6Tdo/8/2018

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika, sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Gabriely Šimonovej v trestnej veci obvineného I. O. pre zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom 9. januára 2019 v Bratislave, o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/21/2017, zo 4. mája 2017 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. a/ Tr. por. dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Bratislava III rozsudkom zo 14. októbra 2016, sp. zn. 3T/15/2016, uznal obvineného vinným zo zločinu zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 29.11.2014 v čase okolo 07,00 h v V. na V. ulici č. XXXXX/XA v bytovom objekte „Z. X." v C.. X. v byte č. XXX na 8. poschodí udrel veľkou silou rukou na ľavú spánkovú oblasť hlavy poškodeného neb. Ing. Z. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V., V. XXXXX/XA, pritom ako ho poškodený G. po predchádzajúcej ústnej výmene názorov rukou chytil jednou rukou pod krk, čím mu spôsobil zlomeninu ľavej spánkovej kosti s prechodom na lebečnú spodinu, krvný výron v ľavom spánkovom svale s krvácaním pod tvrdú a mäkké blany mozgu, pričom poškodený následkom zranení dňa 22.12.2014 podľahol.

Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému I. O. uložený podľa § 148 odsek 1 Trestného zákona, § 36 písmeno j/ Trestného zákona, § 38 odsek 2, odsek 3 Trestného zákona trest odňatia slobody v trvaní 3 (tri) roky.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/ Trestného zákona súd obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu pre výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku súd zaviazal obvineného nahradiť poškodenej V. G. škodu vo výške 1.876,36 eur.

Na podklade odvolania obvineného I. O. podaného proti vyššie citovanému rozhodnutiu Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd") rozsudkom zo 4. mája 2017, sp. zn. 2To 21/2017, podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo 14. októbra 2016, sp. zn. 3T/15/2016, v celom rozsahu a rozhodujúc podľa § 322 ods. 3 Tr. por. a § 285 písm. b/ Tr. por. obvineného I. O. oslobodil spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava III, sp. zn. 2 Pv 861/14/1103, z 27. januára 2016 pre skutok právne posúdený ako zločin zabitia podľa § 148 ods. 1 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom, nakoľko skutok nie je trestným činom. Podľa § 288 ods. 3 Tr. por. súd odkázal poškodenú V. G. s celým nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Podaním z 1 decembra 2017 doručeným súdu prvého stupňa 5. decembra 2017 ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerka spravodlivosti") na podnet poškodenej V. G. podala proti naposledy uvedenému druhostupňovému rozhodnutiu dovolanie v neprospech obvineného, a to z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/, § 371 ods. 3 Tr. por. - s poukazom na porušenie zákona v ustanoveniach § 25 ods. 1 Tr. zák., § 322 ods. 3 písm. a/ Tr. por. a § 285 písm. b/ Tr. por. v prospech obvineného. Pokiaľ ide o vecné (materiálne) odôvodnenie uplatneného dovolacieho dôvodu, z hľadiska rozhodnutia dovolacieho súdu nie je toto významné na danom mieste bližšie rozvádzať.

K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava III podaním zo 14. decembra 2017, v ktorom uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje k dovolaniu ministerky spravodlivosti.

K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa vyjadril obvinený I. O. prostredníctvom právnej zástupkyne podaním z 19. decembra 2017, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s dôvodmi dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 3 Tr. por., nakoľko tieto nie sú preukázané.

Najvyšší súd ako súd dovolací v zmysle § 378 Tr. por. vec predbežne preskúmal a dospel k takému záveru, že dovolanie ministerky spravodlivosti je potrebné odmietnuť (bez preskúmania veci) ako oneskorene podané.

Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 podá minister spravodlivosti len na podnet. Podnet môže podať osoba, ktorej tento zákon nepriznáva právo na podanie dovolania okrem osoby, ktorá nespĺňa podmienku dovolania uvedenú v § 372 ods. 1.

Podľa § 372 ods. 1 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Generálny prokurátor môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal obvinený a odvolací súd rozhodol v jeho prospech.

Podľa § 370 ods. 1 Tr. por. ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Podľa § 370 ods. 2 Tr. por. ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.

Podľa § 371 ods. 3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.

V prvom rade treba uviesť, že napadnutý druhostupňový rozsudok bol prokurátorovi Okresnej prokuratúry Bratislava III doručený 24. mája 2017, pričom ako už bolo uvedené vyššie, posudzované dovolanie bolo ministerkou spravodlivosti podané 5. decembra 2017.

A keďže zákonná 6 mesačná lehota na podanie dovolania v neprospech obvineného začala plynúť od doručenia napadnutého rozhodnutia prokurátorovi, posledným dňom, kedy bolo možné zo strany ministerky spravodlivosti podať dovolanie, bol piatok 24. novembra 2017 (s použitím § 63 ods. 4 Tr. por.).

K odôvodneniu daného záveru dovolací súd uvádza s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 1TdoV 14/2017, z 27. februára 2018 nasledovné:

Vo všeobecnosti možno úvodom poznamenať, že Trestný poriadok v aktuálne účinnom znení ustanovenia § 370 (ods. 1) považuje za relevantný okamih pre začiatok plynutia lehoty na podanie dovolania doručenie napadnutého súdneho rozhodnutia buď to prokurátorovi alebo obvinenému, prípadne jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcov, pokiaľ sa dané rozhodnutie v zmysle zákona doručuje aj im (na rozdiel od uvedeného ustanovenie § 370 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 určovalo ako začiatok plynutia lehoty „len samotné" doručenie rozhodnutia súdu bez toho, aby označovalo akúkoľvek konkrétnu osobu).

Ak ide potom o otázku, od doručenia napadnutého rozhodnutia ktorému konkrétnemu subjektu je potrebné odvíjať lehotu na podanie dovolania ministrom spravodlivosti (na základe podnetu oprávnenej osoby v zmysle § 369 ods. 1 Tr. por.) v neprospech obvineného, tak tu treba zdôrazniť, že v danom prípade ustanovenie § 370 ods. 2 Tr. por. nemožno vykladať izolovane, ale v kontexte, resp. v nadväznosti na predchádzajúci odsek, ktorého veta prvá jasne stanovuje okrem dĺžky lehoty (6 mesiacov) aj začiatok počítania lehoty v prípade podania dovolania v neprospech obvineného - bez rozlíšenia toho, aká konkrétna oprávnená osoba takéto dovolanie podáva („Ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať...").

Uvedené teda platí pre všetky prípady podania dovolania v neprospech obvineného, či už ho podáva generálny prokurátor alebo minister spravodlivosti (len uvedené osoby sú oprávnené podať dovolanie aj v neprospech obvineného, resp. je možné, že nimi podané dovolanie bude smerovať tak v prospech ako aj neprospech obvineného - za predpokladu uplatnenia rôznych okolností).

Vychádzajúc z teleologického a systematického výkladu ustanovení § 370 ods. 1 (veta prvá) a ods. 2 Tr. por. teda platí, že 6 - mesačná lehota na podanie dovolanie (a to aj čo len čiastočne) v neprospech obvineného plynie obom oprávneným osobám (tak ministrovi spravodlivosti ako i generálnemu prokurátorovi) zhodne od doručenia rozhodnutia súdu (voči ktorému je dovolanie prípustné) prokurátorovi. Takýto výklad je v prospech obvineného, keď by odporovalo navyše aj zdravému úsudku (logike), ak by prípadné neskoršie doručenie rozhodnutia obhajobe (obvinenému, resp. jeho obhajcovi či zákonnému zástupcovi), ktorá má vždy možnosť domáhať sa zmeny rozhodnutia len vo svoj prospech, malo spôsobiť „predĺženie lehoty" pre ministra spravodlivosti (na rozdiel od generálneho prokurátora) na podanie dovolanie v neprospech obvineného.

Prioritne dovolací súd skúma, a tak tomu bolo aj v predmetnom prípade, či bolo dovolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné takýto mimoriadny opravný prostriedok podať. Po kladnom zodpovedaní danej otázky je potrebné pristúpiť k skúmaniu splnenia ďalších procesných (procesno- formálnych) podmienok, a síce, či bolo dovolanie podané včas a oprávnenou osobou.

V preskúmavanej veci teda bolo zistené nesplnenie podmienky včasnosti podania dovolania, a preto nebolo potrebné sa ďalej zaoberať ďalšími procesnými podmienkami (a už vôbec nie vecnou stránkou, resp. dôvodnosťou námietok spadajúcich pod niektorý z dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por., uplatniteľných zo strany ministerky spravodlivosti SR.

S poukazom na vyššie uvedené dôvody preto najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku daného rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.