ROZSUDOK
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na verejnom zasadnutí konanom 04. októbra 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného X. I., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., vedenej na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 8 Tk 1/2014, o dovolaní ministra spravodlivosti Slovenskej republiky, proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 7. júla 2015, sp. zn. 2 To 83/2015, v zmysle § 382a, § 386 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por., po zistení dôvodu uvedeného v § 371 ods. 3 Tr. por. takto
rozhodol:
I.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 7. júla 2015, sp. zn. 2 To 83/2015, a konaním, ktoré mu predchádzalo
b o l p o r u š e n ý z á k o n
v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 363 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného X. I..
Napadnuté uznesenie krajského súdu sa z r u š u j e.
Z r u š u j e sa aj rozsudok Okresného súdu Trenčín z 15. mája 2015, sp. zn. 8 Tk 1/2014.
Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Okresnému súdu Trenčín sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
II.
Podľa § 380 ods. 1, ods. 2 Tr. por. obvineného X. I., nar. X. O. XXXX v X., trvale bytom X., Y. č. XXX/X, prechodne bytom B. A. č. XXX, t..č. vo výkone trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov vÚstave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou,
b e r i e d o v ä z b y
podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por.
Väzba začína plynúť okamihom vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. 4. októbra 2017 a vykoná sa v Ústave na výkon väzby Ilava.
Odôvodnenie
I.
Obvinený X. I. bol rozsudkom Okresného súdu Trenčín (ďalej len okresný alebo prvostupňový súd) z 15. mája 2015, sp. zn. 8 Tk 1/2014, uznaný vinným zo zločinu opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 21.11.2013 asi o 22,15 hod. vošiel pod vplyvom alkoholických nápojov po návrate z krčmy do drevenice č. XXX v obci B. A., kde býval a v izbe na gauči našiel sedieť JUDr. L. F., nar. XX.XX.XXXX, naposledy trvale bytom B. A. č. XX, ktorý bol u neho na návšteve už od popoludňajších hodín, pričom spoločne konzumovali alkoholické nápoje a keď si obžalovaný X. I. všimol, že steny na izbe a kuchyni sú postriekané muštom, začal JUDr. L. F. vyčítať, že mu doma urobil neporiadok, v kuchyni medzi nimi došlo k hádke a vzájomnému fyzickému konfliktu, pri ktorom obžalovaný X. I. pravdepodobne drevenou palicou o dĺžke cca 81,5 cm viackrát udrel JUDr. L. F. do oblasti hlavy a trupu a tiež ho presne nestotožneným jednobritým kuchynským nožom o dĺžke čepele cca 10 - 12 cm a šírke čepele cca 2,5 cm bodol najmenej sedemkrát do krku a hrudníka, následkom čoho JUDr. L. F. utrpel dve plytké rezné poranenia na koži krku vpravo pod sánkou, jeden plytký škrabanec kože krku vpravo, dve bodné poranenia dolnej časti krku, bodné poranenie dolnej časti krku v oblasti jugulárnej jamky, jeden nábod kože hrudníka vpravo a viacnásobné bodné poranenia hrudníka s trojnásobným priebodom horného laloka pravých pľúc, bodnorezné poškodenia magistrálnych ciev pre horný lalok pravých pľúc a poškodenie pľúcnice s následným vykrvácaním navonok a do pohrudničnej dutiny vpravo, ktoré zapríčinili traumaticko-hemoragický šok, ktorý bol bezprostrednou príčinou smrti JUDr. L. F., pričom JUDr. L. F. pri útoku utrpel i ďalšie zranenia, ktoré však v krátkodobom časovom horizonte nemohli spôsobiť jeho smrť, obžalovaný X. I. následne vyzliekol JUDr. L. F. do naha, všetko jeho oblečenie spálil v kuchyni v šporáku na tuhé palivo a jeho nahé telo odtiahol ku hnojisku nachádzajúcemu sa neďaleko drevenice, kam telo vyložil za pomoci dreveného konára a v kuchyni handrou a čistou vodou poumýval podlahu od krvi a nôž, ktorým spôsobil JUDr. L. F. smrteľné zranenia, zahodil na doposiaľ nezistené miesto, pričom obžalovaný X. I. z dôvodu ovplyvnenia alkoholickými nápojmi nemohol z medicínskeho hľadiska v čase spáchania tohto činu rozpoznať jeho protiprávnosť a ovládať svoje konanie, a skutku sa dopustil napriek tomu, že bol za taký čin odsúdený, a to rozsudkom Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 1 T 33/90, zo dňa 18.11.1992, právoplatným a vykonateľným u obžalovaného X. I. dňa 5.1.1993, ktorým bol uznaný vinným za spáchanie okrem iného trestného činu vraždy podľa § 219 Trestného zákona č. 140/1961 Zb. spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Trestného zákona č. 140/1961 Zb.,
teda požitím návykovej látky sa úmyselne priviedol do stavu nepríčetnosti, v ktorom sa dopustil konania, ktoré má inak znaky trestného činu obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na ustanovenie § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.
Za to bol odsúdený podľa § 363 ods. 1, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák. k trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov a podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol pre výkon tohto trestuzaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci a to: 1 ks drevený konár o dĺžke 0,80 metra a priemere 4 cm a 1 ks drevenej palice čiastočne okresanej z kôry, celkovej dĺžky 81,5 cm a priemere cca 4,7 cm.
Podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. bolo mu uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.
Podľa § 287 ods. 1, § 261 ods. 2 veta druhá Tr. por. bol zaviazaný k povinnosti uhradiť poškodenému Mgr. O. F., nar. XX.XX.XXXX v B. A., trvale bytom B. A. č. XX, škodu vo výške 728,46 Eur.
Krajský súd v Trenčíne (ďalej len krajský alebo odvolací súd) uznesením zo 7. júla 2015, sp. zn. 2 To 83/2015, odvolania prokurátora a obvineného podľa § 319 Tr. por. zamietol ako nedôvodné.
Proti uzneseniu krajského súdu podal 03. marca 2016 dovolanie minister spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len minister spravodlivosti) v neprospech obvineného. V ňom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 3 Tr. por. Odôvodnil ho tým, že Krajský súd v Trenčíne na podklade odvolania obvineného uznesením zo 14. októbra 2014, sp. zn. 2 To 94/2014, podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/ Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica z 01. augusta 2014, sp. zn. 8 Tk 1/2014, a zároveň podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vrátil vec tomuto okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol. V otázke záverov súdu o príčetnosti obvineného v čase spáchania skutku odvolací súd nariadil prvostupňovému súdu, aby do konania pribral znalca z odboru súdneho lekárstva (toxikológie - alkohológie), ktorý mal na základe zabezpečených dôkazov v spise vypracovať znalecký posudok, v ktorom v prepočte určí hladinu alkoholu v krvi obvineného v čase spáchania činu. Následne mali znalci z odboru psychiatrie opätovne posúdiť duševný stav obvineného aj s prihliadnutím na hladinu alkoholu v krvi a vypracovať v tomto smere doplnok znaleckého posudku, v ktorom sa vyjadria k miere zníženia, či zachovania jednotlivých zložiek.
Zrušeným rozsudkom prvostupňového súdu bol obvinený X. I. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 145 ods. 3, § 38 ods. 2, § 37 písm. m/, § 47 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody na doživotie, so zaradením pre jeho výkon podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. Uložený mu bol podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. aj trest prepadnutia vecí a podľa § 73 ods. 2 písm. d/, ods. 4 Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. mu bola uložená povinnosť uhradiť škodu Mgr. O. F. vo výške 728,46 €.
Okresný súd v zmysle pokynov odvolacieho súdu pribral do konania znalca z odboru súdneho lekárstva
- toxikológie a alkohológie, seróhematológie MUDr. Andreja Hajtmana PhD., ktorý vypracoval 10. januára 2015 znalecký posudok, v ktorom stanovil orientačnú hodnotu alkoholu v krvi obvineného, akú mohol mať v čase spáchania skutku na 3,37 g/kg. Znalec pri výpočtoch vychádzal z výpovedi obvineného, a preto vykonal len orientačný bilančný prepočet, t.j. stanovil orientačnú koncentráciu alkoholu v krvi, ktorú by mal mať posudzovaný po vypití uvedeného množstva a druhu alkoholu, ktorú znalec označil za nepresnú a len orientačnú. Pri bilančnom prepočte znalec vychádzal z vlastných predpokladov, ktoré nie je možné žiadnym spôsobom verifikovať (znalec, napr. na strane 7 znaleckého posudku konštatoval, že obvinený mal skonzumovať karpatské brendy - 40 obj. % v bližšie neurčenom množstve a toto množstvo znalec určil len na základe vlastnej úvahy ako „jedno poldeci"). Objektívne nie je možné stanoviť ani len orientačne množstvo ani druh alkoholu, ktorý obvinený vypil, rovnako ani čas, kedy sa tak malo udiať. Znalec zároveň pri výpočtoch v znaleckom posudku stanovil hmotnosť osoby mužského pohlavia strednej postavy na cca 50 kg s tým, že hmotnosť obvineného v spisovom materiály nie je uvedená, a to aj napriek tomu, že súčasťou spisového materiálu, ktorý mal znalec pri spracovaní posudku k dispozícií, je aj posudok PhDr. Andreja Franeka, z odboru psychológie, odvetvia klinickej psychológie dospelých, ktorý v ňom konštatuje, že zo zdravotnej dokumentácie obvineného z ÚVV Ilavavyplýva, že obvinený má výšku 188 cm a hmotnosť 88 kg. Okrem toho zo zápisnice o prehliadke tela obvineného, ktorej súčasťou je aj fotodokumentácia, z ktorej je zrejmé, že obvinený je osobou s hmotnosťou podstatne vyššou. Na základe výpočtu z takto neobjektívne zistených skutočností znalec dospel k záveru, že maximálna koncentrácia alkoholu v krvi muža strednej postavy po požití takého množstva alkoholu, ako je uvedená vo výpovedi obvineného, by bola 6,22 g/kg a vzhľadom na čas požívania alkoholu - 14 hodín a 15 minút, kedy sa časť alkoholu v krvi obvineného eliminovala, by bola orientačne 3,37 g/kg. Záver znalca však vychádza zo základného nesprávneho údaja, ktorým je hmotnosť posudzovanej osoby. Pri použití správneho vstupného údaja, teda skutočnej hmotnosti obvineného 88 kg namiesto 50 kg, by maximálna koncentrácia alkoholu v krvi po vypití množstva a druhu alkoholu, tak ako to uviedol obvinený, nebola 6,22 g/kg, ale iba 3,48 g/kg. Nadväzne na to, by potom zistené množstvo alkoholu v krvi obvineného v čase spáchania skutku bolo podstatne menšie ako 3,37 g/kg, čo by malo vplyv na závery znalkýň, ktoré skúmali duševný stav obvineného. Názor týkajúci sa ovládacích a rozpoznávacích schopností obvineného, ktorý v konečnom dôsledku viedol k zmene právnej kvalifikácie posudzovaného skutku na zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák., znalkyne MUDr. Stanislavy Šupalovej a MUDr. Moniky Rosivalovej zmenili až na hlavnom pojednávaní, po tom, ako sa oboznámili so závermi posudku znalca z odboru zdravotníctvo a farmácie, odvetvie súdne lekárstvo (toxikológia, alkohológia, seróhematológia) MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. Znalkyne svoj názor zmenili bez toho, aby akýmkoľvek spôsobom vyhodnotili individuálne charakteristiky obvineného a vôbec neprihliadli na to, že samotný znalec MUDr. Andrej Hajtman, PhD. záver svojho posudku vyhodnotil len ako orientačný s tým, že ním uvádzané atribúty môžu byť do istej miery zmiernené hlavne u jednotlivcov, ktorí pravidelne pijú alkoholické nápoje, čo je u obvineného nepochybne splnené. Pri posudzovaní ovládacích a rozpoznávacích schopností nie je možné vychádzať len z číselnej hodnoty koncentrácie alkoholu v krvi, ale je nevyhnutné venovať pozornosť aj osobe samotného páchateľa, rovnako aj analýze skutku, najmä jeho správanie pred, počas a po spáchaní skutku. Obvinený trpí duševnou chorobou, a to syndrómom závislosti od alkoholu, nachádza sa v treťom - kruciálnom až štvrtom - terminálnom štádiu alkoholizmu podľa Jellineka. Prvé skúsenosti s alkoholom mal už od 11 rokov, pred spáchaním činu bol celý týždeň opitý a pil každý deň. Napriek tomu možno jeho správanie v deň spáchania činu vo večerných hodinách hodnotiť ako racionálne a logické. Podľa výpovede obvineného z prípravného konania bezprostredne pred činom išiel do krčmy, kúpil si cigarety a pol litra vodky, dobil si kredit na mobilnom telefóne a podal lotériu, „euromilóny", po tom išiel za J. T. kvôli bicyklu a následne išiel domov, kde zistil, že má steny v drevenici postriekané muštom, čo bol základ konfliktu s nebohým poškodeným.
Správanie X. I., rovnako ako skutočnosť, ktorá vyplýva z obsahu jeho výpovedí, že po čine sa išiel pozrieť na nebohého poškodeného, kam ho pichol, tohto povyzliekal, veci spálil, aby mu doma nesmrdeli krvou a miesto činu poumýval, nekorešponduje so závermi znalkýň MUDr. Stanislavy Šupolovej a MUDr. Moniky Rosivalovej, o tom, že osoba nachádzajúca sa v stave akútnej intoxikácie alkoholom, v ktorej sa mal obvinený podľa znalkýň nachádzať, má porušené nervové, psychické, zmyslové a senzorické funkcie riadenia organizmu, resp. táto osoba nie je schopná adekvátnym spôsobom vnímať realitu, reagovať na podnety zvonka, má porušené priestorové videnie, porušenú koordináciu pohybov, má výrazne tackajúcu až padavú chôdzu a môže byť neschopná samostatnej chôdze. X. I. vo svojich výpovediach v procesnom postavení obvineného popísal udalosti po umytí miesta činu tak, že handru s vedrom vyložil na dvor a nôž, ktorým pichol poškodeného, zahodil ku drevu, znova si dal vodku (resp. víno) a išiel spať. Z výpovede svedka J. T. však vyplýva, že obvinený bol dňa 21.11.2016 o 23.00 hod. u neho doma, búchal na dvere jeho bytovky a svedok mu vynadal, lebo mu zobudil dieťa, čo obvinený v žiadnej výpovedi neuvádzal. Na základe toho je možné sa domnievať, že udalosti potom, ako si išiel ľahnúť, si nepamätá, až do nasledujúceho rána, a nie je možné vylúčiť, že v čase výpadku pamäte, nepožíval opätovne alkohol, najmä za situácie, keď aj znalkyňa na hlavnom pojednávaní pripustila možné výpadky pamäte vzhľadom na požité množstvo alkoholu. Závery znalkýň ohľadne ovládacích a rozpoznávacích schopností obvineného v čase skutku možno hodnotiť ako nesprávne.
Súd mal pri správnom hodnotení týchto znaleckých posudkov, v súlade s návrhom prokurátora, na základe pochybností o ich správnosti pribrať do konania nových znalcov, čo nevykonal a nesprávne konštatoval, že zmenený záver znalkýň ohľadne ovládacích a rozpoznávacích schopností obvineného nieje v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Záver o vymiznutí týchto schopností je však v rozpore s výpoveďami obvineného a svedkov. Podľa právnej judikatúry a súdnej praxe príčetnosť vo vzťahu k určitému činu je otázkou právnou a náleží orgánom činným v trestnom konaní a súdu na základe relevantných skutočností vyplývajúcich z vykonaných dôkazov, okrem iného aj z odborných znalostí z odboru psychiatrie. Okresný a krajský súd v tejto trestnej veci nepostupovali v súlade so zákonom, najmä pri hodnotení dôkazov podľa § 2 ods. 12 Tr. por., najmä znalecké závery MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. a MUDr. Stanislavy Šupolovej a MUDr. Moniky Rosivalovej. To v konečnom dôsledku viedlo k zmene právnej kvalifikácie konania obvineného pod zločin opilstva podľa § 363 ods. 1 Tr. zák., a z hľadiska dovolacích dôvodov k naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 3 Tr. por., pretože vychádzal zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že napadnutým uznesením krajského súdu bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 12 a § 319 Tr. por. v prospech obvineného. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil ako aj ďalšie rozhodnutia na tieto obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili svoj podklad a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. krajskému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. rozhodol o vzatí obvineného X. I. do väzby.
Dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky bolo na vedomie zaslané generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky, obvinenému a jeho obhajcovi.
Generálny prokurátor Slovenskej republiky (ďalej len generálny prokurátor) vo vyjadrení k tomuto dovolaniu z 21. marca 2016 uviedol, že dôvody tohto dovolania si v plnom rozsahu osvojil a bolo podané na podnet námestníka generálneho prokurátora Slovenskej republiky z 29. januára 2016. Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu navrhol dovolaniu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky v plnom rozsahu vyhovieť.
Obvinenému bolo opatrením predsedu senátu prvostupňového súdu z 07. marca 2016, sp. zn. 8 Tk 1/2014, ustanovený obhajkyňa Mgr. Zdenka Záhoráková. Obvinený osobne 16. a 23. marca 2016 a jeho obhajkyňa 19. mája 2016 k dovolaniu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky podali vyjadrenia, v ktorých uviedli, že obvinený spáchanie skutku popiera. Dňa 21.11.2013 v čase o 22.15 hod., t.j. v čase spáchania trestného činu sa obvinený nachádzal v krčme Raj s O. S.. Odkiaľ išiel k bytovke oproti, kde popíjal v prítomnosti G. B. a J. T. a domov sa vrátil až po polnoci, pričom v jeho dome bola krv a neporiadok, čo poupratoval a potom zaspal. Neexistuje žiadny priamy ani nepriamy dôkaz o spáchaní predmetného trestného činu obvineným. Žiadni priami svedkovia neexistujú, vražedná zbraň nebola nájdená, medzi zaistenými pachovými stopami č. 30 a č. 1 (z dreveného polena, ktoré pravdepodobne držal páchateľ a obvinený) nebola zistená totožnosť a porovnaním stôp z miesta činu č. 15 (tenisky) a č. 19 (pracovná obuv obvineného) boli zistené dva druhy obuvi s rôznym dezénom, teda aj iné trasologické stopy ako stopy obuvi obvineného. Jediný dôkaz, o ktorý súd oprel svoje rozhodnutie vo veci, boli výpovede obvineného z prípravného konania, získané nezákonným spôsobom, lebo boli vykonané v čase, kedy bol pod vplyvom alkoholu a k výpovedi bol nútený vyhrážaním (policajti ho pri výsluchu bili na 6. poschodí, mal monokel pod pravým okom a natrhnuté obočie) a následne na základe výpovede, kedy bol v zlom psychickom i fyzickom stave. Súdy sa s vykonanými dôkazmi riadne nevysporiadali, odôvodnenie rozsudku a uznesenia je postavené na ničím nepodložených teóriách, viac menej len v rovine úvah, dôkazy sú proti nemu umelo vytvorené, protiprávne zmanipulované. Spáchanie zločinu obvineným nebolo vôbec preukázané. Proti uzneseniu krajského súdu prostredníctvom obhajkyne podal dovolanie z dôvodov v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/ Tr. por. Vyšetrovateľ urobil predčasné obvinenie, zneužil jeho opitosť a neustanovil mu obhajcu, o ktorého žiadal. Dovolanie ministra spravodlivosti jednoznačne potvrdzuje, že došlo k porušeniu zákona v prospech obvineného a domáha sa práva na spravodlivý súdny proces a práva domáhať sa ustanoveným postupom svojich práv na súde alebo na inom orgáne, ak bol na nich ukrátený podľa článku 46 ods. 1, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žiada rozpory v dôkazoch preveriť, vypočuť svedkov, ktorí boli v tom čase v krčme(krčmárka W. X. a jej spolupracovníčka F., O. S., G. B., J. T., J. F.), zabezpečiť kamerový záznam z toho dňa. Vytkol orgánom činným v trestnom konaní, že na mieste činu nezaistili všetky stopy (po údajnom spálení šatstva poškodeného, vražednú zbraň, biologické stopy za účelom zistenia DNA) a žiada, aby tieto skutočnosti boli preverené. Poukázal aj na zásadu in dubio pro reo, na podklade ktorej žiada o oslobodenie spod obžaloby. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky zamietol.
Dodatočne obvinený osobne 02.08.2017 zaslal dovolaciemu súdu návrh na dokazovanie pred dovolacím súdom na verejnom zasadnutí, a to vypočutím svedkov O. S., G. B., C. O., W. X., J. T., J. F., Mgr. O. F., C. I., JUDr. Y. J., službukonajúcich policajtov, ktorí boli s ním v kontakte 22. a 23.11.2013 a spisovali s ním (hoci bol pod značným vplyvom alkoholu) zápisnicu a vyhrážali sa mu bitkou a fyzicky ho napádali na 6. poschodí v Považskej Bystrici. Tým vytvorili nepravdivé podklady. Navrhol tiež prehrať kamerový záznam z reštaurácie Vábic 156 Dolná Maríková z 21.11.2013, ktorý na DVD vydala C. I.. Nevie ako môže byť človek obvinený z trestného činu, ktorý sa odohral na mieste, na ktorom sa v inkriminovanej dobe vôbec nenachádzal. S mnohými známymi bol v krčme 21.11.2013 od 21.00 hod. do 22.30 hod., pričom znalci sa vyjadrili, že smrť nastala v dobe, keď sa on nachádzal inde. Polícia návrhy na jeho obhajobu ignorovala, zoštylizovala si vlastný scenár, ktorý sa absolútne nepribližuje zdravej logike a urobila si svojvoľné závery za účelom ublížiť mu dlhoročným odňatia slobody. Úplne bol zanedbaný a nedodržaný postup podľa § 2 ods. 7, ods. 14 Tr. por. Neboli vypočutí ním navrhnutí kľúčoví svedkovia a nebol prehraný kamerový záznam, čím bolo zásadným spôsobom porušené právo jeho na obhajobu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Celé vyšetrovanie sa uberalo iba jedným smerom, stoj čo stoj mu dokázať vinu. O rovnosti strán tu nemôže byť ani reči.
Spis spolu s dovolaním ministra spravodlivosti bol predložený dovolaciemu súdu 08. septembra 2016. Nakoľko dovolanie bolo podané v neprospech obvineného, dovolací súd ho preskúmal a o ňom rozhodol na verejnom zasadnutí v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por.
Úvodom je potrebné pre úplnosť pripomenúť, že dovolanie obžalovaného bolo uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 1 júla 2017, sp. zn. 6 Tdo 68/2016, podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd alebo dovolací súd § 377 Tr. por.) po preskúmaní dovolania ministra spravodlivosti na podklade spisu zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por.), oprávnenou osobou, v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 369 ods. 1, § 373 ods. 5, § 370 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.). Dovolanie spĺňa i obligatórne obsahové náležitosti (§ 371 ods. 3, ods. 4, § 374 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por.).
V zmysle § 371 ods. 3 Tr. por. minister spravodlivosti podá dovolanie aj proti právoplatnému rozhodnutiu vychádzajúceho zo skutkového stavu, ktorý bol na základe vykonaných dôkazov v podstatných okolnostiach nesprávne zistený, alebo ak boli pri zisťovaní skutkového stavu závažným spôsobom porušené ustanovenia, ktorými sa má zabezpečiť objasnenie veci.
Dovolací súd na podklade spisu preskúmal dovolanie ministra spravodlivosti. Zistil, že bolo podané na podnet generálneho prokurátora, ktorému zákon, na rozdiel od ministra spravodlivosti nepriznáva právo na podanie dovolania ohľadne skutkového stavu. Z obsahu tohto dovolania zistil, že je opodstatnene podané.
Zo spisu nepochybne vyplýva, že okresný i krajský súd prehliadli, že znalecký posudok znalca MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. vychádza z nepravdivého údaja o hmotnosti obvineného. V dôsledku tohto pochybenia sú závery tohto znaleckého posudku nesprávne. Rovnako je tomu aj u znaleckého posudku znalkýň MUDr. Stanislavy Šupolovej a MUDr. Miniky Rosívalovej, ktoré z nesprávnych záverov znaleckého posudku z odvetvia toxikológie a alkohológie vychádzali a nesprávne z toho vyvodili záver o vymiznutí ovládacích a rozpoznávacích schopností obvineného v čase činu. Uvedené pochybenia sapremietli aj do právnej kvalifikácie žalovaného skutku, a to v prospech obvineného, ako je na to správne poukázané v dovolaní ministra spravodlivosti.
Skutočnosti uvedené v dovolaní ministra spravodlivosti sú v súlade s obsahom znaleckého posudku z odboru psychológie z 28. februára 2014, č. 02/2014 spracovaný znalcom PhDr. Andrejom Franekom (č.l. 283 trestného spisu), čo vyplýva aj z výpovede obvineného z 21. marca 2014 (č.l. 58 trestného spisu). Vyplýva z nich to, že obvinený mal mať podľa zdravotnej dokumentácie ÚVV Ilava hmotnosť 88 kg a výšku 188 cm. Pri znaleckom vyšetrení MUDr. Monikou Rosívalovou a MUDr. Stanislavou Šupolovou dňa 18. februára 2014 mal obvinený uviesť, že vo výkone väzby mal schudnúť také 4 kg (č.l. 265 trestného spisu). Nesprávny údaj o hmotnosti obvineného, z ktorého vychádzal znalec MUDr. Andrej Hajtman, PhD. pri spracovaní znaleckého posudku z 10.01.2015, č. 7/2014 (č.l. 735 trestného spisu). Rozsudok okresného súdu so zmenenou právnou kvalifikáciou žalovaného skutku v dôsledku nesprávnych záverov znaleckých posudkov z odvetvia psychiatrie č. 02/2014 a 04/2014 a z odvetvia súdne lekárstvo č. 07/2014. Odvolanie prokurátora v neprospech obvineného zo 04. júna 2015 (č.l. 944
- 951 trestného spisu), v ktorom vytýka nesprávnu právnu kvalifikáciu skutkovej vety s poukazom na závery znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie a nepresný znalecký posudok odvetvia súdne lekárstvo. Uznesenie krajského súdu o zamietnutí odvolaní obvineného a prokurátora. Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie. Podľa odseku 11 tohto ustanovenia súd môže vykonať aj dôkazy, ktoré strany nenavrhli. Strany majú právo nimi navrhnutý dôkaz zabezpečiť. Podľa odseku 12 tohto ustanovenia orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Vyjadrené nepochybne preukazuje, že súd pri vykonávaní a vyhodnocovaní dôkazov nepostupoval v intenciách citovaných ustanovení.
Predseda senátu súd prvého stupňa už pri pribratí znalca MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. mal v rámci otázok v zmysle § 145 ods. 1 Tr. por. znalcovi uložiť, aby pri výpočtoch alternatív hladiny alkoholu v krvi obvineného vychádzal z jeho hmotnosti, ktorú mal zistiť súd. Súd je totiž povinný zaistiť všetky potrebné podklady pre vypracovanie znaleckého posudku a tieto aj poskytnúť znalcovi. Pravdou ale je aj to, že ak by sa znalec dôsledne oboznámil so spisom, ako mu to bolo uložené v uznesení o jeho pribratí, bol by z neho nepochybne zistil už vyššie uvedené skutočnosti, a to hmotnosť obvineného, a to nielen z jeho výpovedí, ale aj zo znaleckého posudku z odvetvia psychiatrie.
Znalkyne MUDr. Stanislavy Šupolovej a MUDr. Moniky Rosívalovej už pri vypracovaní posudku vedeli o hmotnosti obvineného, napriek tomu znalca MUDr. Andreja Hajtmana, PhD. na túto skutočnosť neupozornili. Naopak vo svojom znaleckom posudku zmenili svoje predchádzajúce závery s ohľadom na nesprávne znalecké závery tohto znalca.
Po podaní týchto znaleckých posudkov týchto znalcov mal súd reagovať na chyby v ňom uvedené a postupom podľa § 146 Tr. por. ich odstrániť. Keďže tak neurobil, preniesol chybné znalecké závery do rozsudku, ktorý v dôsledku toho sa stal nezákonným a ako taký musel byť zrušený. Krajský súd tak neurobil a vyvolal dovolanie zo strany ministra spravodlivosti na podnet generálne prokuratúry.
Niet pochýb o tom, že vyšetrenie duševného stavu obvineného - jeho príčetnosti nebolo vykonané zákonným spôsobom. Doposiaľ pretrvávajú pochybnosti o množstve a druhu požitého alkoholu obvineným pred skutkom a po ňom. Značné pochybnosti sú aj o stupni ovplyvnenia ovládacích a rozpoznávacích schopností obvineného na čas spáchania skutku. Za daného stavu je preto opodstatnenékonštatovanie, že objasnenie veci potrebné pre zákonné, objektívne a spravodlivé rozhodnutie (najmä v otázke príčetnosti obvineného) nie je ukončené.
Na základe uvedeného najvyšší súd bol povinný týmto rozsudkom vysloviť, že napadnutým uznesením krajského súdu a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 319 Tr. por. a § 363 ods. 1 Tr. zák. v prospech obvineného X. I. a zrušiť toto napadnuté uznesenie. Zároveň zrušil aj rozsudok Okresného súdu Trenčín z 15. mája 2015, sp. zn. 8 Tk 1/2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Okresnému súdu Trenčín prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
V nasledujúcom konaní bude súd prvého stupňa povinný doplniť dokazovanie znaleckými posudkami - ich doplnkami z odvetvia súdne lekárstvo a psychiatrie so zameraním na prepočet hladiny alkoholu v krvi obvineného s ohľadom na množstvo a druh požitého alkoholu s viacerými alternatívami, ktoré vyplývajú najmä zo svedeckých výpovedí, ale aj z výpovedí obvineného. Následne bude potrebné vyšetriť duševný stav obvineného a v rámci toho jeho príčetnosť so zohľadnením všetkých relevantných skutočností.
Až po takomto postupe a po vykonaní a vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov individuálne a v ich súhrne bude možné zvážiť právnu kvalifikáciu žalovaného skutku, prípadne po jeho úprave v súlade so skutkovými závermi a pri zachovaní jeho totožnosti. Akékoľvek úvahy o právnej kvalifikácii skutku by za tejto situácie zo strany dovolacieho súdu by boli predčasné. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že dovolací súd neakceptoval návrh ministra spravodlivosti na vyslovenie porušenia zákona v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, teda porušenie zákona v oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov.
Návrhu obvineného na doplnenie dokazovania na verejnom zasadnutí pred dovolacím súdom nebolo možné vyhovieť.
Podľa § 379 ods. 2 Tr. por. ak na rozhodnutie o dovolaní treba objasniť nejakú okolnosť, vykoná potrebné vyšetrovanie predseda senátu alebo ním určený člen senátu dovolacieho súdu, alebo na jeho žiadosť iný orgán činný v trestnom konaní. Pre také vyšetrovanie platia ustanovenia šiestej hlavy prvej časti. V naliehavých prípadoch neodkladných alebo neopakovateľných úkonov možno na zaistenie dôkazného materiálu použiť na základe rozhodnutia predsedu senátu dovolacieho súdu aj prostriedky uvedené v štvrtej hlave prvej časti tohto zákona.
V zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí súd preskúma zákonnosť a odôvodnenosť výrokov napadnutého rozhodnutia, proti ktorým dovolateľ podal dovolanie ako aj správnosť postupu konania, ktoré predchádzalo rozhodnutiu, so zameraním na dôvody dovolania podľa § 371 a § 374, ktoré sú uvedené v dovolaní.
Uvedené ustanovenia pripúšťajú vykonanie dôkazov iba v obmedzenom rozsahu, ale iba pod podmienkou, že je to potrebné pre rozhodnutie o dovolaní. V tomto prípade minister spravodlivosti Slovenskej republiky, ktorý podal dovolanie z dôvodu chybných znaleckých posudkov z odvetvia súdne lekárstvo a psychiatrie so zameraním na prepočet hladiny alkoholu v krvi obvineného s ohľadom na množstvo a druh požitého alkoholu. Obvineným navrhnuté doplnenie dokazovania sa však znaleckého dokazovania netýkajú. Vzhľadom na zrušenie napadnutého uznesenia súdu druhého stupňa ako aj rozsudku súdu prvého stupňa, bude okresný súd povinný doplniť dokazovanie v rozsahu, ako je to uvedené vyššie. Obvinený bude mať priestor na to, aby v rámci tohto ďalšieho dokazovania uplatnil svoje právo na podanie návrhov na doplnenie dokazovania tak, ako to uviedol v podanej žiadosti. Bude iba na senáte, či návrhom obvineného v tomto smere vyhovie alebo nie.
Predseda senátu dovolacieho súdu nariadi neverejné zasadnutie, na ktorom on alebo poverený člen senátu podá správu o stave veci zameranú na otázky, ktoré treba riešiť, vrátane výsledkov prípadnéhopostupu konania podľa § 379.
II.
Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia dĺžka trvania väzby podľa odseku 1 alebo 2 sa posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní.
Obvinený X. I. rozsudkom Okresného súdu Trenčín z 15. mája 2015, sp. zn. 8 Tk 1/2014, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčína zo 07. júla 2015, sp. zn. 2 To 83/2015, bol podľa § 363 ods. 1, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4, ods. 8 Tr. zák. odsúdený k trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov. Do tohto trestu mu bola započítaná vykonaná väzba od 22. novembra 2013 do 07. júla 2015, kedy začal tento trest vykonávať v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Ilava. V súčasnosti ho vykonáva v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Hrnčiarovce nad Parnou. Do dnešného dňa z tohto trestu vykonal 3 roky a 9 mesiacov, koniec trestu pripadá na 22. novembra 2021. Zrušením výroku o treste a spôsobe jeho výkonu týmto rozsudkom, by obvinený musel byť prepustený na slobodu.
Zo spisu je zrejmé, že predchádzajúce výkony šiestich trestov odňatia slobody neviedli k jeho náprave. Okrem toho bol rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici z 18. novembra 1992, sp. zn. 1 T 33/90, právoplatný 05. januára 1993 odsúdený za trestné činy vraždy a lúpeže k trestu odňatia slobody v trvaní 5 rokov, ktorý vykonal. V predmetnej veci mal spáchať závažný trestný čin pod vplyvom alkoholu. Žije sám bez trvalého vzťahu.
Pobyt obvineného na slobode podľa záverov psychiatrického znaleckého posudku by mohol byť pre spoločnosť nebezpečný. Prognóza jeho resocializácie je negatívna až nulová.
U obvineného je teda obava, že by mohol pokračovať v páchaní úmyselnej trestnej činnosti a súčasne, že by mohol ujsť, alebo sa skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, lebo mu hrozí vysoký trest. Na základe uvedeného dovolací súd s poukazom na ustanovenie § 380 ods. 2 Tr. por. zobral obvineného do väzby z dôvodu podľa § 71 ods. 1 písm. a/, písm. c/ Tr. por. Väzba začína plynúť okamihom vyhlásenia tohto rozsudku, t. j. 04. októbra 2017 a vykoná sa v Ústave na výkon väzby Ilava v zmysle rozkazu Generálneho riaditeľa č. 31/2014.
Na základe vyjadreného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.