ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 28. januára 2016 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Ing. S. J. pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I. z 10. mája 2013, sp. zn. 3T 125/2008, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 5. decembra 2013, sp. zn. 2To 106/2013, podľa § 382a, § 385 ods. 1, § 386, § 388 ods. 1 Tr. por. po zistení dôvodov dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. takto
rozhodol:
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 5. decembra 2013, sp. zn. 2To 106/2013, a v konaní, ktoré mu predchádzalo
bol porušený zákon
v ustanoveniach § 2 ods. 9 Tr. por., § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. por., § 44 ods. 2 Tr. por., § 272 ods. 3 Tr. por., § 168 ods. 1 Tr. por., § 46 ods. 1 Tr. por., § 287 ods. 1 Tr. por., § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/, ods. 3 Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por. v n e p r o s p e ch obvineného Ing. S. J..
Tento rozsudok sa z r u š u j e.
Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Bratislava I. z 10. mája 2013, sp. zn. 3T 125/2008.
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Okresnému súdu Bratislava I sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 10. mája 2013, sp. zn. 3T 125/2008, na tom skutkovom základe, že
obvinený Ing. S. J. ako vedúci obchodného zastupiteľstva spoločnosti VHB Průmyslové baterie, s.r.o., obchodné zastupiteľstvo Bratislava, Košická ulica č. 37, v súčasnosti Enersys, s.r.o., obchodné zastupiteľstvo Bratislava, organizačná zložka Kopčianska ulica č. 20, dňa 17. októbra 1997 prevzal šek série I 0655830, vystavený spoločnosťou VHB Průmyslové baterie, s.r.o., na sumu 4 624 308 Sk, určený k úhrade faktúry č. 29/97 v prospech spoločnosti BORISSIA, s.r.o., Bratislava, Panenská ulica č. 7 a následne dňa 17. októbra 1997 v pobočke VÚB, a. s., Bratislava, Laurinská ulica č. 12, prostredníctvom uvedeného šeku vybral z účtu číslo XXXXXXXXXX/XXXX spoločnosti VHB Průmyslové baterie, s.r.o., obchodné zastupiteľstvo Bratislava, sumu vo výške 4 624 308 Sk, ktorú sumu nepoužil na úhradu faktúry č. 29/97, vystavenú spoločnosťou BORISSIA, s.r.o., Bratislava, ale túto si ponechal pre svoju potrebu, čím spôsobil spoločnosti VHB Průmyslové baterie, s.r.o., obchodné zastupiteľstvo Bratislava, škodu vo výške 153 498 90 € (4 624 308 Sk), uznal obvineného Ing. S. J. vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov a uložil mu trest odňatia slobody podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, v trvaní 2 rokov, pričom jeho výkon mu s poukazom na § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.
O náhrade škody rozhodol tak, že
podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť uhradiť škodu poškodenej spoločnosti EnerSys, s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo Bratislava, organizačná zložka, Kopčianska ulica č. 20, IČO: 30 807 531, vo výške 153 498,90 €.
Proti tomuto rozsudku podali odvolania obvinený Ing. S. J. a krajský prokurátor.
Krajský súd v Bratislave o podaných odvolaniach rozhodol rozsudkom z 5. decembra 2013, sp. zn. 2To 106/2013, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, písm. f/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 3T/125/2008, z 10. mája 2013 vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu a vo výroku o náhrade škody. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por.
uložil obvinenému Ing. S. J. podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku s použitím § 40 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov, pričom jeho výkon mu s poukazom na § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov.
O nároku poškodeného rozhodol tak, že
Podľa § 59 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku obvinenému uložil povinnosť, aby podľa svojich síl nahradil škodu voči spoločnosti EnerSys, s.r.o., Kopčianska č. 20, Bratislava, IČO: 45 987 181 vo výške 153 498,90 €.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvineného zaviazal na náhradu škody voči spoločnosti EnerSys, s.r.o., Kopčianska č. 20, Bratislava, IČO: 45 987 181 vo výške 153.498,90 €.
Proti vyššie citovanému rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal obvinený, ako oprávnená osoba, prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je naplnený tým, že konajúce súdy vedome opomenuli vykonať dokazovanie zabezpečením účtovníctva poškodenej spoločnosti EnerSys, s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo Bratislava, organizačná zložka, Kopčianska ul. 20, Bratislava, IČO: 30 807 531, z ktorého by bolo možné preukázateľne zistiť, či jehokonaním vznikla poškodenej spoločnosti škoda. Poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (sp. zn. 6 Tdo 16/2008), podľa ktorej, ak určité dôkazy nemôže obstarať obvinený, musí ich obstarať súd, inak môže dôjsť k zásadnému porušeniu práva na obhajobu. Ďalej poukázal na svojvoľné vyhodnotenie výpovede svedka C. C. súdom za nepravdivú. Zdôraznil skutočnosť, že nebola nad všetku pochybnosť preukázaná jeho vina a orgán činný v trestnom konaní a súd vyhodnocovali dôkazy a okolnosti svedčiace v jeho prospech v rozpore s § 2 ods. 10 Tr. por. Vytýkal súdu, že nepoužil zásadu in dubio pro reo. Obvinený uviedol dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. s tým, že znalecký posudok Mgr. J. a spôsob obstarania podpisov na znalecké dokazovanie ako aj výpoveď JUDr. H. a jeho účasť v konaní, nemožno považovať za dôkazy získané zákonným spôsobom. Z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, je podľa obvineného naplnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Zároveň poukázal na nesprávne právne posúdenie zisteného skutku, pokiaľ ide o priznanú náhradu škody poškodenej spoločnosti, nakoľko zo znaleckého dokazovania a jeho záverov vyplýva, že spoločnosti EnerSys, s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo nevznikla žiadna škoda. Podľa obvineného, rozhodnutím súdu bol nezákonne zvýhodnený subjekt, ktorý nie je právnym nástupcom poškodeného - EnerSys, s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo Bratislava, organizačná zložka. Žiadal, aby najvyšší súd postupom podľa § 386 Tr. por. vyslovil porušenie zákona a zrušil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2To/106/2013, zo dňa 5. decembra 2013 vo všetkých výrokoch.
K dovolaniu obvineného sa nevyjadril krajský prokurátor ani poškodený.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) primárne zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa tiež obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania uvedená v prvej vete § 372 ods. 1 Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté.
Zároveň preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým obvinený podal dovolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní a zistil, že je dôvodné.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Podľa § 2 ods. 9 Tr. por. každý, proti komu sa vedie trestné konanie, má právo na obhajobu.
Podľa § 34 ods. 1 Tr. por. obvinený má právo od začiatku konania proti svojej osobe vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam, ktoré sa mu kladú za vinu a k dôkazom o nich, má však právo odoprieť vypovedať. Môže uvádzať okolnosti, navrhovať, predkladať a obstarávať dôkazy slúžiace na jehoobhajobu, robiť návrhy a podávať žiadosti a opravné prostriedky. Má právo zvoliť si obhajcu a s ním sa radiť aj počas úkonov vykonávaných orgánom činným v trestnom konaní alebo súdom. S obhajcom sa však v priebehu svojho výsluchu nemôže radiť o tom, ako odpovedať na položenú otázku. Môže žiadať, aby bol vypočúvaný za účasti svojho obhajcu a aby sa obhajca zúčastnil aj na iných úkonoch prípravného konania. Ak je obvinený zadržaný, vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody, môže s obhajcom hovoriť bez prítomnosti tretej osoby; to neplatí pre telefonický rozhovor obvineného s obhajcom počas výkonu väzby, ktorého podmienky a spôsob výkonu ustanovuje osobitný predpis. Má právo v konaní pred súdom vypočúvať svedkov, ktorých sám navrhol, alebo ktorých s jeho súhlasom navrhol obhajca a klásť svedkom otázky. Obvinený môže uplatňovať svoje práva sám alebo prostredníctvom obhajcu.
Podľa § 34 ods. 4 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd sú povinné vždy obvineného o jeho právach poučiť vrátane významu priznania a poskytnúť mu plnú možnosť na ich uplatnenie. Poučenie sa obvinenému v prípade potreby primerane vysvetlí. Obvineného, ktorý bol zadržaný alebo zatknutý, je potrebné poučiť aj o práve na naliehavú lekársku pomoc, o práve nazerať do spisov, o maximálnej lehote, počas ktorej môže byť obmedzený na slobode, kým nebude odovzdaný súdu a v prípade, že bude vzatý do väzby o jeho práve vyrozumieť rodinného príslušníka alebo inú osobu.
Podľa § 44 ods. 2 Tr. por. obhajca je oprávnený už v prípravnom konaní robiť v mene obvineného návrhy, podávať v jeho mene žiadosti a opravné prostriedky, nazerať do spisov a zúčastniť sa podľa ustanovení tohto zákona v konaní pred súdom úkonov, ktorých má právo zúčastniť sa obvinený a vo vyšetrovaní alebo v skrátenom vyšetrovaní úkonov podľa § 213 ods. 2 až ods. 4.
Podľa § 272 ods. 3 Tr. por. súd odmietne vykonať dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie alebo okolnosti, ktorú možno zistiť inými, už skôr navrhnutými dôkazmi. Rozhodnutie o odmietnutí vykonať dôkaz sa oznámi tomu, kto návrh na jeho vykonanie podal, a to spravidla ústne po otvorení hlavného pojednávania; súd je však oprávnený, ak sa to ukáže potrebným v priebehu ďalšieho pojednávania, takéto rozhodnutie zmeniť a vykonanie dôkazu pripustiť.
Podľa § 168 ods. 1 Tr. por. ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto výroky.
Podľa § 46 ods. 1 Tr. por. poškodený je osoba, ktorej bolo trestným činom ublížené na zdraví, spôsobená majetková, morálna alebo iná škoda, alebo boli porušené či ohrozené jej iné zákonom chránené práva alebo slobody. Poškodený má právo v prípadoch ustanovených týmto zákonom sa vyjadriť, či súhlasí s trestným stíhaním, má právo uplatniť nárok na náhradu škody, robiť návrhy na vykonanie dôkazov alebo na ich doplnenie, predkladať dôkazy, nazerať do spisov a preštudovať ich, zúčastniť sa na hlavnom pojednávaní a na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní alebo o dohode o priznaní viny a prijatí trestu, vyjadriť sa k vykonaným dôkazom, má právo záverečnej reči a právo podávať opravné prostriedky v rozsahu vymedzenom týmto zákonom. Poškodený má právo sa kedykoľvek v priebehu trestného konania informovať o stave trestného konania. Informáciu poskytne orgán činný v trestnom konaní alebo súd, ktorý vo veci koná; na tento účel sa poškodenému poskytnú potrebné kontaktné údaje. Informácia o stave konania sa neposkytne, ak by poskytnutím takej informácie mohol byť zmarený účel trestného konania.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ak súd odsudzuje obžalovaného pre trestný čin, ktorým spôsobil inému škodu, uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutkuuvedeného vo výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ uhradená.
Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. e/, písm. f/ Tr. por. odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj, b/ pre chyby v napadnutých výrokoch rozsudku, najmä pre nejasnosť alebo neúplnosť jeho skutkových zistení, alebo preto že sa súd nevysporiadal so všetkými okolnosťami významnými pre rozhodnutie; e/ ak je uložený trest neprimeraný, alebo f/ ak je rozhodnutie o uplatnenom nároku poškodeného na náhradu škody v rozpore so zákonom.
Podľa § 321 ods. 3 Tr. por. ak preskúmava všetky výroky, ale je chybná len časť napadnutého rozsudku a možno ju oddeliť od ostatných, zruší odvolací súd rozsudok len v tejto časti; ak však zruší hoci aj len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci, ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom. V neprospech obžalovaného môže odvolací súd zmeniť napadnutý rozsudok len na základe odvolania prokurátora, ktoré bolo podané v neprospech obžalovaného; vo výroku o náhrade škody tak môže urobiť aj na podklade odvolania poškodeného, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Po preskúmaní námietok obvineného smerujúcich k vyššie uvedeným dovolacím dôvodom, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní konštatuje, že týmito zákonnými ustanoveniami sa súdy neriadili.
Vo vzťahu k tvrdeniu obvineného, že v trestnom konaní neboli preukázané a kumulatívne splnené podmienky na vyvodenie trestnoprávnej zodpovednosti za spáchanie trestného činu sprenevery, najvyšší súd poukazuje na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 1/2011 pod č. 3, podľa ktorého dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nemôže napĺňať poukaz na to, že vykonaným dokazovaním nebola v konaní preukázaná subjektívna stránka trestného činu. Táto totiž predstavuje vnútorný vzťah páchateľa k spáchanému trestnému činu, ktorý nie je možné skúmať priamo, ale len sprostredkovane, t. j. tak ako sa navonok prejavuje v jeho konaní, ktoré je napokon obsahom skutkovej vety rozhodnutia. Predmetom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. potom môže byť už len nesprávne právne posúdenie takto ustáleného skutku v skutkovej vete rozhodnutí súdov prvého a druhého stupňa, ale nikdy samotné skutkové zistenia, ktoré sú jej obsahom a ktoré nie je možné akokoľvek dopĺňať a meniť.
V intenciách § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd skúmal, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone.
Podľa § 248 ods. 4 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v znení účinnom v čase spáchania skutku, trestný čin sprenevery spácha ten, kto si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená a spôsobí tak na cudzom majetku škodu nie nepatrnú. Odňatím slobody na dva až desať rokov sa páchateľ potresce, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a ak spôsobí takým činom značnú škodu alebo iný obzvlášť závažný následok.
Objektom tohto trestného činu je zákonom chránený záujem v podobe majetku (zverená vec). Podľa § 130 ods. 3 Tr. zák. zverenou vecou sa rozumie vec vo vlastníctve inej osoby, ktorú má páchateľ na základe zmluvy v oprávnenom užívaní, alebo z dôvodov plnenia určitých úloh podľa dispozície jej vlastníka v držbe so záväzkom použiť ju len na dohodnutý účel, alebo podľa dohodnutých podmienok ju vlastníkovi vrátiť. Obsahom objektívnej stránky trestného činu sprenevery je konanie páchateľa, ktorý si prisvojí cudziu vec, ktorá mu bola zverená. Objektívna stránka tohto trestného činu pozostáva z 1/protiprávneho konania, t.j. konania v rozpore s platnou právnou úpravou, 2/ škodlivého následku, čiže vzniknutej ujmy, ktorá vznikne konaním páchateľa a napokon 3/ kauzálneho nexusu, teda príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním páchateľa a škodlivým následkom. Subjektom tohto trestného činu je ten, komu bola zverená vec, ktorá nie je v jeho vlastníctve do dispozície za určitým účelom. Pre naplnenie subjektívnej stránky trestného činu sprenevery sa vyžaduje úmyselné konanie páchateľa spočívajúce v prisvojení si cudzej veci na škodu inej osoby.
Z uvedeného zákonného ustanovenia je zrejmé, že o trestný čin sprenevery môže ísť len v prípade, ak páchateľ naloží so zverenou vecou v rozpore s účelom, na ktorý mu bola cudzia vec daná do opatrovania alebo do dispozície, a to spôsobom, ktorý marí základný účel zverenia. Čo sa týka posudzovaného prípadu, dovolací súd dospel k záveru, že nie je zrejmé, či konaním obvineného došlo k vyššie uvedenému trestnému činu. Z vykonaného dokazovania nebolo tiež jednoznačne preukázané, že konaním obvineného vznikla poškodenej spoločnosti škoda, naopak zo záverov znaleckého posudku vypracovaného znaleckou organizáciou - Bratislavská súdnonoznalecká a konzultačná spoločnosť, s.r.o., z odboru ekonomika a riadenie podnikov vyplýva, že poškodená spoločnosť neeviduje voči obvinenému za roky 2000, 2001, 2002 žiadnu pohľadávku a nevykazuje žiadnu škodu. Z výsluchu znalca JUDr. Ing. Vojtecha Čipáka, PhD. vyplývajú závery o tom, že poškodená spoločnosť EnerSys, s.r.o., obchodné zastupiteľstvo Bratislava, viedla účtovníctvo v súlade so zákonom č. 563/1991 Zb. a prípadná škoda by sa musela prejaviť v inventarizácii, v účtovníctve a vo výkazníctve.
Z uvedeného vyplýva nejasnosť, alebo neúplnosť skutkových zistení súdom, a preto nie je možné konštatovať, že boli obligatórne naplnené znaky skutkovej podstaty vyššie uvedeného trestného činu.
Vo vzťahu k výroku o náhrade škody, odvolací súd závažne pochybil, ak priznal nárok na náhradu škody spoločnosti EnerSys, s.r.o., Kopčianska 20, Bratislava, IČO: 45 987 181, vo výške 153 498,90 eur a nie spoločnosti EnerSys, s.r.o. - obchodné zastupiteľstvo Bratislava, organizačná zložka podniku zahraničnej osoby, Kopčianska 20, Bratislava, IČO: 30 807 531, ktorá si v konaní pred súdom uplatňovala nárok na náhradu škody. Z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že spoločnosť EnerSys, s. r. o. - obchodné zastupiteľstvo Bratislava, organizačná zložka, so sídlom Kopčianska 20, 851 01 Bratislava, bola zrušená bez likvidácie ku dňu 31.01.2012 rozhodnutím zriaďovateľa, spoločnosti EnerSys, s. r. o., so sídlom Roztylské náměstí 649/19, Zaběhlice, 141 00 Praha 4, Česká republika zo dňa 31. januára 2012. Napriek tejto skutočnosti, súd prvého stupňa priznal nárok na náhradu škody subjektu, ktorý zanikol bez právneho nástupcu. Spoločnosť EnerSys, s.r.o., Kopčianska 20, Bratislava, IČO: 45 987 181 nie je právnym nástupcom žiadnej spoločnosti, a preto jej nevznikol žiaden právny nárok na priznanie škody. Na základe týchto skutočností má dovolací súd za preukázané, že rozhodnutie o uplatnenom nároku na náhradu škody je v rozpore so zákonom.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zabezpečenie práva na obhajobu znamená vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva.
Podľa čl. 6 bod 3, písm. d/ Európskeho dohovoru o ľudských právach, každý, kto je obvinený z trestného činu, má tieto minimálne práva: vypočúvať, alebo dať vypočúvať svedkov proti sebe a dosiahnuť predvolanie na vypočúvanie svedkov vo svoj prospech za rovnakých podmienok ako v prípade svedkov proti nemu.
V prípade, že uplatnenie práva na obhajobu spočíva v navrhovaní dôkazov (§ 34 ods. 1 a § 44 ods. 2 Tr. por.), zodpovedá mu povinnosť orgánov činných v trestnom konaní a súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom a najneskôr pred meritórnym rozhodnutím tomuto návrhu buď vyhovieť, alebo ho odmietnuť, resp. rozhodnúť, že sa ďalšie dôkazy vykonávať nebudú.
Pokiaľ ide o namietané nevykonanie obhajobou navrhovaných dôkazov, konkrétne zabezpečenie dôkazu účtovníctva, tak k tomu bolo zistené nasledovné:
Obvinený žiadal predložiť originál účtovníctva za účelom zistenia zaúčtovania predmetnej transakcie v prípravnom konaní a v konaní pred súdom.
Okresný súd uznesením vyhláseným na hlavnom pojednávaní konanom dňa 25. marca 2011 uložil poškodenej spoločnosti, aby doložil účtovníctvo spoločnosti za roky 1997 - 1998, vrátane audítorských správ, výsledky kontrol za roky 1997 - 1998 (viď zápisnica na č.l. 456 spisu). Poškodená spoločnosť nesplnila povinnosť uloženú súdom, následne okresný súd uznesením vyhláseným na hlavnom pojednávaní dňa 10. mája 2013 tento návrh na doplnenie dokazovania odmietol (č.l. 597) a krajský súd sa ním vôbec nezaoberal. Z odôvodnenia oboch rozsudkov vyplýva, že účtovníctvo má výlučne evidenčný charakter a skutočnosť, že poškodená spoločnosť nemá v účtovníctve vedenú pohľadávku proti obvinenému ešte neznamená, že svojim konaním jej nespôsobil škodu.
Je nepochybné, že súd nemá povinnosť vykonávať všetky stranami navrhnuté dôkazy a v prípade, ak takéto návrhy na doplnenie dokazovania považuje za nadbytočné, môže v súlade so zákonom ich vykonanie odmietnuť. V danom prípade sa však jedná o porušenie práva zásadným spôsobom, keďže odmietnutie návrhu na doplnenie dokazovania súdom nemôže byť svojvoľné a neodôvodnené, t.j. každý výrok rozsudku musí byť odôvodnený presvedčivo a tak, aby rozhodnutie súdu bolo preskúmateľné. Podľa § 2 ods. 12 Tr. por., orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
V danom prípade, z odôvodnenia súdu prvého stupňa nie je zrejmé, prečo nebolo vyhovené návrhu obvineného na doplnenie dokazovania, ani to, ako sa súd vysporiadal s jeho obhajobou (rozpory vo výpovediach svedka JUDr. H., ktorý vystupoval ako splnomocnenec poškodeného na hlavnom pojednávaní dňa 25. marca 2011, ktorý uviedol, že transakcia bola nesprávne zaúčtovaná a počas pravidelne vykonávaných ročných kontrol sa nezistili nezrovnalosti u poškodenej spoločnosti, až následne uviedol, že po odchode obvineného vznikli nezrovnalosti v účtovníctve, čo je v rozpore s výpoveďou ďalšej svedkyne C. K.; spornou bola tiež skutočnosť, kto žiadal o súhlas nadriadených a koho konaním malo dôjsť k vyššie opísanému skutku, keďže osobou oprávnenou na podpis šeku bol obvinený a zároveň aj E. P., ktorá predmetný šek vypísala a obvinený ho ako konateľ spoločnosti podpísal; svedok K. W. bol prítomný pri výbere finančných prostriedkov z účtu v banke a tento mal vedomosť, že mali byť vyplatené peniaze v hotovosti za províziu p. D. S.; výpoveď svedka C. C., ktorý uviedol na hlavnom pojednávaní, že bol prítomný pri tom, ako obvinený odovzdal finančné prostriedky p. S. v sídle poškodenej spoločnosti, ktorý odovzdal obvinenému doklad o prevzatí odmeny za dohodnutú províziu za prítomnosti K. W. a K. N., vyhodnotil ako nepravdivú z dôvodu snahy pomôcť osobe obvineného; svedkyňa H. Z. potvrdila, že v účtovníctve spoločnosti neboli zistené nezrovnalosti a predložený výdavkový doklad nájdený v trezore bez prítomnosti obvineného svedkom JUDr. H. nemal náležitosti dokladu na účely účtovníctva). Ďalej nebolo zrejmé ani to, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny. Okresný súd sa vôbec nezaoberal naplnením jednotlivých znakov skutkovej podstaty príslušného trestného činu. Odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia sa naň odvolal.
Tým, že súdy nevykonali obvineným navrhovaný dôkaz - predloženie originálu účtovníctva poškodenej spoločnosti, ktorý si obvinený nemohol sám zabezpečiť, nebola daná možnosť overiť si výpovede vyššie menovaných svedkov a jednak tým obvinenému zmarili možnosť účinne sa brániť voči obvineniu. Zamietnutie návrhu obvineného na doplnenie dokazovania vykonaním takého dokazovania, ktoré je spôsobilé privodiť zmenu v dôkaznej situácii a je podstatné z hľadiska náležitého zistenia skutkového stavu veci, je porušením práva obvineného na obhajobu.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolací súd poukazuje na to, že dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom alebo v rozpore s osobitným zákonom, nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní a nemôže ani prispieť pre náležité objasnenie veci. V posudzovanejveci, svedok D. S. poprel prevzatie finančných prostriedkov od obžalovaného ako aj tú skutočnosť, že by podpis na výdavkovom doklade bol jeho. Relevantným dôkazom potvrdzujúcim výpovede svedkov bola aj výpoveď znalca Mgr. Koutného, ktorý skonštatoval, že sporný výdavkový doklad nepotvrdil svojim podpisom D. S.. Z výpovede znalca Mgr. Koutného na hlavnom pojednávaní však vyplýva, že porovnávací materiál predložený na skúmanie nemal náležitosti tak, aby boli vyvrátené akékoľvek pochybnosti, nakoľko uviedol, že nebol schopný vylúčiť, či D. S. vzhľadom na vyhotovenie podpisov pred vyšetrovateľom nepozmenil zámerne svoj podpis, aby sa nezhodoval s tým, čo je na skúmanom doklade. Zároveň obvinený poukázal na to, že svedok JUDr. H. požiadal svedka D. S. o predloženie 10 porovnávacích podpisov za účelom uskutočnenia ich znaleckého skúmania znalcom Mgr. Koutným. Ďalej poukázal na to, že v čase vyhotovenia znaleckého posudku bol v pracovnom pomere s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, čo je v rozpore s jeho nezávislosťou a nestrannosťou.
V zmysle uvedených skutočností nie je možné použiť ako dôkaz vyhotovenie znaleckého posudku vypracovaného Mgr. Miroslavom Koutným a spôsob obstarania podpisov na znalecké dokazovanie, ktoré boli podkladom pre vyhotovenie tohto posudku.
So zreteľom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací vyslovil porušenie zákona tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku, v neprospech obvineného Ing. S. J.. Dovolaním napadnutý rozsudok v nezákonnej časti zrušil a Okresnému Bratislava I prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.