6Tdo/60/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Dany Wänkeovej na neverejnom zasadnutí konanom 25. apríla 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného Y. Q. pre prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove z 9. decembra 2015, sp. zn. 6To/16/2015, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Y. Q. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu v Kežmarku z 11. marca 2014, sp. zn. 1T/115/2010, bol obvinený Y. Q., uznaný vinným zo spáchania prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona, a to na tom skutkovom základe, že

po vzájomnej dohode v presne nezistený deň mesiaca júl 2007 v Kežmarku, v kancelárií Exekútorského úradu JUDr. G. T. v L., uhradila N. N. sumu 100 000 Sk (3 319,39 €) exekútorke JUDr. G. T. za obžalovaného Y. Q. s tým, že po vyplatení tejto sumy sa mala stať spoločníčkou spol. ZAMVOJ s. r. o. so sídlom ul. Družstevná č. 833, Spišská Belá, okres Kežmarok, čo sa však nestalo a obchodný podiel na ňu prevedený nebol a následne v priebehu roka 2008, keďže bola v spol. ZAMVOJ s.r.o. Spišská Belá u Y. Q. zamestnaná, na požiadanie Y. Q. pod zámienkou, že sa stane spoločníkom firmy mu požičiavala finančné prostriedky na úhradu faktúr za tovar v rôznych sumách, takto mu odovzdala celkovo sumu 194 500 Sk (6 456,21 €), čím takto bola spôsobená škoda pre N. N. v sume najmenej 9 775,60 € (294 500 Sk).

Za to mu súd podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 56 ods. 1 Tr. zák. uložil peňažný trest vo výške 1 000 (tisíc) eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona mu súd uložil pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený, náhradný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej N. N. škodu vo výške 3 319,39 €.

Podľa § 288 ods. 2 Trestného poriadku súd odkázal poškodenú N. N. so zvyškom jej nároku na náhradu škody na občianske súdne konanie.

Podľa § 557 ods. 1 Trestného poriadku súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej N. N. trovy konania vzniknuté pribratím splnomocnenca vo výške 1 464,61 €, a to na účet JUDr. N. G., advokáta, vedený v Z. R., a.s., pobočka D..

Proti vyššie citovanému rozsudku podal obvinený Y. Q. odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Prešove z 9. decembra 2015, sp. zn. 6To/16/2015, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. f/, ods. 3 Tr. poriadku zrušil v rozsudku výrok, ktorým bola uložená v zmysle § 557 ods. 1 Tr. poriadku povinnosť obvinenému Y. Q. nahradiť trovy konania vzniknuté pribratím splnomocnenca.

Dňa 18. februára 2016 bolo na prvostupňový súd doručené dovolanie obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu, z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. d/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. Namietal, že na hlavné pojednávanie z 11.3.2014 sa nedostavil z pracovných dôvodov, pričom uvedeného dňa sa nachádzal vo Švajčiarsku. Z týchto dôvodov nemohol osobne doručiť a podpísať podanie, ktoré sa nachádza na čísle listu 190 spisu Okresného súdu v Kežmarku, sp. zn. 1T/115/10, v ktorom sa ospravedlnil z predmetného pojednávania a ďalej, že v súlade s ust. § 293 ods. 7 Tr. por. súhlasí, aby sa toto hlavné pojednávanie vytýčené na 11.03.2014 konalo v jeho neprítomnosti. Uviedol, že podpis je sfalšovaný. Zdôraznil, že dňa 11.03.2014 sa nenachádzal v Poprade, ani nič nedoručil na Okresný súd v Kežmarku. Taktiež namietal, že súd mal odročiť hlavné pojednávanie v zmysle § 255 ods. 2 Tr. por., keďže výpoveď z plnej moci udelenej advokátovi JUDr. Novysedlákovi nebola podpísaná. Obvinený zdôraznil, že obe písomnosti sú písané tým istým typom písma, tým istým typom tlačenia, charakterové sú totožné, a teda jednoznačne pochádzajú od toho istého pisateľa. Následne v ďalšom prípise sa mal výslovne vzdať vykonania ďalších dôkazov. Nie je mu známe, kto tieto podania urobil, ale rozhodne ani jedno z týchto podaní neurobil a o týchto písomnostiach nič nevedel. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má za to, že zo strany súdu bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu a prvostupňový ako aj odvolací súd sa týmito okolnosťami vôbec nezaoberal. Zároveň uviedol, že neboli splnené ani zákonné podmienky na vykonanie hlavného pojednávania v zmysle § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. Za nezákonné považuje aj to, že predmetným prípisom sa vzdal vykonania všetkých dôkazov, ktoré predtým navrhoval vykonať. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti je obvinený toho názoru, že hlavné pojednávanie z 11.03.2014 bolo vykonané v rozpore s Trestným poriadkom, a preto aj rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré nebolo súdom vykonané zákonným spôsobom v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/. Tr. por. Obvinený na záver uviedol, že rozhodnutím Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6To/16/2015, zo dňa 09.12.2015 v spojení s rozhodnutím Okresného súdu Kežmarok, sp. zn. 1T/115/2010, zo dňa 11.03.2014 bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu obvineného, hlavné pojednávanie bolo vykonané v jeho neprítomností, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom a rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, čím došlo k porušeniu ust. § 119 Tr. por. Z uvedených dôvodov preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6To/16/2015, zo dňa 09.12.2015 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 119 ods. 2 Tr. por., § 255 ods. 2 Tr. por., čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky v neprospech obvineného a aby v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté rozhodnutie zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. vec prikázal okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry v Kežmarku podaním z 10. apríla 2016, v ktorom uviedol, že na Okresnom súde v Kežmarku sa dňa 11.3.2014 konalo hlavné pojednávanie, pričom podľa zápisnice z tohto pojednávania vyplýva, že súd po otvorení hlavného pojednávania zistil, že nie je prítomný obvinený Y. Q., ktorý vzal termín konania hlavného pojednávaniana vedomie na minulom pojednávaní, svoju neúčasť včas písomne ospravedlnil a zároveň súhlasil, aby sa hlavné pojednávanie v uvedený deň konalo v jeho neprítomnosti, pričom netrval ani na návrhu prednesenom na minulom hlavnom pojednávaní. Ďalej uviedol, že súd oboznámil vypovedanie plnomocenstva obhajcovi JUDr. Viktorovi Novysedlákovi podané osobne obvineným dňa 11.3.2014. Zdôraznil, že na predchádzajúcom hlavnom pojednávaní konanom dňa 4.2.2014 bol obvinený Y. Q. prítomný a termín konania hlavného pojednávania na deň 11.3.2014 vzal riadne na vedomie. K okolnostiam oboch podaní založených v trestnom spise Okresného súdu Kežmarok na č.l. 189 a 190 sa nemohol náležite vyjadriť, pretože obsah týchto listín bol oboznámený na hlavnom pojednávaní a podmienky vykonania hlavného pojednávania boli splnené a neboli žiadne pochybnosti o písomnom súhlase obvineného na vykonanie hlavného pojednávania v jeho neprítomnosti. K skutočnosti, akým spôsobom boli uvedené listinné podania súdu doručené a kým ako aj k ich pravosti, sa prokurátor náležite vyjadriť nemohol. Podotkol, že je zrejme pisárskou chybou súdu skutočnosť uvedená v zápisnici z hlavného pojednávania z 11.3.2014, že vypovedanie plnej moci obhajcovi JUDr. Novysedlákovi bolo doručené súdu dňa 11.3.2014 obvineným, keďže obvinený v uvedený deň na hlavnom pojednávaní účastný nebol. Dovolanie obvineného je podľa prokurátora možné považovať za nedôvodné, pretože v tom čase obvinený vzal dňa 14.2.2014 termín konania hlavného pojednávania na deň 11.3.2014 riadne na vedomie.

Poškodená N. N. sa k dovolaniu obvineného vyjadrila prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaním z 14. apríla 2016, ktorá zastáva názor, že nie je naplnený žiaden z odsúdeným uvádzaných dovolacích dôvodov. Uviedla, že právo obvineného podstatným spôsobom nebolo porušené, pretože rovnakú argumentáciu uplatnil obvinený prostredníctvom svojho právneho zástupcu v odvolacom konaní, ktorá bola odvolacím senátom vyhodnotená ako nedôvodná. Taktiež poukázala na to, že aj napriek tvrdeniam obvineného o porušení práva na obhajobu sa tento fyzicky nezúčastnil ani dvoch pojednávaní na odvolacom súde dňa 14.10.2015 a 9.12.2015, hoci už ma vedomosť, že bol súdom prvého stupňa odsúdený a zároveň mal aj nového právneho zástupcu. Podľa poškodenej, táto skutočnosť sama o sebe je dôkazom účelovosti jeho obrany. Zároveň poukázala na to, že obvinený v podanom dovolaní vytýka údajné procesné pochybenia, ale neuvádza a ani neodôvodňuje, aké ďalšie alebo nové skutočnosti by na svoju obhajobu uvádzal, ak by jeho právo na obhajobu porušené nebolo. Ďalej uviedla, že zo skutočnosti, že si obvinený zmenil obhajcu musí nepochybne vyplývať, že sa s ním stretol, alebo kontaktoval a pokiaľ sa s ním zhodli na spoločnom postupe v odvolacom konaní a následne na podaní dovolania, musel byť obhajca o týchto skutočnostiach informovaný. Pokiaľ by teda aj došlo k porušeniu práva na obhajobu, hoci sa k tejto skutočnosti poškodená nemôže relevantne vyjadriť, nemožno bez vecného odôvodnenia konštatovať, že by toto právo bolo porušené zásadným spôsobom a naplnilo tak dovolací dôvod daný ustanovením § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. V zmysle § 382 ods. 1 písm. c/ Tr. por. navrhla, aby dovolací súd na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci dovolanie odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky.

Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 374 ods. 2 Tr. por. v dovolaní sa musí uviesť dôvod dovolania podľa § 371.

Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Pokiaľ ide o vyššie uvádzanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.

Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c/ Tr. por., alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por., bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por.

Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Tr. por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).

V dovolaní musí byť ďalej uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napadané tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré mu predchádzalo. Obvinený poukazuje na dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por., § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. a dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., teda na to, že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, že hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky, rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom ako aj to, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Podľa § 252 ods. 2 Tr. por. v neprítomnosti obžalovaného môže súd hlavné pojednávanie vykonať, len ak súd má za to, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť aj bez prítomnosti obžalovaného a pritom

a) obžaloba bola obžalovanému riadne doručená a obžalovaný bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný,

b) obžalovaný mal možnosť vyjadriť sa o skutku, ktorý je predmetom obžaloby, pred orgánom činným v trestnom konaní a boli dodržané ustanovenia o vyšetrovaní alebo skrátenom vyšetrovaní a obvinený bol upozornený na možnosť preštudovať spis a urobiť návrhy na doplnenie vyšetrovania alebo skráteného vyšetrovania,

c) obžalovaný bol na možnosť vykonať hlavné pojednávanie v jeho neprítomnosti upozornený,

d) obhajca obžalovaného, ktorý je pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ktorého spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, vyhlási, že netrvá na osobnom výsluchu obžalovaného. Podľa § 252 ods. 5 Tr. por. ak súd rozhodne, že sa hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného, možno za podmienok uvedených v § 263 ods. 3 prečítať zápisnice o výsluchu spoluobžalovaných, svedkov, znalcov aj bez súhlasu obžalovaného.

Podľa § 293 ods. 3 Tr. por. verejné zasadnutie sa koná za prítomnosti obvineného.

Podľa § 293 ods. 7 Tr. por. ustanovenie odseku 6 sa nepoužije, ak sa obvinený odmietol zúčastniť verejného zasadnutia, alebo výslovne požiadal, aby sa verejné zasadnutie konalo v jeho neprítomnosti.

Pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolací súd preskúmal, či v predmetnom prípade boli zásadným spôsobom porušené obhajobné práva obvineného. Právo na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je potrebné chápať ako vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu. Pri posudzovaní, či v danom prípade bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, sú dôležité konkrétne podmienky prípadu, ktoré je potrebné vyhodnotiť individuálne ako aj vo vzájomných súvislostiach. Treba tiež zdôrazniť, že trestné konanie treba posudzovať komplexne ako jeden celok a nie je možné z hľadiska zachovania práv obvineného hodnotiť len niektoré parciálne, jednotlivo extrahované úkony, resp. postupy a na základe nich konštatovať zásadné porušenie jeho obhajobných práv. Obsahom práva na obhajobu, ktoré je prvkom spravodlivého procesu, je aj možnosť vznášať osobne a tiež prostredníctvom obhajcu námietky proti prvostupňovému rozsudku na odvolacom súde. Odňatie tejto možnosti vykonaním verejného zasadnutia bez prítomnosti obvineného, pre ktorý postup neboli splnené zákonné podmienky, napĺňa dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. (ustanovenie § 371 ods. 1 písm. d/ Tr. por. má povahu špeciálneho ustanovenia vo vzťahu k § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., keďže uvedený nezákonný postup v sebe zároveň zahŕňa aj zásadné porušenie práva na obhajobu - viď bližšie rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 9. februára 2010, sp. zn. 2 Tdo 46/2009).

Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že na súde prvého stupňa bolo vykonané dokazovanie na opakovane odročovanom hlavnom pojednávaní. Obvinený osobne prítomný na pojednávaní dňa 4. februára 2014 (ktoré bolo odročené za účelom predvolania svedkov v zmysle návrhu obhajcu a za účelom vyžiadania exekučného spisu) vzal na vedomie termín nasledujúceho hlavného pojednávania určený na 11. marca 2014 s tým, že písomne predvolávaný už nebude. Na č.l. 190 súdneho spisu sa nachádza písomné podanie obvineného z 11. marca 2014 podpísané vlastnoručným podpisom, ktoré bolo osobne doručené okresnému súdu v ten istý deň o 09.50 hod a ktorým žiadal o ospravedlnenie svojej neúčasti na hlavnom pojednávaní a zároveň vyjadril súhlas s pojednávaním v jeho neprítomnosti v zmysle § 293 ods. 7 Tr. por. Uviedol tiež, že netrvá na vyžiadaní spoločenskej zmluvy ZAMVOY, s.r.o. Na č.l. 189 súdneho spisu sa nachádza podanie obvineného z 11. marca 2014, ktoré bolo osobne doručené okresnému súdu dňa v ten istý deň a ktorým vypovedal plnú moc udelenú obhajcovi JUDr. Viktorovi Novysedlákovi.

Zo zápisnice o hlavom pojednávaní z 11. marca 2014 (č. l. 186-188) vyplýva, že súd toto vykonal vneprítomnosti obvineného, nakoľko v prejednávanom prípade boli splnené zákonné podmienky predpokladané v ustanovení § 293 ods. 7 Tr. por. Na hlavnom pojednávaní bolo doplnené dokazovanie, v nadväznosti na to samosudca vyhlásil dokazovanie za skončené, udelil slovo k záverečným rečiam a vyhlásil v predmetnej veci rozsudok.

Dovolací súd po preštudovaní spisového materiálu nezistil žiadne skutočnosti svedčiace o tom, že by v priebehu celého trestného konania došlo k porušeniu práva obvineného Y. Q. na obhajobu. Naopak jeho právo na obhajobu bolo v priebehu trestného konania zachované, pričom obvinený mal možnosť zúčastňovať sa pojednávaní a uplatňovať svoje práva či už osobne, alebo prostredníctvom obhajcu, pričom toto svoje právo v priebehu konania aj aktívne využíval. Samosudca okresného súdu postupoval v súlade so zákonom, keď dospel k záveru, že sú splnené podmienky na vykonanie verejného zasadnutia dňa 11.3.2014 bez účasti obvineného. Na obvineného sa súčasne nevzťahovala žiadna z podmienok uvedených v § 252 ods. 3 Tr. por., ktorá by vylúčila možnosť konať v jeho neprítomnosti. Zároveň bola splnená aj materiálna podmienka, že vec možno spoľahlivo rozhodnúť a účel trestného konania dosiahnuť i bez prítomnosti obvineného. Pokiaľ obvinený namietal, že predmetné podania z 11. marca 2014 nevyhotovoval a nedoručoval súdu, nakoľko sa v tom čase nachádzal vo Švajčiarsku, bolo jeho povinnosťou označiť a predložiť súdu relevantné dôkazy na preukázanie tejto skutočnosti, čo sa však nestalo.

K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že dôvody dovolania v zmysle uvedeného ustanovenia spočívajú v tom, že vydané rozhodnutie sa opera o dôkazy, ktoré súd nevykonal zákonným spôsobom. Podstata argumentov dovolania obvineného, pokiaľ ide o tento dovolací dôvod, spočíva v tom, že namieta vykonanie verejného zasadnutia z 11.3.2014 v rozpore s Trestným poriadkom. Na základe toho vyvodzuje, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. K dovolacej námietke obvineného je potrebné uviesť, že táto nenapĺňa dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.

Obvineným namietaný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. iba vo všeobecnosti poukazuje, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Najvyšší súd v tejto súvislosti uvádza, že dôvody dovolania v zmysle uvedeného ustanovenia spočívajú v chybách právnych a nie skutkových, a to hmotnoprávnych ako aj procesnoprávnych. Najvyšší súd sa stotožňuje s odôvodnením uvedeným v rozhodnutí prvostupňového súdu ohľadom právnej kvalifikácie konania obvineného, ktorý po subjektívnej a objektívnej stránke naplnil skutkovú podstatu prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona.

Najvyšší súd zdôrazňuje, že obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu dovolacích dôvodov podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Dovolací súd nezistil žiaden dovolací dôvod, na základe ktorého by mohol vyhovieť obvinenému a zrušiť napadnuté rozhodnutie, a preto odvolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.