6Tdo/65/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika, sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom 25. apríla 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Q. S. pre trestný čin neodvedenia dane a poistného podľa § 148a ods. 1, ods. 4 Trestného zákona (zák. č. 140/1961 Zb.), o dovolaní obvineného Q. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre, č. k. 1Tos 62/2015-405, z 15. júla 2015 v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 6. mája 2015, sp. zn. 4T 65/2009, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného Q. S. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Nitra uznesením zo 6. mája 2015, sp. zn. 4T 65/2009, rozhodol podľa ust. § 50 ods. 4 Trestného zákona, že obvinený Q. S. sa v skúšobnej dobe v trvaní 4 (štyri) roky neosvedčil a nariadil sa mu trest odňatia slobody v trvaní 2 (dva) roky, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Nitra, sp. zn. 4T 65/2009 zo dňa 9. novembra 2009. Podľa ust. § 50 odsek 8 Trestného zákona s použitím § 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona zaradil obvineného na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu podal v zákonnej lehote obvinený písomným podaním sťažnosť, ktorú v tomto podaní ani následne do momentu neverejného zasadnutia nadriadeného súdu bližšie neodôvodnil.

Krajský súd v Nitre ako nadriadený orgán, na podklade podanej sťažnosti oprávnenou osobou, podľa § 192 ods. 1 písm. a/, písm. b/ Trestného poriadku skúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia i konanie, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že sťažnosť je nedôvodná. Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 15. júla 2015, č. k. 1Tos 62/2015-405, rozhodol podľa § 193 odsek 1 písm. c/ Trestného poriadku tak, že sťažnosť zamietol. Krajský súd mal za to, že súd I. stupňa nepochybil. Mal za to, že obvinený v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia neviedol riadny život, keďže sa opakovane dostal do rozporu so zákonom opakovaným protiprávnym konaním vo forme 2 úmyselných trestných činov a 1 priestupku. Podmienečné odsúdenie na neho nepôsobilo výchovne ani preventívne. Odsúdený sa pritom už pred spáchaním trestného činu, za ktorý bol odsúdený v posudzovanej trestnejveci dostal v 8 prípadoch do rozporu s Trestným zákonom, pričom ani tieto odsúdenia a na ne nadväzujúce tresty ho neodradili od ďalšieho páchania trestnej činnosti, keď v súčasnosti má 11 záznamov v registri trestov.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu Nitra zo dňa 15. júla 2015, č. k. 1Tos 62/2015-405, v spojení s uznesením Okresného súdu Nitra zo dňa 6. mája 2015, sp. zn. 4T 65/2009, podal 9. novembra 2015 dovolanie obvinený, zastúpený obhajcom. Ako dovolací dôvod uviedol dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku, uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. V dovolaní uviedol, že počas skúšobnej doby bol odsúdený trestným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 0T 30/2013, zo dňa 12. apríla 2013 na peňažný trest 1.000 EUR a trestným rozkazom Okresného súdu Zvolen, sp. zn. 4T 110/2013, zo dňa 9. decembra 2013 na peňažný trest 2.500 EUR. Obvinený v dovolaní zdôrazňuje uhradenie peňažných trestov, je toho názoru, že táto skutočnosť zakladá dovolací dôvod. Žiada, aby bolo opätovne rozhodnuté o jeho osvedčení sa v skúšobnej dobe. Ďalej uvádza, že výkon trestu by mal pre rodinu obvineného zlé následky, nakoľko zabezpečuje zdravotnú starostlivosť pre rodičov. Navrhuje, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v zmysle ust. § 386 ods. 1 Trestného poriadku porušenie zákona v ustanoveniach, o ktoré sa dôvod dovolania opiera a aby podľa ust. § 386 ods. 2 Trestného poriadku zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 15. júla 2015, sp. zn. 1Tos 62/2015, a následne i Okresného súdu Nitra, zo dňa 6. mája 2015, sp. zn. 4T 65/2009. S poukazom na ust. § 388 ods. 2 Trestného poriadku navrhuje, aby dovolací súd prikázal Okresnému súdu v Nitre jeho trestnú vec v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a znova rozhodnúť v zmysle priložených listinných dokumentov.

Dňa 23. decembra 2015 podal vyjadrenie k dovolaniu obvineného prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre. Vo vyjadrení prokurátor poukazuje na ustanovenie § 368 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku. Prokurátor navrhuje, vzhľadom na skutočnosť, že obvinený podal dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti uzneseniu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky po prejednaní veci na neverejnom zasadnutí dovolanie obvineného podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané neoprávnenou osobou v zmysle § 382 písm. b/ Tr. por. z nasledovných dôvodov:

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie: a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 371 ods. 2 Trestného poriadku minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodovuvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým konštatuje, že v predmetnej veci podal obvinený dovolanie proti rozhodnutiu (uzneseniu) odvolacieho súdu, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti uzneseniu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. v taxatívnom výpočte rozhodnutí neobsahuje uzneseniu o neosvedčení sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, resp. o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Pokiaľ zákon nestanovuje niečo iné, dovolanie možno podať len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam. Okrem toho možno dovolanie podať aj proti rozhodnutiam a v prípadoch uvedených v § 371 ods. 2 Tr. por., ale toto právo má len minister spravodlivosti za podmienok uvedených v § 369 ods. 1 Tr. por.

Posudzujúc ale dovolanie obvineného, je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený. Z ustanovenia § 371 ods. 2 Trestného poriadku ale vyplýva, že rozhodnutia o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, môže dovolaním napadnúť iba minister spravodlivosti. Obvinený zo zákona preto nemá v tomto smere aktívnu legitimáciu.

Z tohto dôvodu musel Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. b/ Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietnuť, použijúc uvedené ustanovenie.

Táto skutočnosť vyplýva z ustanovenia § 371 ods. 2 Trestného poriadku, ktoré priznáva v uvedenom prípade aktívnu legitimáciu iba ministrovi spravodlivosti.

V zmysle ustanovenia § 382 písm. b/ Trestného poriadku, dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou. Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.