UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka, sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského v trestnej veci obvineného L. U. a spol., pre pokračovací zločin lúpeže podľa ust. § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ formou spolupáchateľstva podľa ust. § 20 Tr. zák., na neverejnom zasadnutí konanom v Bratislave dňa 20. apríla 2017, o dovolaní obvineného L. U. proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. septembra 2013, sp. zn.: 4To/73/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného L. U. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV z 13. mája 2013, sp. zn. 2T/47/2013, bol obžalovaný L. U. v bodoch 1/, 2/, 3/, 4/, uznaný za vinného pre pokračovací zločin lúpeže podľa ustanovenia § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/, písm. c/ Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. na skutkovom základe tam uvedenom. Podľa ust. § 188 ods. 2 Tr. zák. bol obvinenému L. U. s použitím § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 7 (sedem) rokov. Podľa ust. § 48 ods. 4 Tr. zák. obvinený bol pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola L. U., X. T. a V. F. uložená povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej spoločnosti I., škodu vo výške 5 230 EUR. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola L. U., X. T. a V. F. uložená povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej spoločnosti F., škodu vo výške 4 175 EUR. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola L. U. a X. T. uložená povinnosť nahradiť spoločne a nerozdielne poškodenej spoločnosti F., škodu vo výške 6 105 EUR. Proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu Bratislava IV z 13. mája 2013 sp. zn. 2T/47/2013, podal odvolanie obvinený prostredníctvom svojho obhajcu. Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 4. septembra 2013, sp. zn. 4To 73/2013, podľa ust. § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol. Proti vyššie uvedenému rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 4. septembra 2013, sp. zn. 4To 73/2013, podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie. V dovolaní navrhuje Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky ako dovolaciemu súdu, aby napádané rozhodnutia krajského súdu a jemupredchádzajúce rozhodnutie okresného súdu v časti vzťahujúcej sa k obvinenému zrušil a aby vec vrátil späť Okresnému súdu Bratislava IV na ďalšie prejednanie veci. Obhajca uvádza, že obvinený trval na podaní dovolania, a to z dôvodov podľa ust. § 371 ods. 1 písm. g/, písm. h/ a písm. c/. Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. má obvinený za to, že v prípravnom konaní pred OČTK boli zabezpečené dôkazy nezákonným spôsobom a rozhodnutie súdu je tak založené na dôkazoch, ktoré nemohli byť ani súdom vykonané zákonným spôsobom. Jedná sa o rozpor výsluchov obvineného v prípravnom konaní s jeho tvrdeniami v konaní pred súdom, kedy v prípravnom konaní vypovedal obvinený pod nátlakom vyšetrovateľov s tým, že tým má získať výhodu, nebude väzobne stíhaný a dajú mu veľmi krátky trest. Obvinený má zároveň za to, že mu bol podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. uložený trest mimo zákonom stanovenej trestnej sadzby, keďže trestná sadzba pri trestnom čine lúpeže podľa ust. § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. (spáchaný formou spolupáchateľstva podľa ust. § 20) je v rozsahu 7 až 12 rokov. Obvinený v konaní pred prvostupňovým súdom vykonal vyhlásenie o svojej vine, takže súd vykonával dokazovanie smerujúce iba k ostatným obžalovaným a vo vzťahu k ukladanému trestu. Obvinený má za to, že pri ukladaní trestu nemal súd uložiť aj vzhľadom na vykonané vyhlásenie o jeho vine a priznanie sa ku skutkom už v prípravnom konaní, trest odňatia slobody na spodnej hranici v dĺžke trvania 7 rokov nepodmienečne, ale mal aplikovať ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Ako najzávažnejší dôvod dovolania obvinený uvádza porušenie práva na obhajobu obvineného v prípravnom konaní, teda dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obvinený uvádza, že žiadal už pri jeho výsluchu pred vzatím do väzby o ustanovenie obhajcu ex offo, ktorý mu ustanovený súdom nebol. Taktiež tvrdí, že nemal byť ustanovený obhajca ešte pri prvotnom výsluchu obvineného vo väzbe, čím boli popreté jeho základné práva na obhajobu, keďže sa jednalo o prípad povinnej obhajoby. Na základe uvedeného obvinený trvá na svojom dovolaní a žiada, aby dovolací súd podľa ust. § 388 ods. 1 Tr. por. napádaný rozsudok krajského súdu a rozsudok okresného súdu v časti týkajúcej sa jeho osoby zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Bratislava IV na opätovné prerokovanie a rozhodnutie. K vyššie uvedenému dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Bratislava IV. Prokurátor vo vyjadrení uvádza, že neboli naplnené dovolacie dôvody uvádzané obvineným podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/ Tr. por. Navrhuje preto dovolanie obvineného odmietnuť v zmysle ust. § 382 písm. c/ Tr. por. Obvinený dňa 29.12.2016 podal prostredníctvom pošty rukou písané podanie označené ako doplnenie dovolania, v ktorom opisuje okolnosti a ním tvrdené nedostatky, ktoré majú napĺňať dovolacie dôvody uvedené v dovolaní podanom jeho obhajcom. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 3 Tr. por.) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko neboli naplnené dovolacie dôvody, ako ich uviedol obvinený. Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/. Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitouzárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia. Zo spisového materiálu má najvyšší súd za preukázané, že po tom, čo na hlavnom pojednávaní bola prednesená obžaloba, obvinený bol poučený o svojich právach a bolo mu umožnené urobiť niektoré z vyhlásení podľa ust. § 257 ods. 1 Tr. por. Tento urobil vyhlásenie podľa ust. § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por., že je vinný zo spáchania skutkov uvedených v obžalobe pod bodom 1/, 2/, 3/, 4/. Na základe tohto vyhlásenia prvostupňový súd postupoval podľa ust. § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/ a písm. h/ Tr. por. Obvinený na všetky otázky odpovedal „áno“. Po súhlasnom stanovisku prokurátora prvostupňový súd rozhodol podľa ust. § 257 ods. 7, ods. 8 Tr. por., teda že vyhlásenie obžalovaného, že je vinný, prijal s tým, že dokazovanie v rozsahu viny už nevykonal a vykonal len dôkazy súvisiace s výrokom o treste a o náhrade škody. Na základe vyššie citovaného ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. je súdom prijaté vyhlásenie o vine neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/. Najvyšší súd sa preto nemohol zaoberať uplatneným dovolacím dôvodom podľa ust. § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., ktoré jednoznačne smeruje proti výroku o vine. Pokiaľ ide o uplatňovaný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. najvyšší súd zdôrazňuje tú skutočnosť, že zákon pre jeho uplatnenie predpokladá nie každé porušenie práva na obhajobu, ale len jeho zásadné porušenie. Zásadným porušením práva na obhajobu, zakladajúcim uvedený dôvod dovolania, sa pritom rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe, ktoré namieta obvinený. Podľa ust. § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. po vznesení obvinenia musí mať obvinený obhajcu už v prípravnom konaní, ak je vo väzbe, vo výkone trestu odňatia slobody alebo na pozorovaní v zdravotníckom ústave. Obvinený bol zadržaný a bolo mu vznesené obvinenie dňa 25. augusta 2012. Vo výsluchu obvineného dňa 26. augusta 2012 v čase o 00:12 hod. obvinený uviedol, že si nevolí obhajcu. K spáchaniu sa v plnej miere doznal. Dňa 27. augusta 2012 podala prokurátorka sudcovi pre prípravné konanie návrh na vzatie do väzby. Po výsluchu obvineného bolo vyhlásené uznesenie o vzatí obvineného do väzby. Obvinený súhlasil, aby mu bol ustanovený obhajca zo strany súdu. Sudkyňa pre prípravné konanie podľa § 40 ods. 1 Tr. por. z dôvodov uvedených v ust. § 37 ods. 1 písm. a/ Tr. por. uznesením zo dňa 28. augusta 2012 ustanovila obvinenému obhajcu JUDr. Stanislava Jakubčíka. Súd teda postupoval v súlade so zákonom, v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona ustanovil obvinenému obhajcu. Dovolací dôvod namietaný obvineným v dovolaní podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ na základe vyššie uvedeného nebol naplnený. Obvinený ďalej namieta dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., teda že bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby, alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa. V zmysle ust. § 188 ods.1, ods. 2 Tr. zák. je trestná sadzba stanovená v rozsahu 7 až 12 rokov. Obvinený v konaní pred prvostupňovým súdom vykonal vyhlásenie o svojej vine, takže súd vykonával dokazovanie smerujúce iba k ostatným obžalovaným a vo vzťahu k ukladanému trestu. Súd obvinenému uložil, aj vzhľadom na vykonané vyhlásenie obvineného o jeho vine a priznanie sa ku skutkom, trest odňatia slobody na spodnej hranici v dĺžke trvania 7 rokov nepodmienečne. Obvinený namieta, že súd mal aplikovať ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák. o mimoriadnom znížení trestu. Podľa ust. § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva možnosť pre súd, ak vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má súd za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného trestným zákonom. Zo znenia zákona jednoznačne vyplýva, že mimoriadne zníženie trestu podľa ust. § 39 Tr. zák. nie je nárokovateľné, ale zákonodarca ponecháva na úvahu konajúceho súdu, či pristúpi po zvážení okolností prípadu a pomerov páchateľa k aplikácii ust. § 39 Tr. zák.
Nemožno preto považovať neaplikovanie tohto ustanovenia súdom za porušenie práv obvineného, resp. právnych predpisov. Pokiaľ ide o uložený trest odňatia slobody, ide o taký druh trestu, ktorého uloženie zákon za trestný čin, z ktorého bol obvinený uznaný za vinného pripúšťa a rovnako tak výmera tohto trestu je v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu preto nemožno považovať ani dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. h/ za naplnený. Dovolací súd nezistil žiaden dovolací dôvod, a preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.