6 Tdo 65/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 31. marca 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. L. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Námestovo z 19. apríla 2011, sp. zn. 4T 105/2010, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline z 25. augusta 2011, sp. zn. 3To 62/2011, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. L. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Námestovo z 19. apríla 2011, sp. zn. 4T 105/2010, bol obvinený J. L. uznaný vinným zo spáchania zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že

dňa 13. mája 2010 v čase okolo 12.30 hodiny v obývacej izbe rodinného domu č. X. v obci O., okres N., pod vplyvom alkoholu, po predchádzajúcich hádkach, kuchynským nožom s dĺžkou čepele cca 13 cm, opakovane bodal a porezal svoju manželku - poškodenú V. L., nar. X. do rôznych častí tela, čím jej spôsobil bodnú ranu v oblasti záhlavia vľavo 1,5 cm dlhú, bodnú ranu za ľavou ušnicou 1 cm dlhú, dve bodné rany na prednej a bočnej strane krku vľavo 1 a 1,5 cm dlhé bez poškodenia krčných orgánov, dve bodné rany na hornej časti prednej ľavej strany hrudníka, preniknutie vzduchu pod kožu na prednej ľavej strane hrudníka, bodnú ranu na stene brušnej vpravo 2,5 cm dlhú prenikajúcu do dutiny brušnej s krvácaním do dutiny brušnej, štyri bodné rany na vnútornej strane paže vľavo, štyri bodné rany na zadnej strane paže vľavo, reznú ranu v oblasti ľavého predlaktia na vonkajšej hrane predlaktia, reznú ranu na palci pravej ruky na vnútornej strane, tri bodné rany na prednej strane s vytvorením krvného výronu v okolí, dve bodné rany v oblasti sedacej časti sedacieho svalu vľavo, reznú ranu na pravom kolene a dve bodné rany na zadnej strane stehna vpravo s dobou liečenia a práceneschopnosťou, ktorá naďalej trvá.  

Za to bol J. L. odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 60 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. mu bol uložený trest prepadnutia veci, a to noža s dĺžkou čepele 13 cm, vlastníkom ktorého sa podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. stal štát.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. mu súd uložil ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bola poškodená V. L. s uplatneným nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.  

Proti vyššie citovanému rozsudku podali odvolania tak prokurátor ako i obvinený J. L., o ktorých rozhodol Krajský súd v Žiline rozsudkom z 25. augusta 2011, sp. zn. 3To 62/2011, takým spôsobom, že: I/ podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, ods. 3 Tr. por. napadnutý rozsudok zrušil vo výroku o uloženom treste odňatia slobody a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného sám odsúdil podľa § 155 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák.; II/ podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného ako nedôvodné zamietol.

Proti obom spomínaným rozhodnutiam podal dňa 17. augusta 2012 na Okresný súd Námestovo obvinený J. L. prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. L. K. dovolanie, kde ako dovolací dôvod označil dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky predmetné dovolanie uznesením z 22. novembra 2012, sp. zn. 4 Tdo 69/2012, podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.  

Dňa 24. marca 2014 bolo na prvostupňový súd doručené znova dovolanie obvineného J. L., podané prostredníctvom jemu ustanoveného obhajcu JUDr. A. B. a smerujúce voči obom skôr uvedeným rozsudkom. Ako dovolací dôvod obvinený však tentokrát uplatnil dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., a to i s poukazom na § 374 ods. 3 Tr. por.

Podľa názoru obvineného bolo jeho právo na obhajobu porušené zásadným spôsobom v dôsledku pochybenia predsedníčky senátu prvostupňového súdu, ktorá na poslednom pojednávaní nerešpektovala § 284 ods. 2 Tr. por. tým, že ho neupozornila na možnosť prísnejšieho posudzovania skutku. Obžaloba bola totiž dňa 11. novembra 2010 na neho podaná pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. por. v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák., pričom uznaný vinným bol za dokonaný zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. Keďže nebol teda vopred upozornený na prekvalifikovanie skutku podľa prísnejšieho ustanovenia zákona (z pokusu na dokonaný trestný čin), nemal ani možnosť požiadať o odročenie hlavného pojednávania najmenej o päť pracovných dní za účelom poskytnutia lehoty na prípravu obhajoby. Vzhľadom na takéto prekvalifikovanie skutku bolo zároveň zo strany obhajoby zbytočné v rámci záverečných rečí poukazovať na ust. § 39 ods. 2 písm. a/ Tr. zák., ktoré bolo pre neho prospešnejšie.

Na základe vyššie uvedeného preto obvinený J. L. navrhol, aby najvyšší súd ako súd dovolací:

- podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že bol porušený zákon v ust. § 284 ods. 2 Tr. por., § 157 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. v spojitosti s § 14 a § 39 Tr. zák. v jeho neprospech, a to v konaní prvostupňového súdu, ktoré predchádzalo vydaniu rozsudku Okresného súdu Námestovo z 19. apríla 2011, sp. zn. 4T 105/2010, a rozsudku Krajského súdu v Žiline z 25. augusta 2011, sp. zn. 3To 62/2011;

- podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Okresného súdu Námestovo z 19. apríla 2011, sp. zn. 4T 105/2010, a rozsudok Krajského súdu v Žiline z 25. augusta 2011, sp. zn. 3To 62/2011, vo výroku o vine a treste a

- podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Námestovo, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Dňa 18. júna 2014 bolo na súd prvého stupňa doručené písomné vyjadrenie prokurátora príslušnej okresnej prokuratúry k podanému dovolaniu, podľa názoru ktorého je rozhodnutie okresného súdu (ktorého závery si takmer v celom rozsahu osvojil i súd odvolací) správne a zákonné. Pokiaľ ide o dovolacie námietky obvineného, tu odkázal na § 14 ods. 2 Tr. zák., podľa ktorého je pokus trestného činu trestný podľa trestnej sadzby ustanovenej na dokonaný trestný čin, a teda obvinený nebol uznaný za vinného z trestného činu podľa prísnejšieho ustanovenia zákona, ako podľa ktorého posudzovala skutok obžaloba. Dovolateľom namietané dovolacie dôvody teda v posudzovanom prípade podľa neho naplnené neboli, a preto najvyššiemu súdu navrhol dovolanie obvineného J. L. podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietnuť.  

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (s poukazom na § 567j ods. 7 Tr. por.) dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 3 Tr. por. v znení účinnom do 31. augusta 2011 (s poukazom na § 567j ods. 7 Tr. por.)   dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.  

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.  

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Pokiaľ ide o vyššie spomínanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c/ Tr. por. alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por.

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Tr. por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

Čo sa týka dovolania obvineného J. L., tak tu je treba uviesť v prvom rade tú skutočnosť, že ním uvádzané výhrady jednak spadajú pod uplatnený dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a jednak sú iné od tých, ktoré uvádzal v dovolaní predchádzajúcom.

Ďalej najvyšší súd zdôrazňuje, že ako podmienku pre použitie dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zákon stanovuje vytýkanie v dovolaní uvádzaných pochybení najneskôr v odvolacom konaní (za predpokladu, že tieto boli dovolateľovi známe už v pôvodnom konaní), a preto bolo potrebné najskôr preskúmať predložený spis z tohto pohľadu.

Nakoľko ale najvyšší súd zistil, že vyššie spomenutý zákonný predpoklad (§ 371 ods. 3 Tr. por.) v danom prípade splnený nebol, keďže na údajne porušenie práva na obhajobu v dôsledku nerešpektovania ust. § 284 ods. 2 Tr. por. okresným súdom obvinený prvýkrát poukázal až v predmetnom dovolaní, nemohol rozhodnúť inak, ako je uvedené v enunciáte tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 31. marca 2015

  JUDr. Daniel H u d á k, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová