6Tdo/60/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika, sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Petra Paludu, na neverejnom zasadnutí konanom 12. septembra 2018 v Bratislave, v trestnej veci obvineného J. U. pre prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., po schválení dohody o vine a treste, o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 23. januára 2014, sp. zn. 30T 82/2013, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. U. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Trnava na verejnom zasadnutí konanom 23. januára 2014 o predloženom návrhu prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava č. 2 Pv 456/12-40 z 23. decembra 2013 na schválenie dohody o vine a treste, rozsudkom, sp. zn. 30T/82/2013, schválil podľa § 334 ods. 4 Tr. por. dohodu o vine a treste uzatvorenú medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Trnave a obvineným J. U., podľa ktorej je obvinený N. vinný zo spáchania prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

hoci dňa 25. mája 2012 prevzal v Trnave na ul. Zelenečská č. 113 zásielku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.5.2012 obsahujúcu výzvu, aby najneskoršie do 8 dní od prevzatia výzvy nastúpil výkon trestu odňatia slobody, ktorý trest v trvaní 6 (šesť) mesiacov nepodmienečne so zaradením do Ústavu so stredným stupňom stráženia pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 19.5.2012, sp. zn. 0T/118/2012, právoplatným dňa 20.5.2012, napriek tomu bez vážneho dôvodu v tejto súdom určenej lehote nenastúpil a ani neskôr výkon nepodmienečného trestu odňatia slobody dobrovoľne nenastúpil a výzvy ignoroval, v dôsledku čoho bol dňa 21.6.2012 príslušníkmi PMJ KR PZ Trnava zadržaný a dodaný do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov.

Za spáchanú trestnú činnosť súd obvinenému uložil podľa § 212 ods. 3 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 4 a § 42 ods. 1 Trestného zákona súhrnný trestodňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Trestného zákona súd obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Trestného zákona súd zrušil výrok o treste uložený rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T/144/2012, zo dňa 15.11.2012, právoplatný dňa 15.11.2012, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 8.11., sp. zn. 6T/60/2012, právoplatný dňa 8.11.2012, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia, na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Predmetný rozsudok Okresného súdu Trnava o schválení dohody o vine a treste nadobudol právoplatnosť, s poukazom na ustanovenie § 334 ods. 5 Tr. por., jeho vyhlásením, teda 23. januára 2014.

Proti vyššie uvedenému rozsudku podal obvinený prostredníctvom ustanovenej obhajkyne dovolanie proti výroku o treste z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ a písm. i/ Trestného poriadku. Obvinený v dovolaní vytýkal výlučne nesprávnosť a nezákonnosť výroku o treste. Mal za to, že súd pochybil pri ukladaní súhrnného trestu obvinenému za rovnaké skutky. Konkrétne spochybňuje opomenutie rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/35/2013, z 22. augusta 2013, právoplatného dňa 22. augusta 2013, ktorým bol obvinenému uložený súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 20 mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia, za súčasného zrušenia výroku o treste uloženého odsúdenému J. U. rozsudkom Okresného súdu Trnava, sp. zn. 0T 114/2012, zo dňa 15.11.2012. Podľa obvineného mal súd pri rozhodovaní v trestnej veci vedenej pod sp. zn. 30T/82/2013, ukladať' súhrnný trest odňatia slobody práve vo vzťahu k rozsudku, sp. zn. 2T 35/2013, ktorým už bol pred vyhlásením napadnutého rozsudku skôr zrušený iný rozsudok Okresného súdu Trnava vo veci, sp. zn. 0T 144/2012. Ďalej poukázal na to, že v dôsledku takéhoto pochybenia existujú vedľa seba dva právoplatné rozsudky voči obvinenému, ktorými je dvakrát trestaný za rovnaké skutky. Dodal, že v tejto súvislosti podal návrh na obnovu konania, ktorému nebolo vyhovené z dôvodu absencie podmienok obnovy konania podľa § 394 Trestného poriadku. Podľa obvineného je však nepochybné, že súdu boli tieto skutočnosti známe a napriek tejto vedomosti súd rozhodol v rozpore so zákonom. Na základe uvedeného navrhol, aby najvyšší súd po preskúmaní zákonnosti a dôvodnosti napadnutého výroku rozhodnutia a postupu v konaní, ktorý predchádzal rozhodnutiu, rozhodol o zrušení rozsudku Okresného súdu Trnava z 23. januára 2014, sp. zn. 30T/82/2013, a vrátení veci za účelom opätovného prerokovania a rozhodnutia vo veci.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Trnave podaním z 25. apríla 2017, v ktorom zdôraznil, že v žiadnej časti dovolania sa obvinený nezaoberá zdôvodnením, akým zásadným spôsobom malo byť porušené jeho právo na obhajobu, v akej časti trestného konania a postupom ktorého orgánu. Dovolanie tak neobsahuje skutočnosti, ktoré by mali potvrdzovať existenciu dôvodu dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku. V predmetnej časti je podľa názoru prokurátora neodôvodnené a nepreskúmateľné. Konštatovanie odsúdeného vzťahujúce sa k nesprávnemu postupu súdu pri aplikovaní ustanovenia o súhrnnom treste bolo však potrebné vyhodnotiť podľa názoru prokurátora ako opodstatnené. Uviedol, že v danom prípade boli splnené zákonné podmienky na ukladanie súhrnného trestu podľa § 42 ods. 1 Trestného zákona, predmetné hmotnoprávne ustanovenie bolo Okresným súdom Trnava, ale nesprávnym spôsobom použité k nezodpovedajúcemu rozsudku, z ktorého výrok o treste mal byt' zrušený. S poukazom na skutočnosť, že dovolaním napadnutému rozsudku predchádzalo vyhlásenie odsudzujúceho rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 2T/35/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 22.8.2013, pričom skutok z rozsudku Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/82/2013, spáchal obvinený ešte pred vyhlásením rozsudkov Okresného súdu Trnava, sp. zn. 6T/60/2012, sp. zn. 0T 144/2012 a sp. zn. 2T/35/2013, ktoré sú k nemu v pomere zbiehajúcej sa trestnej činnosti, súd mal pristúpiť k zrušeniu výroku o treste z posledného označeného rozsudku, sp. zn. 2T/35/2013, a vo vzťahu k tomuto uložil súhrnný trest.Uvedené pochybenie súdu už nie je možné dodatočne napraviť dovolacím konaním. Obvineným napadnutý rozsudok Okresného súdu Trnava, sp. zn. 30T/82/2013, bol vydaný v osobitnom konaní, t.j. v konaní o dohode o vine a treste, pri ktorom sa uplatňuje modifikovaný postup k možnosti podania riadneho, resp. mimoriadneho opravného prostriedku. Podľa § 334 ods. 4 Trestného poriadku po schválení dohody o vine a treste a vyhlásení rozsudku v intenciách uzavretej dohody a podaného návrhu, proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/. Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu. Prokurátor je toho názoru, že v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. 30T/82/2013, a predchádzajúcom prípravnom konaní nedošlo k porušeniu práva obvineného na obhajobu, ktorý mal súdom ustanoveného obhajcu z dôvodu povinnej obhajoby a ktorých práva boli rešpektované. Dovolanie ani nenamieta porušenie práva na obhajobu odsúdeného zo strany orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu. Konštatoval, že proti rozsudku, ktorým bola schválená dohoda o vine a treste, teda nie je prípustné podať dovolanie z dôvodov obsiahnutých v ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. d/ až písm. n/ Trestného poriadku, preto je vylúčené aj v prípade nesprávneho použitia iného hmotnoprávneho ustanovenia. Na základe zistených skutočností navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd dovolanie obvineného zastúpeného ustanovenou obhajkyňou na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/, písm. f/ Trestného poriadku odmietol bez preskúmania veci, keďže nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku, resp. bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Trestného poriadku z nasledovných dôvodov:

Podľa § 333 ods. 3 Tr. por., po prednesení návrhu dohody o vine a treste predseda senátu zistí formou otázok, či obvinený

a) rozumie podanému návrhu na dohodu o vine a treste, b) súhlasí, aby sa jeho trestná vec prejednala touto skrátenou formou, čím sa vzdáva práva na verejný súdny proces, c) rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, d) bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby, e) rozumel podstate konania o návrhu na dohodu o vine a treste, f) rozumie právnej kvalifikácii skutku ako trestného činu, g) bol oboznámený s trestnými sadzbami, ktoré zákon ustanovuje za trestné činy jemu kladené za vinu, h) sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok, ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin, i) súhlasí s navrhovaným trestom, trest prijíma a v stanovených lehotách sa podriadi výkonu trestu a ochrannému opatreniu a nahradí škodu v rozsahu dohody, j) si uvedomuje, že ak súd prijme návrh na dohodu o vine a treste a vynesie rozsudok, ktorý nadobudne právoplatnosť vyhlásením, nebude možné proti tomuto rozsudku podať odvolanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky mal z obsahu spisového materiálu za preukázané (č.l. 54-55 súdneho spisu), že obvinený kladne zodpovedal pred súdom na verejnom zasadnutí na zákonom taxatívne stanovené otázky uvedené v ustanovení § 333 ods. 3 Tr. por. pod písmenami a/ až j/, t.j. na otázku k písmenu d/, či bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s ním mohol radiť na spôsobe obhajoby, obvinený odpovedal áno.

Podľa § 334 ods. 4 Tr. por., ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/.

Z dikcie ustanovenia § 334 ods. 4 Tr. por. vyplýva možnosť podať dovolanie proti rozsudku, ktorým súd schválil dohodu o vine a treste, avšak iba z dôvodu uvedenom v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Najvyšší súd z obsahu spisového materiálu zistil, že zo zápisnice o konaní o dohode o vine a treste z 17. decembra 2013 spísanej na Okresnej prokuratúre v Trnave jednoznačne vyplýva, že obvinený bol pred konaním poučený v zmysle § 34 ods. 4 Tr. por. o význame priznania a aj prítomnosť obhajcu JUDr. Tibora Sanáka zabezpečovala plné uplatnenie práv obvineného na konaní o dohode o vine a treste. Na otázku prokurátora uviedol, že rozumie podstate skráteného konania, s ktorým súhlasil a vyšetrovateľom bol poučený o jeho právach, najmä o práve na obhajobu. Mal teda možnosť radiť sa so svojim obhajcom, takže mal zabezpečenú kvalifikovanú právnu pomoc a bolo výlučne na jeho vôli, či takéto vyhlásenie urobí alebo nie.

Najvyšší súd mal z obsahu spisu za preukázané, že obvinený počas celého súdneho konania mal k dispozícii obhajcu, s ktorým sa však mohol radiť aj predtým, ako mu boli položené jednotlivé otázky podľa § 333 ods. 3 Tr. por. Obvinený na otázku predsedu senátu, či bol poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu a či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s ním mohol radiť na spôsobe obhajoby, odpovedal áno.

Z tohto dôvodu Najvyšší súd Slovenskej republiky, zistiac, že nebola splnená jedna zo základných podmienok pre podanie dovolania, dovolanie obvineného J. U. bez meritórneho preskúmania veci odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.