6Tdo/71/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Libora Duľu na neverejnom zasadnutí konanom 17. decembra 2015 v Bratislave, v trestnej veci proti obvinenému B. N. pre pokračovací zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajskému súdu v Bratislave, sp. zn. 1To 123/2014, z 11. februára 2015 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného B. N. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 5T 189/2009, z 22. mája 2014 bol obvinený B. N. uznaný vinným z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. v bodoch 1/-3/ na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku.

Okresný súd uložil obvinenému podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 a § 41 ods. 3 Tr. zák. spoločný trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov. Pre výkon trestu odňatia slobody obvineného zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obvinenému povinnosť nahradiť škodu, a to:

- poškodenej spoločnosti Q., vo výške 30 434 €,

- poškodenej spoločnosti „S.“, M., vo výške 21 542,65 €,

- poškodenej spoločnosti F., vo výške 1 843,19 €.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú spoločnosť W., odkázal s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. vo výroku o vine, treste, ako aj v ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku ovine svoj podklad zrušil trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín zo dňa 30. júla 2008, sp. zn. 3T 75/2008, právoplatný dňa 10. októbra 2008, v spojení s uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10. októbra 2008, sp. zn. 3T 75/2008.

Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie obvinený. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Bratislave podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. uznal obvineného vinným v bodoch 1/-3/ rozsudku z pokračovacieho zločinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti druhostupňového rozsudku a za uvedené skutky a skutok uvedený v bode 2/ trestného rozkazu Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T 75/2008, z 30. júla 2008 uložil obvinenému podľa § 221 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 37 písm. m/, § 38 ods. 4, ods. 7 Tr. zák. a § 41 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. spoločný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 41 ods. 3 Tr. zák. zrušil :

- trestný rozkaz Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 3T 75/2008, zo dňa 30. júla 2008, právoplatný dňa 10. októbra 2008 a to vo výroku o vine v bode 1/ a v celom výroku o treste, ako aj v ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

- trestný rozkaz Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T 51/2008, zo dňa 14. mája 2008, právoplatný dňa 17. júna 2008 a to v celom výroku o vine a treste ako aj v ďalších výrokoch, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. je obvinený povinný nahradiť škodu, a to :

- poškodenej spoločnosti Q., vo výške 30 434 €,

- poškodenej spoločnosti „S.“, M., vo výške 21 542,65 €,

- poškodenej spoločnosti F., vo výške 1 843,19 €.

Proti druhostupňovému rozsudku podal 5. júna 2015 dovolanie obvinený z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. por.

V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že bolo porušené jeho právo na obhajobu z dôvodu, že sa verejné zasadnutie na súde II. stupňa dňa 11. februára 2015 konalo bez jeho prítomnosti, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky a súd neakceptoval jeho ospravedlnenie a žiadosť o odročenie verejného zasadnutia na iný termín napriek tomu, že jeho ospravedlnenie spĺňalo všetky náležitosti určené zákonom a výslovne v ňom uviedol, že sa chce verejného zasadnutia zúčastniť.

V ďalšej časti dovolania poukázal na to, že nie je potrebné na neospravedlnenie neúčasti na verejné zasadnutie splniť tie podmienky, na ktoré poukazuje krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku. Vytýka druhostupňovému súdu, že 21. januára 2015 také isté ospravedlnenie akceptoval a odročil hlavné pojednávanie a také isté ospravedlnenie 11. februára 2015 už neakceptoval. Súd mal postupovať tak, že si mal sám od ošetrujúceho lekára vyžiadať správu o jeho zdravotnom stave. Vyslovil názor, že keď bolo vykonané verejné zasadnutie bez jeho účasti, nemohol vykonávať právo na svoju obhajobu a boli mu contra legem upreté.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. uviedol, že ani súd I. stupňa a následne ani súd II. stupňa nevykonal dôkazy, ktoré navrhoval, a to výsluchy svedkov, ktorí by prispeli k objasneniu skutkových okolností prípadu a ich výpovede by významným spôsobom napomohli k posúdeniu jeho trestnoprávnej zodpovednosti a vymenoval svedkov, na aké okolnosti mali byť vypočutí.

Súdy sa s uvedenými skutočnosťami nevysporiadali v odôvodnení rozsudku.

Vytýkal odôvodneniu druhostupňového súdu, že neobsahuje to, čo by mal podľa Trestného poriadku.

Navrhol, aby dovolací súd rozhodol, že bol porušený zákon v neprospech obvineného a napadnutý rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 11. februára 2015, sp. zn. 1To 123/2014, ako právoplatné rozhodnutie súdu II. stupňa v plnom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu II. stupňa na nové prerokovanie a rozhodnutie.

Okresný prokurátor a poškodené strany sa k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko neboli naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. por.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je potrebné uviesť, že podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Treba zdôrazniť zásadnú skutočnosť, že zákon pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie tohto práva, nie každé porušenie práva na obhajobu. Zásadným porušením práva na obhajobu sa pritom rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe.

Dovolanie neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.

Podľa obvineného dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ mal byť naplnený tým, že verejné zasadnutie sa konalo v jeho neprítomnosti a neboli vykonané výsluchy svedkov, ktoré obvinený navrhol a rozhodnutie druhostupňového súdu je zle odôvodnené, súd sa nevysporiadal s vykonanými dôkazmi a chýbajú právne úvahy, ktorými sa riadil súd pri svojom rozhodnutí.

Už v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozhodnutia je konštatované, že dovolanie neslúži k náprave skutkových zistení, ktoré vo veci urobili konajúce súdy. Vo viacerých rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je konštatované, že dovolací súd nemôže meniť skutkové zistenia a preto nemôže byť naplnený dovolací dôvod tým, že neboli vykonané dôkazy, ktoré obvinený navrholalebo tým, že rozhodnutie nie je odôvodnené tak, ako to požaduje obvinený. Nejde v danom prípade o zásadu porušenia práva na obhajobu a preto nemôže byť naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Na naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. vyžaduje, že neboli splnené podmienky na konanie v neprítomnosti obvineného. V danom prípade súd akceptoval ospravedlnenie obvineného, ktoré poslal krajskému súdu na verejné zasadnutie, ktoré sa malo konať 21. januára 2015. Krajský súd vo vec vytýčil nový termín verejného zasadnutia a v predvolanke bol obvinený upozornený na § 120 Tr. por.

Podľa § 120 ods. 2 Tr. por. v prípade ospravedlnenej neúčasti obvineného na úkone orgánu činného v trestnom konaní alebo súdu zo zdravotných dôvodov je obvinený povinný predložiť vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný, bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu alebo z dôvodu nebezpečenstva rozšírenia nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby.

Obvinený súdu nepredložil žiadny doklad o tom, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na úkone, na ktorý bol predvolaný bez ohrozenia života alebo závažnejšieho zhoršenia zdravotného stavu. S poukazom na konštatované skutočnosti, súd mohol vykonať verejné zasadnutie v neprítomnosti obvineného, pretože boli na to splnené všetky podmienky stanovené v Trestnom poriadku. V danom prípade mal obvinený predložiť doklad o tom, že mu jeho zdravotný stav neumožňuje účasť na pojednávaní sám a nebolo povinnosťou súdu si ho vyžiadať tak, ako to uvádza obvinený v dovolaní.

Dovolanie obvineného nebolo dôvodné a preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.