6Tdo/67/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 22. októbra 2015 v Bratislave, v trestnej veci obvineného O. A. pre zločin krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To 114/2014, z 25. septembra 2014 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného O. A. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. 1T 81/2013, z 19. marca 2014 bol obvinený O. A. uznaný vinným zo zločinu krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 2 písm. a/, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku.

Prvostupňový súd uložil obvinenému podľa § 212 ods. 4 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. v znení nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS 106/2011 publikovaného v Zbierke zákonov pod č. 428/2012 Z.z. súhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného zaradil pre výkon trestu do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. mája 2013, sp. zn. 0T 89/2013, doručený obvinenému dňa 20. mája 2013 a právoplatný dňa 20. mája 2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. zák. bol obvinený povinný uhradiť poškodeným náhradu škody:

Mgr. L. G., nar. XX. W. XXXX v O., trvale bytom N., W. č. XXX/X, vo výške 40 557,54 eur, MUDr. I. M., nar. XX. W. XXXX, bytom N., Z. č. X, vo výške 165,97 eur, AXA pojišťovna, a.s. pobočka poisťovne iného členského štátu, Bratislava, so sídlom Bratislava, Kolárska č. 6, IČO: 36 857 521, vo výške 2 876,52 eur, ALIANZ Slovenská poisťovňa, a.s. so sídlom Bratislava, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00 151 700, vo výške 9 139,88 eur, Komunálna poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Bratislava, Štefánikova č. 17, IČO: 31 595 545, vo výške 2 297 eur.

Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie obvinený. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trenčíne na verejnom zasadnutí 25. septembra 2014 rozsudkom, sp. zn. 23To 114/2014, podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil v napadnutom rozsudku celý výrok o uložených súhrnných trestoch a výrok, ktorým bol podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušený výrok o trestoch uložených obvinenému skorším trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 20. mája 2013, právoplatného dňa 20. mája 2013, sp. zn. 0T 89/2013, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahujúco nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému O. A. uložil podľa § 212 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák. súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1 Tr. zák. obvinenému uložil trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výroky o trestoch v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 4T 67/2013, zo dňa 05. novembra 2013 právoplatného dňa 15. mája 2014, ako aj výrok o zrušení trestu v skoršom trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0T 89/2013, zo dňa 20. mája 2013, právoplatného dňa 20. mája 2013.

Zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výroky o trestoch v trestnom rozkaze Okresného súdu Bratislava I, sp. zn. 0T 89/2013, zo dňa 20. mája 2013, právoplatného dňa 20. mája 2013.

Výroky o vine a náhrade škody zostali týmto zrušením nedotknuté.

Proti druhostupňovému rozsudku podal 23. februára 2015 dovolanie obvinený z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že odvolací a ani prvostupňový súd pri svojom rozhodovaní neprihliadol a tým pádom ani nevzal do úvahy jeho námietky týkajúce sa skutočnosti, že v konaní neboli zabezpečené žiadne priame dôkazy usvedčujúce ho z priamej účasti na spáchanom skutku.

Zo zabezpečených stôp z miesta činu, ako aj z ostatných zabezpečených stôp a ani z výsledkov realizovaných domových prehliadok nevyplynula absolútne žiadna priama spojitosť so stíhaným skutkom.

Zo zadovážených dôkazov nie je možné vyvodiť žiadny relevantný a dostatočne odôvodnený záver, že stíhaného skutku sa dopustila konkrétna osoba.

Vyslovil názor, že súd na základe výpovedí jednotlivých svedkov a dôkazných materiálov nesprávne vyhodnotil dôkaznú situáciu, nakoľko na základe predmetného spisového materiálu nie je vôbec hodnoverným spôsobom, priamo dokázaná jeho vina.

Súd ho uznal vinným zo skutku, najmä z dôvodu nájdeného modrého igelitového vreca pred budovou zlatníctva, v ktorom sa našli 1 ks pár bielych rozbalených rukavíc, na ktorých bola izolovaná jeho DNA a cigaretový ohorok. Prvostupňový ako aj odvolací súd však nebral do úvahy jeho obhajobu, že v minulosti sa zaoberal opravovaním luxusných motorových vozidiel pre náročných zákazníkov za nižšie ceny. Pričom fajčil i pri opravovaní jednotlivých motorových vozidiel. Je teda veľmi pravdepodobné, že predmetný cigaretový ohorok sa tam dostal pri oprave motorového vozidla.

Odmieta akúkoľvek spojitosť medzi spáchaným trestným činom a nájdeným cigaretovým ohorkom, ktorý obsahuje aj jeho stopu DNA. Poukazuje pritom na zásadu „in dubio pre reo“.

Navrhol, aby dovolací súd z dôvodu porušenia zákona zrušil druhostupňové rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresná prokurátorka Nové Mesto nad Váhom vo vyjadrení uviedla, že sa stotožňuje s právnymi názormi konajúcich súdov uvedených v rozhodnutiach. Skutkový stav súdy správne zistili, trestná činnosť obvineného je preukázaná súborom nepriamych dôkazov, ktoré tvoria ucelenú reťaz. Podrobne vo vyjadrení poukázala na dôkazy, ktoré usvedčujú obvineného zo spáchanej trestnej činnosti.

Navrhla, aby dovolací súd podľa ust. § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí odmietol. Ďalší poškodení sa k dovolaniu obvineného nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací dôvod daný vtedy, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. Trestného zákona na skutkový stav, ktorý zistil súd. Najvyšší súd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí, že skutok bol v napadnutom rozhodnutíkvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie ustanovení Trestného zákona alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov (napr. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka).

Zo znenia dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné, a že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní obvineného je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie.

Čo sa týka v danom prípade uplatneného dôvodu dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tak v tomto smere Najvyšší súd Slovenskej republiky nezistil žiadnu opodstatnenosť námietok obvineného, pretože ako už aj bolo skôr spomenuté, skutkový stav tak, ako bol zo strany súdov nižších stupňov zistený je pre dovolací súd záväzný a to aj pokiaľ ide o rozsah spáchanej trestnej činnosti. Obvinený v dovolaní namieta zlé vyhodnotenie skutkového stavu, zlé vyhodnotenie vykonaných dôkazov.

Poukazuje na to, že neboli zabezpečené žiadne priame dôkazy usvedčujúce ho zo spáchanej trestnej činnosti. Nie je preukázaná jeho vina. Spochybňuje dôkazy, ktoré ho usvedčujú zo spáchanej trestnej činnosti. V dovolaní poukazuje na obranné tvrdenia, ktoré podľa neho vylučujú, že igelitové vrece, ktoré sa našlo na mieste spáchania trestnej činnosti a veci, ktoré sa našli v ňom, na ktorých boli stopy DNA obvineného, majú súvis s trestnou činnosťou, za ktorú bol odsúdený.

Je toho názoru, že súdy mali vyhodnotiť dôkazy v súlade so zásadou „in dubio pro reo“.

Všetky tieto uvedené skutočnosti sú námietkami voči zistenému skutkovému stavu, zle vyhodnotenému dokazovaniu, nepoužitiu zásady „in dubio pro reo“, nerešpektovaniu obranných tvrdení, čo je v dovolacom konaní vylúčené.

Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodujúci o dovolaní je viazaný zisteným skutkovým stavom súdmi nižšej inštancie a môže len posudzovať, či právna kvalifikácia konania obvineného uvedená v napadnutom rozhodnutí je správna. Nemôže prehodnotiť dôkazy v tom smere, že môže vysloviť záver, že súdy zle postupovali, mali inak vyhodnotiť dôkazy a vysloviť záver o nevine obvineného, ako to on požaduje v dovolaní.

S poukazom na konštatované skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru, že v konaní nie je daný dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.