6Tdo/8/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 22. februára 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného J. R. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trnave z 5. februára 2015, sp. zn. 5To/74/2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. R. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu v Piešťanoch z 24. novembra 2014, sp. zn. 2T 198/2009, bol na základe viny, ktorá bola právoplatne potvrdená rozsudkom Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T/198/2009 zo dňa 20.9.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu Trnava, sp. zn. 5To/132/2011, zo dňa 22.11.2011 na skutkovom základe tam uvedenom obvinený J. R. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 ods. 7 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zákona odsúdený na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zákona ho súd zaradil na výkon uloženého trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený J. R. v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trnave rozsudkom z 5. februára 2015, sp. zn. 5To 74/2014, tak, že zrušil podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sám vo veci rozhodol tak, že obvinenému J. R. uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a dva mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Dňa 23. septembra 2015 podal obvinení J. R. na Okresnom súde Piešťany proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu dovolanie, ktoré následne doplnil podaním zo 7.10.2016 prostredníctvom ustanovenej obhajkyne, a to z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Namietal, že mu bol uložený neprimerane vysoký trest odňatia slobody, v dôsledku čoho bol rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To 74/2014, z 5.2.2015 porušený zákon v ust. § 41 ods. 2 Tr. zákona v jeho neprospech. Podľa názoru obvineného, krajský súd ako odvolací súd znížením trestu odňatia slobody o šesť mesiacov negoval skutočnosti vyplývajúce z podstaty obnovy konania, čo vytýkal prvostupňovému súdu vo svojom rozhodnutí. Vzhľadom na uvedené obvinený navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a zrušil rozsudok Krajského súdu v Trnave z 5.2.2015, sp. zn. 5To 74/2014, a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Trnave, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Prokurátor sa k podanému dovolaniu obvineného vyjadril podaním z 9. novembra 2016, v ktorom uviedol, že dovolanie obvineného J. R. nepovažuje za dôvodné a opodstatnené. Má za to, že rozsudok Krajského súdu Trnava z 5.2.2015, sp. zn. 5To 74/2014, je zákonný, vydaný v súlade s príslušnými ustanoveniami Trestného zákona a Trestného poriadku na základe riadne a zákonne ustáleného skutkového a právneho stavu veci a zároveň uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením uvedeného rozhodnutia. Podľa názoru prokurátora, dovolacie námietky obvineného sa vôbec nedotýkajú právneho posúdenia skutku, z ktorého bol uznaný za vinného. Vo vzťahu k obvineným uplatnenému dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ktorým namietal výlučne výšku uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody prokurátor uviedol, že sa nejedná o žiadny z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Vyslovil názor, že v posudzovanej veci, pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonných trestných sadzieb. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol, nakoľko nie sú splnené dôvody dovolania v zmysle § 371 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravene v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por., dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť pretoobmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Pokiaľ ide o vyššie uvádzanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c/ Tr. por., alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por.

Najvyšší súd zistil z obsahu spisového materiálu, že rozsudkom Okresného súdu Piešťany zo dňa 20. septembra 2010, č. k. 2T 198/2009-454, bol obvinený okrem vyššie uvedeného zločinu podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. uznaný za vinného aj za prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a pokračovací prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. Predmetným rozsudkom bol obvinenému podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 7, § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere desať rokov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. novembra 2010, č. k. 5To 136/2010-482, bol rozsudok Okresného súdu Piešťany zo dňa 20. septembra 2010 podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušený vo výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. s použitím § 172 ods. 1 Tr. zák., § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 7, ods. 8, § 41 ods. l, ods. 2 Tr. zák. bol obvinenému uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov, pre výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14. septembra 2011, č. k. l Tdo 28/2011, bolo vyslovené, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 16. novembra 2010, č. k. 5To 136/2010-482, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. porušený zákon v ustanovení § 41 ods. 2 Tr. zák. v prospech obvineného J. R.. Tento rozsudok bol vo vzťahu k obvinenému J. R. zrušený a zrušené boli aj ďalšie rozhodnutia na zrušený rozsudok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Krajskému súdu v Trnave bolo prikázané, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Následným rozsudkom Krajského súdu v Trnave zo dňa 22. novembra 2011, č. k. 5To 132/2011-582, bol podľa § 322 ods. 3 Tr. por., s poukazom na právoplatný výrok o vine z rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 20. septembra 2010, č. k. 2T 198/2009-454, obvinený J. R. podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. odsúdený na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a osem mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Okresný súd Piešťany uznesením, č.k. 1Nt 110/2013-654, z 13.8.2014 podľa § 394 ods. 1Tr. por. s použitím § 400 ods. 1 Tr. por. povolil na základe návrhu obvineného obnovu konania vedenú proti obvinenému J. R. v časti výroku o treste v trestnej veci Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T 198/2009, a zároveň zrušil v časti výroku o treste rozsudok Okresného súdu Piešťany, sp. zn. 2T 198/2009, z 20.9.2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 5To 132/2011, z 22.11.2011, právoplatný 22.11.2011 pre prečin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20, § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 3 písm. b/ Trestného zákona v bode 1/ rozsudku, pokračovací prečin podielnictva podľa § 231 ods. 1 písm. a/ Trestného zákona v bodoch 2/ a 3/ rozsudku a zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi formou spolupáchateľstva podľa § 20, § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Trestného zákona v bode 4/ rozsudku, ktorým bol odsúdenému podľa § 172 ods. 1 Trestného zákona, § 37 písm. h/, písm. m/ Trestného zákona, § 38 od ods. 7 Trestného zákona, § 41 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona uložený úhrnný trestodňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne so zaradením do ústavu so stredným stupňom stráženia. Následne Krajský súd v Trnave rozsudkom z 5. februára 2015, sp. zn. 5To 74/2014, rozhodol, tak, že zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a sám vo veci rozhodol tak, že obvinenému J. R. uložil podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a dva mesiace.

Dovolacím dôvodom podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, na ktorý dôvod poukazoval aj obvinený v podanom dovolaní, je, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia: správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podstata argumentov dovolania obvineného, pokiaľ ide o tento dovolací dôvod, spočíva v tom, že namieta výlučne výšku uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody. K dovolacej námietke obvineného je potrebné uviesť, že táto nenapĺňa žiaden dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Rovnako nenapĺňa ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., ktorý predpokladá uloženie trestu mimo rámca zákonom stanovenej trestnej sadzby alebo uloženie takého druhu trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa, a to sa v danom prípade nestalo.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Za daného stavu krajský súd po zrušení napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a uznaní obvineného J. R. za vinného zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. mohol uložiť úhrnný trest odňatia slobody od troch rokov do trinásť rokov a štyri mesiace. Nakoľko bol súdom prvého stupňa po povolenej obnove konania uložený rovnaký trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a osem mesiacov, odvolací súd nepochybil, ak obvinenému uložil úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osem rokov a dva mesiace za rešpektovania zásady reformatio in peius. Trest bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a nie je dokonca ani neprimerane prísny.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.