosti ďalej na jeho predchádzajúci život, na nesprávne osadenie vozidla pneumatikami treba považovať uložený trest nepodmienečný za neprimerane prísny už aj s prihliadnutím na to, že aplikácia kvalifikačných znakov uvedených v odstavci 2/ § 149 je sporná a nepresvedčivá.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je naplnený tým, že trestné stíhanie vo veci a vznesenie obvinenia boli odlišné a v ďalšom štádiu konania bolo jeho konanie kvalifikované prísnejšie v tom, že skutku sa dopustil na chránenej osobe a že skutku sa mal dopustiť závažnejším spôsobom konania, t.j. porušením dôležitej povinnosti vyplývajúcej z páchateľovho zamestnania, postavenia alebo funkcie.

Vyslovil názor, že kvalifikačný znak - chránená osoba je použiteľný len pri úmyselných trestných činoch a pri nedbanlivostných trestných činoch je nepoužiteľný. Právna kvalifikácia v súvislosti s porušením dôležitých povinností sa podľa súdnej praxe aplikuje pri dopravných nehodách, on sa protiprávneho konania dopustil, ako to vyplýva aj zo skutkovej vety preto, že zvolil nesprávnu techniku jazdy.

Je si vedomý toho, že v rámci dovolania nie je možné namietať vyhodnotený skutkový stav, ale napriek tomu poukazuje na vady znaleckého posudku.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona v ust. § 149 ods. 2 v spojitosti s § 138 a § 139 ods. 2 Tr. zák. a príslušných ustanovení Trestného poriadku a vyslovil názor, že vytýkané nedostatky povedú k postupu vedenom v § 386 a § 388 ods. 1 Tr. por.

Okresný prokurátor vo vyjadrení uviedol, že vykonaným dokazovaním bol náležitým spôsobom preukázaný skutkový stav. Nie je naplnený ani jeden dovolací dôvod uvedený v dovolaní. Obvinený je zo spáchanej trestnej činnosti usvedčený výpoveďami svedkov, znaleckými posudkami.

Navrhol, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného odmietol.

Poškodený O. G., manžel C. G. vo vyjadrení uviedol, že dovolanie považuje za účelové. Je nespokojný s tým, že odvolanie nepodal aj okresný prokurátor, pretože obvinenému mal byť uložený prísnejší trest. Poukázal na to, že obvinený sa k spáchanej trestnej činnosti priznal, až neskôr začal tvrdiť, že je nevinný. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie na neverejnom zasadnutí odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta2011), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.).

Právo na obhajobu patrí k základným atribútom spravodlivého procesu, zabezpečuje rovnosť zbraní medzi obvineným na jednej strane a prokurátora na druhej strane. Právo na obhajobu je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu.

Zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie práva na obhajobu (teda nie každé porušenie práva na obhajobu).

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. Trestného zákona na skutkový stav, ktorý zistil súd. Najvyšší súd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie ustanovení Trestného zákona alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov (napr. Obchodného zákonníka, Občianskehozákonníka).

Z ust. § 371 ods. 1 písm. h/ vyplýva, že dovolanie podľa tohto ustanovenia možno podať z dvoch dôvodov,

a/ že obvinenému bol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone. b/ obvinenému bol uložený taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ možno uplatniť vtedy, ak dôjde k porušeniu zákonných ustanovení upravujúcich vykonanie jednotlivých dôkazných prostriedkov.

Ku konkrétnym skutočnostiam, ktoré obvinený uviedol v dovolaní Najvyšší súd Slovenskej republiky považuje za potrebné uviesť nasledovné. Ako už bolo konštatované v predchádzajúcej časti odôvodnenia rozsudku, nie každé porušenie práva na obhajobu môže naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/, ale len zásadné porušenia práva na obhajobu sú spôsobilé naplniť tento dovolací dôvod. Dovolací dôvod nemôže naplniť skutočnosť, že súd nevykonal navrhovaný dôkaz, ale ho hodnotil inak ako podľa predstáv obvineného.

V tejto časti dovolania obvinený poukazuje na nesprávne závery znaleckého posudku, čo by mohlo mať vplyv na zmenu skutkového stavu, a to je v dovolacom konaní neprípustné, ako to na inom mieste v písomnej časti dovolania uvádza sám obvinený. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že technická závada na vozidle bola vylúčená, z toho pohľadu, že by mohla byť príčinou dopravnej nehody a preto námietky obvineného v tom smere, že poukazuje na možné technické závady na vozidle, sú tak isto len iným názorom na hodnotenie dôkazov. Ak sa aj na začiatku konania určité procesné pochybenia vyskytli, boli v ďalšom konaní napravené a nemôžu preto zakladať predmetný dovolací dôvod.

So skutočnosťami, ktoré by podľa obvineného mohli zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. sa konajúce súdy vysporiadali v odôvodnení svojich rozhodnutí a súdy tieto skutočnosti brali v prospech obvineného pri ukladaní trestu. Miera zavinenia poškodeného bola braná do úvahy pri ukladaní trestu. Tieto skutočnosti vyplývajú z odôvodnenia rozsudku. Ale nemôžu viesť k naplneniu dovolacieho dôvodu podľa ust. § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., pretože v konaní nebol uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej zákonom ani taký druh trestu, ktorý Trestný zákon nepripúšťa.

K dovolaciemu dôvodu podľa ust. § 371 ods. 1 písm. i/ podľa návrhov obvineného, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že zo samotného písomného podania obvineného, Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky nie je jasné, čoho sa vlastne obvinený domáha. Ak sa domáha toho, že jeho konanie malo byť kvalifikované len podľa ust. § 149 ods. 1 Tr. zák. a nie podľa citovaného ustanovenia ods. 2, tak v tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky odkazuje na odôvodnenie prvostupňového aj druhostupňového rozsudku, v ktorých sa konajúce súdy s touto otázkou argumentačne vysporiadali a Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s právnou kvalifikáciou konania obvineného tak, ako bola v rozhodnutiach ustálená.

Ani jeden z dovolacích dôvodov uvedených v dovolaní nebol naplnený a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky v súlade s ust. § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného K. O. ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.