UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 30. marca 2016 v Bratislave, v trestnej veci obvinenej X. W. pre trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, o dovolaní obvinenej proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája 2014, sp. zn. 3To 21/2014, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej X. W. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Malacky z 22. júla 2013, č. k. 1T 22/2009-333, bola obvinená X. W. uznaná vinnou zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku, a to na tom skutkovom základe, že
dňa 08. septembra 2005 v čase okolo 18.40 h v T. po G. ul. riadila osobné motorové vozidlo zn. U., ev.č. T., smerom do centra mesta, pričom pri odbočovaní do ľava na ul. O. nedala prednosť oproti jazdiacemu motocyklu zn. L., ev.č. T., vodiča L. Y., nar. XX. J. XXXX, bytom T., ul. O. č. X, čím porušila ustanovenie § 18 ods. 4 zákona NR SR č. 315/1996 Z.z., v dôsledku čoho prišlo ku kolízii vozidiel, pri ktorom poškodený utrpel zranenia, a to zmliaždenie a tržné ranky na chrbte, otras mozgu, zlomeninu panvy, krvnú podliatinu v ľavej slabine s opuchom, opuch mieška s krvácaním, opuch nad sponou lonových kostí, zlomeninu klinovej kosti ľavej nohy a odierky na ľavom kolene, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní od 08. septembra 2005 do 29. novembra 2005 a materiálnu škodu na motocykli, ktorú poškodený nešpecifikoval.
Za to bola odsúdená podľa § 224 ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. na trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov, pričom jeho výkon jej súd s poukazom na § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 1 roka. Podľa § 49 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. jej uložil súd trest zákazu činnosti riadenia motorových vozidiel všetkých druhov na dobu v trvaní 1 roka. Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. bol poškodený L. Y. suplatneným nárokom na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Proti vyššie citovanému rozsudku podala obvinená X. W. odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 14. mája 2014, sp. zn. 3To 21/2014, podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietnuté.
Dňa 17. októbra 2014 bolo na prvostupňový súd doručené dovolanie obvinenej, podané prostredníctvom jej obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. i/ Tr. por. Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu v zmysle ustanovenia § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinená uviedla, že z odôvodnenia rozhodnutia súdu nebolo zrejmé, akým spôsobom sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov a akými právnymi úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov. Zdôraznila nedostatočné odstránenie rozporov vo svedeckých výpovediach a nesprávnosť ustálenia skutkového stavu súdom. V tejto súvislosti obvinená poukázala na závery znalca Ing. Borloka, z ktorého vyplýva rozdielnosť zistenia technických údajov o rýchlosti vozidiel, o mieste stretu vozidiel, o spôsobe jazdy účastníkov dopravnej nehody pred stretom, o príčinách dopravnej nehody, v porovnaní so závermi znalca Ing. Korbeľa. K porušeniu práva na obhajobu došlo podľa obvinenej aj tým spôsobom, že súd zamietol návrh na dokazovanie, a to návrh na vypracovanie kontrolného znaleckého posudku za účelom ustálenia priebehu a príčin dopravnej nehody. Ďalej obvinená upozornila na to, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťou preukazujúcou spoluzavinenie poškodeného na nehode. Zároveň poukázala na neprimerane dlhé obdobie vedenia trestného konania. Obvinená uviedla dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. s tým, že orgány činné v trestnom konaní ovplyvňovali svedkov, pričom z obsahu daných výpovedí vychádzal aj znalecký posudok Ing. Korbeľa, ktorý bol vyhotovený ešte pred vznesením obvinenia a v dôsledku toho nebola daná možnosť obvinenej vplývať na dodržiavanie zákonnosti dokazovania. Z dôvodu, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku a na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, je podľa obvinenej naplnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., keďže má za to, že v skutkovej vete absentuje akýkoľvek popis zavinenia obvinenej vo vzťahu k porušeniu pravidiel cestnej premávky alebo samotného následku. S ohľadom na vyššie uvedené obvinená na záver navrhla, aby dovolací súd vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3To 21/2014, zo dňa 14. mája 2014 a konaním, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10, § 2 ods. 12, § 34, § 119 ods. 4, § 168 ods. 1, § 321 ods. 1 písm. a/, písm. b/, písm. c/, písm. d/ a písm. e/ Tr. por. a § 5, § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. v neprospech obvinenej a v ďalších ustanoveniach Trestného poriadku a Trestného zákona v neprospech obvinenej, a aby v zmysle § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté rozhodnutie zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. vec prikázal okresnému súdu na opätovné prejednanie a rozhodnutie.
K dovolaniu obvinenej sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry v Malackách podaním zo dňa 3. novembra 2014, v ktorom uviedla, že v danej veci bolo vykonané dokazovanie v dostatočnom rozsahu zákonným spôsobom pre uznanie viny obvinenej a napadnuté rozhodnutia sú založené na správnom právnom posúdení zisteného skutku. Navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvinenej odmietol z dôvodov uvedených podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Poškodený sa k dovolaniu obvinenej nevyjadril v súdom stanovenej lehote.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvinenej skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1, veta prvá Tr. por., keďže obvinená pred podaním dovolania využila svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebnéodmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 4, veta prvá Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až g/ nemožno použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti.
Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Pokiaľ ide o vyššie uvádzanú viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené, tak tu treba poznamenať, že táto sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia podľa § 371 Tr. por.
Z toho potom vyplýva, že v prípade, ak chybám, vytýkaným v podanom dovolaní v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por. nezodpovedá dovolateľom označený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., ani iný dôvod dovolania uvedený v tomto (naposledy uvedenom) ustanovení, dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 382 písm. c/ Tr. por. alebo zamietne podľa § 392 ods. 1 Tr. por. bez toho, aby zisťoval inú chybu napadnutého rozhodnutia alebo konania, ktorá by zodpovedala právnemu dôvodu dovolania označenému dovolateľom v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por.
Ak ale dovolací súd zistí chybu rozhodnutia alebo konania, vecne špecifikovanú dovolateľom podľa § 374 ods. 1 Tr. por., ktorej pri jej správnej právnej (procesnej) kvalifikácii zodpovedá iný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por., než ktorý dovolateľ uviedol v dovolaní v zmysle § 374 ods. 2 Tr. por., dovolací súd vyhovie dovolaniu postupom podľa § 386 a nasledujúcich ustanovení Tr. por. a zistenú chybu vo výroku svojho rozsudku podradí pod dovolací dôvod zodpovedajúci zákonu (viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16. augusta 2011, sp. zn. 2 Tdo 30/2011, uverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. 120/2012).
Pokiaľ ide o dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., zabezpečenie práva na obhajobu znamená vytvorenie podmienok pre plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého obhajovacieho práva. Dovolací súd poukazuje na konštantnú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. septembra 2012, sp. zn. 5 Tdo59/2012), podľa ktorej... „Platný Trestný poriadok obsahuje celý rad ustanovení, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva obvineného charakteristické pre to ktoré štádium trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví na postavení obvineného v trestnom konaní, samo o sebe nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Zo znenia tohto ustanovenia totiž jednoznačne vyplýva, že len porušenie práva na obhajobu zásadným spôsobom je spôsobilé naplniť uvedený dovolací dôvod. V praxi to znamená, že o zásadné porušenie práva na obhajobu pôjde najmä vtedy, ak obvinený nemal v konaní obhajcu, hoci v jeho trestnej veci boli splnené dôvody povinnej obhajoby.“
V posudzovanej veci naplnenie tohto dovolacieho dôvodu videla obvinená X. W. v arbitrárnom a svojvoľnom postupe súdu v rámci ustálenia skutkového stavu súdom, keďže má za to, že súd porušil jej právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Dovolací súd po preskúmaní predloženého spisového materiálu zistil, že súd vyhodnotil dôkazy v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov vyjadrenej v § 2 ods. 12 Tr. por., výsledkom ktorého je zistenie skutkového stavu bez akýchkoľvek pochybností. V tomto smere považoval za potrebné dodať, že je zároveň na zvážení súdu, akú voľbu dôkazného prostriedku použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. por., resp. práva podľa § 2 ods. 1 Tr. por. a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami. Odvolací súd hodnotil znalecké posudky Ing. Borloka a Ing. Korbeľa ako listinné dôkazy a s uvedenými dôkazmi sa vysporiadal na str. 9 rozhodnutia na podklade starostlivého uváženia všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne s ostatnými dôkazmi. Skutočnosti uvedené obvinenou v dovolaní teda nenapĺňajú dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. v tom zmysle, že súd nevyhodnocoval dôkazy izolovane, bez vzájomnej súvislosti.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., dovolací súd uvádza, že súdy v konaní prihliadali len na dôkazy, ktoré boli vykonané na hlavnom pojednávaní a tieto skutočnosti sú podstatné pre hodnotenie toho, či rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré boli vykonané zákonným spôsobom. V danom prípade na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2013 boli vypočutí znalci Ing. Borlok a Ing. Korbeľ za prítomnosti obhajcu. Skutočnosť, že odvolací súd nevykonal obhajobou navrhnutý dôkaz - kontrolný znalecký posudok, nie je možné hodnotiť tak, že rozhodnutie súdu je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Nie je preto naplnený ani dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
V intenciách podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd skúmal, či skutok ustálený súdmi v pôvodnom konaní bol správne subsumovaný pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Najvyšší súd konštatuje, že konanie obvinenej napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného v čase spáchania skutku.
Dovolací súd nezistil žiaden dovolací dôvod, na základe ktorého by mohol vyhovieť obvinenej a zrušiť napadnuté rozhodnutie a preto dovolanie obvinenej ako nedôvodné odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.