N a j v y š š í s ú d
6 Tdo 76/2014
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 22. decembra 2014 v Bratislave, v trestnej veci obvinenej K. F., predtým K. a spol. pre trestný čin vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31. decembra 2000, o dovolaní obvinenej proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 1To 27/2012, z 12. marca 2014 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej K. F. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 6T 57/2008, z 24. novembra 2011 bola obvinená K. F. v bode 2/ uznaná vinnou z trestného činu vraždy spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 k § 219 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného ku dňu 31. decembra 2000, spolu s obvineným M. L. a J. L. a bol jej podľa § 219 ods. 2 Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 13 rokov a 6 mesiacov.
Prvostupňový súd obvinenú podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu do tretej nápravnovýchovnej skupiny.
Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie všetci obvinení a krajský prokurátor v Nitre. Krajský súd v Nitre rozsudkom, sp. zn. 1To 27/2012, z 12. marca 2014 odvolanie obvinenej zamietol.
Proti druhostupňovému rozsudku podala obvinená dovolanie 15. augusta 2014 z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Tr. por.
Podľa obvinenej k porušeniu práva na obhajobu došlo tým, že odvolací súd nerešpektoval návrhy obhajcov na výsluch svedkov, súd konal vo veci napriek tomu, že ako zvolený obhajca nebol prítomný na verejnom zasadnutí a ospravedlnil sa, obvinenú súd nevyzval na nástup do výkonu trestu a neupovedomil o tom obhajcu.
K naplneniu dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. došlo tým, že súd rozhodol na základe dôkazov, ktoré neboli v prípravnom konaní ani na súde vykonané zákonným spôsobom, nenašlo sa telo zavraždenej C., súd sa nevysporiadal so svedeckými výpoveďami M. a J. L., ktoré usvedčovali obvinenú a s tým, že ich výpovede boli v rozpore so znaleckými posudkami znalkyne MUDr. N..
Dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. sú podľa obvinenej naplnené tým, že súd nerešpektoval návrhy na vykonanie dôkazov a obvinená môže byť odsúdená maximálne za neoznámenie trestného činu vraždy, ak sa vôbec skutok stal.
K naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. došlo tým, že súdy sa nezaoberali otázkou neexistujúcej obete, kde bola zahrabaná a akým spôsobom, keď sa telo nenašlo, skutok sa nikdy nestal, trestný čin spáchali jej bratia, obvinená sa domnieva, že poškodená žije.
V ďalšej časti dovolania obvinená podrobne rozoberá ako podľa nej prebiehali udalosti pred spáchaním údajnej trestnej činnosti, rozoberá výpovede svojich bratov, poukazuje na výpoveď znalkyne. Výpoveď svojich bratov na hlavnom pojednávaní hodnotí ako nepravdivú.
Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutia konajúcich súdov zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové pojednávanie a rozhodnutie alebo po zrušení rozhodnutí súdov obvinenú oslobodil spod obžaloby v celom rozsahu.
Krajský prokurátor v Nitre vo vyjadrení k dovolaniu obvinenej uviedol, že právo obvinenej na obhajobu žiadnym spôsobom porušené nebolo, skutkový stav bol riadne zistený, trestný čin bol spáchaný, na základe návodu manžela obvinenej K. F.. Navrhol, aby dovolací súd dovolanie zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvinenej skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinená pred podaním dovolania využila svoje právo a podala riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky po preštudovaní spisového materiálu dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Ako už aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Samotnú správnosť a úplnosť skutkových zistení dovolací súd nemôže skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať.
Pokiaľ ide o uplatňovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je potrebné uviesť, že zmyslom práva na obhajobu je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvinenej, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Zákon pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá nie každé porušenie práva na obhajobu ale len jeho zásadné porušenie. Nie je porušením práva na obhajobu nevykonanie navrhovaných dôkazov. K porušeniu práva na obhajobu nedošlo ani tým, že zvolený obhajca sa ospravedlnil a nebol prítomný na rozhodovaní v odvolacom konaní, pretože na verejnom zasadnutí bol prítomný náhradný obhajca. Ani ďalšie namietanie porušenia práva na obhajobu v konaní namietané obvinenou nezakladajú dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Uplatnený dovolací dôvod obvinená podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. predpokladá na jeho naplnenie vykonanie dôkazov súdom spôsobom, ktorý je v rozpore so zákonom alebo odôvodnenie rozhodnutia založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Dovolací súd nezistil žiadnu skutočnosť v konaní, ktorá by bola spôsobilá naplniť dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Iný názor obvinená na vyhodnotenie dôkazov nemôže založiť nezákonnosť vykonania dôkazov alebo iný názor na rozpornosť vo výpovediach spoluobžalovaných a znaleckými posudkami. Dovolací dôvod podľa tohto ustanovenia nemôže založiť ani skutočnosť, že sa nenašlo telo poškodenej, pretože súdy pri rozhodovaní o vine obvinenej vychádzali z ďalších dôkazov a skutočnosti, ktoré usvedčovali obvinenú zo spáchanej trestnej činnosti.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. môže byť naplnený len vtedy, ak obvinenej je uložený trest mimo trestnej sadzby ustanovenej v Trestnom zákone alebo ak bol obvinenej uložený taký druh trest, ktorý Trestný zákon nepripúšťa. Pri skúmaní podmienok na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. musí súd vychádzať či bol obvinenej uložený trest v rámci zákonnej sadzby trestného činu, z ktorého bola uznaná vinnou. Trest odňatia slobody uložený obvinenej je v rámci zákonnej trestnej sadzby ustanovenia § 219 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného k 31. decembru 2000. Najvyšší súd opätovne konštatuje, že nemôže meniť skutkové závery zistené konajúcimi súdmi, môže len skúmať či skutok, za ktorý bola obvinená odsúdená je správne právne kvalifikovaný. Skutočnosť uvádzaná obvinenou k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. - že obvinená by mohla byť maximálne odsúdená za neoznámenie trestného činu vraždy orgánom činným v trestnom konaní nemôže zakladať dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. Trestného zákona na skutkový stav, ktorý zistil súd. Najvyšší súd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.
Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie ustanovení Trestného zákona alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov (napr. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka).
Skutočnosti uvádzané obvinenou v dovolaní k naplneniu tohto dovolacieho dôvodu sú nespôsobilé naplniť dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Ďalšie skutočnosti uvádzané obvinenou v dovolaní smerujú k inému názoru na hodnotenie dôkazov, vyhodnotenie dôkazov. Tieto skutočnosti, ako už bolo konštatované v predchádzajúcej časti odôvodnenia, nie sú spôsobilým dôvodom na naplnenie niektorých z dovolacích dôvodov, ako to uviedla obvinená.
Z horeuvedených dôvodov Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvinenej ako nedôvodné odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 22. decembra 2014
JUDr. Daniel H u d á k, v. r. predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová