N a j v y š š í s ú d
6 Tdo 6/2012
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného A. C. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a iné, na neverejnom zasadnutí 9. februára 2012 v Bratislave o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3To 34/2010, z 29. septembra 2010 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného A. C. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Komárno, sp. zn. 11T 112/08, zo 6. mája 2010 bol obvinený A. C. uznaný vinným v bode 1/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. s prihliadnutím na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 127 ods. 5 Tr. zák., v bode 2/ z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b/ Tr. zák., § 139 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a § 127 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
1/ odo dňa 14. apríla 2008 do 23. apríla 2008 v K. na Š. č. X., č. dv. X. sa viackrát vyhrážal svojej priateľke E. B., nar. X., tým, že „v tom prípade, keď ho opustí, tak jej zabije matku s kamarátkou“ a takýmto konaním vzbudzoval v nej dôvodnú obavu o svoj život, ako aj život svojej matky a kamarátky,
2/ od presne nezistenej doby v roku 2004 až do 23. apríla 2008 od doposiaľ nestotožnených osôb zadovažoval, prechovával a následne v K., okres N. a na ďalších doposiaľ nezistených miestach opakovane dával pervitín E. B., narodenej X. a T. F., narodenej X. a ďalším doposiaľ nezisteným osobám a dňa 23. apríla 2008 v meste K., na ulici Š. X./X., kde bez prihlásenia býval, prechovával v šiestich zatavených plastových injekčných striekačkách účinnú látku metamfetamín o hmotnosti 7265 mg v koncentrácii účinnej látky 61,9 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 112-225 obvykle jednorazovým dávkam drogy, v jednej papierovej skladačke účinnú látku metamfetamín o hmotnosti 92 mg v koncentrácii účinnej látky 75,7 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 2-4 obvykle jednorazovým dávkam drogy, v jednej papierovo-alobalovej skladačke účinnú látku metamfetamín o hmotnosti 51 mg v koncentrácii účinnej látky 73,1 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá jednej obvykle jednorazovej dávke drogy, v jednej zatavenej plastovej injekčnej striekačke účinnú látku metamfetamín o hmotnosti 325 mg v koncentrácii účinnej látky 66,4 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 5-11 obvykle jednorazovým dávkam drogy a v jednej ztavenej plastovej injekčnej striekačke účinnú látku metamfetamín o hmotnosti 1555 mg v koncentrácii účinnej látky 67,5 % hmotnostných, ktoré množstvo zodpovedá 26-53 obvykle jednorazovým dávkam drogy, ktorá je v zmysle zákona č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších právnych predpisov zaradená do II. skupiny omamných látok.
Prvostupňový súd uložil obvinenému podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, § 37 písm. h/, § 38 ods. 2, § 41 ods. 1, § 41 ods. 2 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 13 (trinásť) a pol roka nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. súd obvineného pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 a § 78 ods. 1 Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranný dohľad v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
Proti rozsudku prvostupňového súdu podali odvolanie okresný prokurátor v Komárne a obvinený. Krajský súd v Nitre na verejnom zasadnutí konanom 29. septembra 2010 podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného uznal vinným zo skutkov uvedených v prvostupňovom rozhodnutí v bode 1/ zo zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., v bode 2/ z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. c/, písm. d/ Tr. zák. a s poukazom na § 138 písm. b/, § 139 ods. 1 písm. a/ a § 127 ods. 1 Tr. zák.
Podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 15 rokov a 6 mesiacov.
Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák. a § 78 ods. 1 Tr. zák. druhostupňový súd uložil obvinenému ochranný dohľad v trvaní 18 mesiacov.
Obvinený prostredníctvom obhajcu podal 3. mája 2011 dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 3To 34/2010, z 29. septembra 2010 z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. a § 374 ods. 3 Tr. por. V písomných dôvodoch uviedol, že konanie pred odvolacím súdom bolo dňa 29. septembra 2010. Odvolacím súdom bolo najskôr stanovené verejné zasadnutie o odvolaní odsúdeného na deň 14. októbra 2010. Keďže odvolacie konanie bolo stanovené na 14. októbra 2010, jeho obhajca JUDr. Š. M. odišiel na dovolenku v dňoch 20. septembra až 30. septembra 2010. O tejto skutočnosti, že vo vyššie uvedených dňoch bude na dovolenke vopred písomne informoval aj odvolací súd z opatrnosti, aby na tieto dni nestanovil verejné zasadnutie vo veci jeho odvolania. Keďže súd zaslal obhajcovi upovedomenie o verejnom zasadnutí na deň 14. októbra 2010, spokojne obhajca odišiel na dovolenku. Aké bolo jeho prekvapenie, keď do Ústavu na výkon väzby v Nitre prišiel advokát JUDr. M. R., ktorý mu oznámil, že termín konania o odvolaní sa zmenil na deň 29. septembra 2010 a on ho bude v odvolacom konaní zastupovať ako náhradný obhajca. S čím on nesúhlasil z dôvodu, že JUDr. M. ho obhajoval od samého začiatku, teda od prípravného konania ako aj na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde v Komárne.
Z uvedeného vyplýva, že v odvolacom konaní boli porušené jeho práva na riadnu obhajobu pre neprítomnosť jeho zvoleného obhajcu. Tiež napádal skutočnosť, že on riadne neovláda jazyk slovenský, nakoľko je maďarskej národnosti a jeho materinský jazyk je maďarčina. Už v prípravnom konaní ale aj na celom hlavnom pojednávaní bol pri všetkých úkonoch prítomný prekladateľ z jazyka slovenského do jazyka maďarského a naopak.
Tiež poukazoval na skutočnosti a uplatňoval ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa a jeho pochybenia, ktoré ani v konaní o riadnom opravnom prostriedku neboli napravené ani odstránené podľa § 374 ods. 3 Tr. por. Jednalo sa konkrétne o skutočnosti, že súd prvého stupňa nepreukázal, že dňa 23. apríla 2008 sa vyhrážal poškodenej E. B. tak, že ak ho opustí, tak zabije poškodenú E. B., jej priateľku T. F. a matku poškodenej B..
Poškodená E. B. odišla dňa 23. apríla 2008 z bytu v skorých ranných hodinách a vo veci vypovedala pred vyšetrovateľom S., ktorý celú vec zinscenoval, poškodená sa s ním dôverne poznala, mala s ním aj intímny pomer. Neboli v konaní preukázané SMS správy, ktorými sa mal poškodenej vyhrážať a ani oboznámené listy, ktoré mu poškodená posielala do vyšetrovacej väzby, že k výpovediam ju mal donútiť vyšetrovateľ.
Navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozsudky prvostupňového a druhostupňového súdu a prikázal Okresnému súdu Komárno, aby vec znovu prejednal.
Okresný prokurátor v Komárne vo vyjadrení uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú založené na správnom právnom posúdení zisteného skutku a na správnom posúdení hmotnoprávnych ustanovení. Dovolacie dôvody uvedené obvineným v dovolaní nie sú dané, potreba ustanoviť náhradného obhajcu nastala už v konaní pred súdom prvého stupňa. Obvinený slovenský jazyk ovláda, vyhlásil to v prípravnom konaní, v slovenskom jazyku písal podania na súdy. Navrhol dovolanie obvineného odmietnuť.
Ostatné strany, ktorým bolo dovolanie doručené na vyjadrenie sa k dovolaniu obvineného nevyjadrili.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 374 ods. 3 Tr por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tak ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nemožno tak preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.
Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je potrebné uviesť, že podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Treba zdôrazniť zásadnú skutočnosť, že zákon pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie tohto práva, nie každé porušenie práva na obhajobu. Zásadným porušením práva na obhajobu sa pritom rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe.
Krajský súd v Nitre v predmetnej veci vytýčil termín konania verejného zasadnutia o odvolaniach obvineného a okresného prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Komárno, sp. zn. 11T 112/2008, na deň 2. septembra 2010. Obhajca prevzal predvolanie na verejné zasadnutie 16. augusta 2010. Napriek tomu až 27. augusta 2010 zaslal ospravedlnenie krajskému súdu, že sa nezúčastní verejného zasadnutia z dôvodu čerpania dovolenky od 1. septembra do 5. septembra 2010 z titulu osláv svojich 60-tich narodenín. Uviedol v podaní aj ďalšie termíny od 7. septembra 2010 do 27. októbra 2010, kedy čerpá dovolenku a pojednáva.
Krajský súd na verejnom zasadnutí 2. septembra 2010 odročil verejné zasadnutie a určil nový termín konania verejného zasadnutia na deň 14. októbra 2010. Dňa 16. septembra 2010 zrušil termín verejného zasadnutia vytýčený 14. októbra 2010 a určil nový termín verejného zasadnutia na deň 29. septembra 2010. 20. septembra 2010 uznesením ustanovil obvinenému náhradného obhajcu JUDr. M. R..
Predvolanie na nový termín verejného zasadnutia doručil aj obhajcovi obvineného JUDr. Š. M.. Obhajca doručenku prevzal 21. septembra 2011.
Verejné zasadnutie Krajský súd v Nitre vykonal 29. septembra 2010, obvinený vo vyjadrení uviedol, že sa pripája k jeho náhradnému obhajcovi a navrhol postupovať ako uviedol obhajca (Nevzniesol žiadnu námietku voči náhradnému obhajcovi, v dovolaní uviedol, že s náhradným obhajcom nesúhlasil).
V ustanovení § 2 ods. 6 Tr. por. je zakotvená zásada prednostného a urýchleného vybavovania väzobných vecí. To znamená, že vo veciach, v ktorých sú obvinení stíhaní väzobne, treba konať a rozhodovať prednostne pred vecami, v ktorých sú obvinení na slobode, a to s čo najväčším urýchlením.
Krajský súd v Nitre postupoval v súlade s touto zásadou a nedošlo k takému porušeniu práva na obhajobu, ktoré by mohlo zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.
Najvyšší súd poukazuje na to, že už jedenkrát v konaní bol ustanovený náhradný obhajca za JUDr. M.. Okresný súd Komárno uznesením z 11. novembra 2008 ustanovil v konaní náhradného obhajcu Mgr. M. B..
Právo na obhajobu v prípade konania na verejnom zasadnutí na Krajskom súde v Nitre nebolo porušené. Zvolený obhajca o termíne konania verejného zasadnutia vedel, bol na verejné zasadnutie predvolaný, obvinený nenamietal ustanovenie náhradného obhajcu, jeho účasť na verejnom zasadnutí. Už ospravedlnenie obhajcu na verejné zasadnutie dňa 2. septembra 2010 bolo nedôvodné a nemalo byť akceptované krajským súdom už aj vzhľadom na postup advokáta, keď na jednej strane hovoril, že mal dlhodobo naplánovanú dovolenku, ale ospravedlnenie zaslal tesne pred jeho konaním.
Oporu v listinných dôkazoch nemajú ani tvrdenia obvineného, že nesúhlasil s náhradným obhajcom, pretože v spise o tejto skutočnosti a tvrdeniach obvineného nie je žiadny dôkaz.
K dovolacej námietke, že bolo porušené právo obvineného používať v trestnom konaní jazyk, ktorému rozumie, Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že obvinený pri svojom prvom výsluchu na súde (26. apríla 2008) vyhlásil, že vypovedať bude v slovenskom jazyku, ktorý ovláda v dostatočnej miere. Aj pri výsluchu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru Úradu justičnej a kriminálnej polície v Komárne 24. apríla 2008 obvinený uviedol, že slovenský jazyk ovláda v dostatočnej miere, tlmočníka nežiada. To isté uviedol pri výsluchu 6. júna 2008, 16. júna 2008. Až na hlavnom pojednávaní 11. decembra 2008 obvinený uviedol, že by chcel hovoriť v maďarskom jazyku, nakoľko slovenský jazyk až tak neovláda. Súd na základe tohto vyjadrenia pribral do konania tlmočníka. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa stotožňuje s vyjadrením okresného prokurátora v Komárne, že ide o účelové tvrdenia obvineného, pretože v spise sa nachádzajú viaceré písomnosti písané obvineným, z ktorých je jasné, že obvinený ovláda slovenský jazyk a štyrikrát pri výsluchoch vyhlásil, že slovenský jazyk ovláda. Z konštatovaného vyplýva, že právo obvineného používať v trestnom konaní jazyk, ktorému rozumie, nebolo porušené.
Tvrdenia obvineného, že neboli brané do úvahy listy obvinenému od poškodenej B., nie sú pravdivé, všetky listy preložené do slovenského jazyka sa nachádzajú v spise.
Tvrdenia obvineného, že skutok uvedený v bode 1/ je vykonštruovaný vyšetrovateľom a on sa trestnej činnosti nedopustil, smerujú do skutkových zistení a koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nemožno preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.
S prihliadnutím na uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutok tak, ako bol zo strany oboch súdov zistený, je záväzný a jeho právne posúdenie je správne a v súlade so zákonom.
Na záver je potrebné s poukazom na vyššie uvedené uviesť tiež tú skutočnosť, že odvolací súd pri rozhodovaní o odvolaní obžalovaného, sa vyrovnal so všetkými namietanými pochybeniami, a preto nie je daný ani dôvod dovolania v zmysle § 374 ods. 3 Tr. por.
S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ a § 374 ods. 3 Tr. por. v posudzovanej veci nie sú naplnené, a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného A. C. odmietol na neverejnom zasadnutí (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 9. februára 2012
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová