UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 17. apríla 2014 v Bratislave v trestnej veci obvineného G. I., pre zločin vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Nitre z 13. júna 2013, sp. zn. 4To 61/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 21 ods. 3 Tr. por. per analogiam trestná vec obvineného G. I., vedená na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 Tdo 6/2014, sa s p á j a s trestnou vecou obvinenej U. I. a spol., vedenou na Najvyššom súde Slovenskej republiky pod sp. zn. 6 Tdo 5/2014, na spoločné prejednanie a rozhodnutie a ďalej bude vedená pod sp. zn. 6 Tdo 5/2014.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 21. marca 2013, sp. zn. 3T 93/2012, boli obvinení U. I., G. I. a ml. J. I. uznaní vinnými zo zločinu vydierania spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 189 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., a to na skutkovom základe tam bližšie uvedenom.
Za to boli obvinení U. I. a G. I. podľa § 189 ods. 2 Tr. zák. a § 38 ods. 2 Tr. zák. rovnako odsúdení k trestu odňatia slobody v trvaní 4 (štyroch) rokov, na výkon ktorého boli podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradení do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia. Naproti tomu obvinená ml. J. I. bola podľa § 189 ods. 2 Tr. zák., § 117 ods. 1 Tr. zák. a § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák. (s prihliadnutím na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. j/ Tr. zák.) odsúdená k trestu odňatia slobody v trvaní 2 (dvoch) rokov, výkon ktorého jej bol podľa § 119 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený so skúšobnou dobou 2 (dvoch) rokov.
Odvolanie všetkých troch vyššie menovaných obvinených bolo uznesením Krajského súdu v Nitre z 13. júna 2013, sp. zn. 4To 61/2013, podľa § 316 ods. 1 Tr. por. ako oneskorene podané zamietnuté.
Dňa 27. januára 2014 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky prostredníctvom prvostupňového súdu predložené tak dovolanie obvineného G. I. proti vyššie citovanému uzneseniu, vedené na tunajšomsúde pod sp. zn. 6 Tdo 6/2014, ako aj dovolanie obvinenej U. I. a spol., vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 6 Tdo 5/2014.
Podľa § 18 ods. 1 Tr. por. o všetkých trestných činoch toho istého obvineného a proti všetkým obvineným, ktorých trestné činy spolu súvisia, sa môže vykonať spoločné konanie, ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote.
Vyššie citované ustanovenie zakotvuje všeobecné pravidlo pre vykonávanie spoločného konania. Vyplýva z neho pritom, že o trestných činoch, ktoré spolu súvisia, či už subjektívne (v osobe), alebo objektívne (vo veci), prípadne nie je vylúčená ani kombinácia subjektívnej a objektívnej súvislosti, možno vykonávať spoločné konanie (fakultatívny inštitút), ak to zrejme nebude brániť ukončeniu veci v primeranej lehote. Primeranosť lehoty na ukončenie veci treba pritom posudzovať vždy so zreteľom na konkrétnu prejednávanú vec.
Podľa § 21 ods. 3 Tr. por. ak sú podmienky spoločného konania, môže súd spojiť na spoločné prejednanie a rozhodnutie veci, v ktorých boli podané samostatné obžaloby.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) s poukazom na vyššie uvedené a tiež s prihliadnutím na to, že obe podané dovolania sú obsahovo totožné, dospel k takému záveru, že v danom prípade sú dané podmienky na postup podľa § 21 ods. 3 Tr. por. per analogiam (hospodárnosť konania), a preto v súlade s týmto ustanovením spojil obe spomínané trestné veci na spoločné prejednanie a rozhodnutie s tým, že ďalej bude táto vec vedená pod sp. zn. 6 Tdo 5/2014.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.