N a j v y š š í s ú d
6 Tdo 7/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 28. apríla 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného Z. M., pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5 To 41/2010, zo dňa 13. apríla 2010, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. 2T 10/2004, zo dňa 30. novembra 2009, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Z. M. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Brezno, sp. zn. 2T 10/2004, zo dňa 30. novembra 2009 bol obvinený Z. M. uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
dňa 21. decembra 2002 v čase o 22.05 hod., v B. na N. v kilometri X. na prechode pre chodcov svojím osobným motorovým vozidlom zn. Renault Clio, ev. č. X. zrazil chodca J. V., ktorému spôsobil zranenia, a to na hlave v anatomickej oblasti ľavej strany čela utrpel plytkú ranku s opuchom, bližšie nešpecifikovanú, otras mozgu ľahkého stupňa, zlomeninu nosa, zlomeninu ihlice pravého predkolenia v hornej časti s posunom, odtrhnutie predného krížového väzu (s odtrhnutím drsnatiny píšťale) s roztrhnutím vnútorného kolaterálneho väzu vpravo, s dobou liečenia a PN do 16 týždňov, pričom porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 315/1996 Zb. v znení neskorších zmien a doplnkov o premávke na pozemných komunikáciách.
Prvostupňový súd uložil obvinenému podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., § 53 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. samostatný peňažný trest vo výmere 250 eur.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. obvinenému stanovil pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 9 mesiacov.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. účinného do 1. januára 2006 súd odkázal poškodeného J. V., nar. X., bytom M., s nárokom na náhradu škody na občiansko-súdne konanie.
Na základe podaného odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom, sp. zn. 5To 41/2010, zo dňa 13. apríla 2010, podľa § 258 ods. 1 písm. e/, písm. f/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste na náhradu škody.
Rozhodujúc podľa § 259 ods. 3 Tr. por. obvinenému Z. M. uložil podľa § 224 ods. 2 Tr. zák., § 53 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. peňažný trest vo výmere 250 eur.
Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. pre prípad, že by výkon tohto trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil obvinenému náhradný trest odňatia slobody vo výmere 1 mesiac.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému J. V., nar. X., bytom B., škodu v sume 2499,69 eur.
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. súd poškodeného so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie o občiansko-právnych veciach.
Proti druhostupňovému rozsudku podal dňa 28. októbra 2010 dovolanie obvinený prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomne podanom dovolaní obvinený uviedol, že rozhodnutie krajského súdu nerozoberá konkrétne o aké dôkazy svoje rozhodnutie oprel, všeobecne sa vyjadruje v tom zmysle, že rozhodnutie Okresného súdu Brezno je správne a absolútne sa nezaoberá rozpormi, ktoré sa vo veci vyskytli. Poukazuje na prvé rozhodnutie Okresného súdu Brezno zo dňa 30. júna 2009, ktorým bol oslobodený spod obžaloby a odôvodnenie rozhodnutia, v ktorom súd konštatuje, že opitý poškodený vstúpil do vozovky sprava z pohľadu obvineného, pričom aj podľa znalca poškodený sa musel otočiť, pretože vozidlo mu narazilo do pravej nohy a čelné sklo bolo rozbité na pravej strane vodiča, kde došlo k nárazu hlavy poškodeného s autom.
Rozsudok krajského súdu, ktorým bolo prvostupňové rozhodnutie zrušené, hodnotí ako nesprávne, pretože dôkazy nie sú také, že by usvedčovali obvineného z trestnej činnosti. Poukazuje na to, že poškodený bol v ťažkom stupni opitosti a rozhodnutie o vine obvineného je vyložene protizákonné, nakoľko on nemohol nehode zabrániť, pretože poškodený mu vytvoril nepredvídateľnú a nečakanú prekážku tým, že opitý spadol z chodníka do vozovky.
V súlade s ustanovením § 376 Tr. por. predseda senátu prvého stupňa doručil rovnopis dovolania na vyjadrenie Okresnej prokuratúre Brezno a poškodenej. Prokurátor okresnej prokuratúry vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr por. a dovolanie neobsahuje náležitosti podľa § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. Okresný súd aj krajský súd správne zistili skutkový stav a ich rozhodnutia sú v súlade so zákonom. Krajský súd napravil pochybenia okresného súdu tým, že zmenil rozsudok okresného súdu v časti uloženého náhradného trestu odňatia slobody a uložením povinnosti obvinenému nahradiť poškodenému škodu.
Poškodený vo vyjadrení uviedol, že v celom rozsahu trvajú na rozsudku prvostupňového a druhostupňového súdu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.) bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2, písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. – po výzve na doplnenie dovolania), okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa 372 Tr. por., veta prvá, keď obvinený pred podaním dovolaní využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.
Navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona, zrušil napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu a prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
V doplnenom dovolaní, ktoré bolo súdu doručené 19. januára 2011 obvinený uviedol, že rozhodnutie súdov je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutkového stavu, a preto je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pretože súdy zistený skutkový stav nesprávne posúdili, keď jeho konanie kvalifikovali ako trestný čin a nesprávne použili ustanovenia hmotného práva, pretože z dôkazov jednoznačne vyplynulo, že dopravnú nehodu zapríčinil opitý chodec. V ďalšej časti odôvodnenia poukazuje na zlé vyhodnotenie dôkazov obidvoma súdmi.
Po preskúmaní spisového materiálu Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie je možné podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Dovolanie umožňuje oprávneným osobám namietať zásadné porušenie procesnoprávnych a hmotnoprávnych ustanovení v rozhodnutiach súdov, ale nie je tretím opravným prostriedkom. Z tohto dôvodu námietky vzťahujúce sa iba k skutkovým zisteniam nie sú prípustným dôvodom na podanie dovolania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. Neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3 a § 326 ods. 5 Tr. por.).
Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb v rozhodnutiach vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom dôsledku z toho vyplýva, že dovolaním nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Skutkový stav je v rámci rozhodovania o dovolaní opierajúcom sa o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie skutku, alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol napadnutým rozhodnutím kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu nešlo o žiadny trestný čin alebo že išlo o iný trestný čin alebo obvinený bol uznaný za vinného z prísnejšieho trestného činu, než ktorého sa súdeným skutkom dopustil.
Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie, napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť trestného činu, príp. pochybenie súdu pri uložení úhrnného, súhrnného a spoločného trestu a toto ustanovenie sa vzťahuje aj na nesprávne použitie iných právnych predpisov.
Z hľadiska obsahu dovolania obvineného je s poukazom na deklarovaný dovolací dôvod významná otázka, či súdy v konaní správne kvalifikovali konanie obvineného. Obvinený v dovolaní okrem toho, že namieta nesprávne zistený skutkový stav, nesprávne vyhodnotenie dôkazov, domáha rozhodnutia, že on nehodu nezavinil, ale že ju zavinil poškodený, ktorý bol pod vplyvom alkoholu, teda skutok je nesprávne posúdený, nešlo o žiadny trestný čin. Domáha sa oslobodzujúceho rozsudku, považuje za správne rozhodnutie prvostupňového súdu, sp. zn. 2T 10/2004, zo dňa 3. júna 2009, ktorým bol obvinený spod obžaloby oslobodený. Krajský súd v zrušujúcom uznesení, sp. zn. 5To 262/09, zo dňa 8. septembra 2009 uviedol, akých chýb sa prvostupňový súd dopustil pri hodnotení dôkazov. Okresný súd po zrušení veci vyhodnotil dôkazy v súlade s právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení krajského súdu. Skutočnosti uvedené obvineným v dovolaní sú posudzované jednostranne v jeho prospech a sú v rozpore so znaleckými posudkami, ďalšími dôkazmi nachádzajúcimi sa v spisovom materiáli. Súdy pri hodnotení dôkazov musia postupovať v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. tak, aby boli vyhodnotené dôkazy v súhrne i jednotlivo v prospech i neprospech obvineného, aby tak bolo umožnené súdom vydávať správne a spravodlivé rozhodnutia.
Z pohľadu dovolacieho súdu je potrebné uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení, právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho podstatou sú námietky správnosti skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdu nižšieho stupňa, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
K obsahu dovolania je potrebné tiež uviesť, že skutok je správne kvalifikovaný a konanie popísané v skutkovej vete napĺňa všetky zákonné znaky trestného činu ublíženia na zdraví § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Skutkové zistenia dovolací súd nemôže meniť a to ani na základe prípadného doplnenia dokazovania ani v závislosti na inom hodnotení predchádzajúcom konaní uskutočnených dôkazov (tak ako sa obvinený domáha s poukazom na rozhodnutie Okresného súdu Brezno, sp. zn. 2T 10/2004, zo dňa 3. júna 2009).
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
Z konštatovaných skutočností a dôkazov vyplýva, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci nie sú dané a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného Z. M. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová