6Tdo/58/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí 27. júla 2016 v Bratislave v trestnej veci proti obvinenému P. N. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., o dovolaní obvineného podaného prostredníctvom obhajcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok z 22. marca 2013, sp. zn. 3T 75/2013, o schválení dohody o vine a treste, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. N. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Napadnutým rozsudkom z 22. marca 2013, sp. zn. 3T 75/2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia, okresný súd schválil dohodu o vine a treste podľa § 334 ods. 4 Tr. por. uzavretú dňa 13. februára 2013 medzi prokurátorom Okresnej prokuratúry v Pezinku a obvineným P. N., ktorý bol uznaný za vinným, že

dňa 22. mája 2012, po tom, čo bol P. N. požiadaný doposiaľ neustálenou osobou o zabezpečenie prevzatia a prevezenia psychotropnej látky na dohodnuté miesto v Bratislave, telefonicky kontaktoval G. C., aby mu pre neho zabezpečil ďalšiu osobu na prevoz tejto psychotropnej látky, pričom na základe telefonickej dohody s G. C. sa Ing. D. E. priviezol na svojom motorovom vozidle zn. Ford Mondeo, striebornej farby, EČV: J. do obce Opoj, kde sa stretol s P. N., ktorý mu vysvetlil bližšie okolnosti a spôsob prevzatia a následného prevozu tejto látky tak, že po tom čo Ing. D. E. svojim motorovým vozidlom nasledoval P. N. na motorovom vozidle zn. BMW, modrej farby, EČV: G. a na jeho pokyn smerovým ukazovateľom pristavil vozidlo na pozemnej komunikácii v blízkosti skládky odpadu neďaleko obce Majcichov, mu P. N. ukázal konkrétne miesto úschovy psychotropnej látky a spôsob jej balenia, následne uvedenú psychotropnú látku vložil do kufra svojho motorového vozidla a odišiel z uvedeného miesta smerom do obce Viničné, kde príslušníkmi Policajného zboru došlo k zaisteniu osoby Ing. D. E. a psychotropnej látky v jeho motorovom vozidle zn. Ford Mondeo, pričom znaleckým skúmaním KEÚBratislava bolo potvrdené, že sa jedná o kryštalickú látku s obsahom metamfetamínu, zaradenú do druhej skupiny psychotropných látok v množstve, ktorá predstavuje najmenej 12.677 obvykle jednorazových dávok drogy, s priemernou koncentráciou 76,4 % hmotnostných metamfetamínu, obsahujúca 507074 mg absolútneho metamfetamínu, čo v súhrnnom balenom množstve zodpovedá hodnote najmenej 13.274,20 €, teda spoločným konaním neoprávnene zadovážil a dal prepraviť psychotropnú látku vo väčšom rozsahu, čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2, § 38 ods. 2, § 36 písm. l/, § 39 ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 6 rokov a 8 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. bol mu uložený ochranný dohľad v trvaní 1 rok.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodu § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. V nej je poukázané na to, že ustanovený obhajca podal toto dovolanie na výslovnú žiadosť obvineného z dôvodu porušenia zákona v jeho neprospech podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. napadnutým rozsudkom. Priznanie urobil v čase, kedy nemal vedomosť o tom, že orgány činné v trestnom konaní nepostupovali zákonným spôsobom, nakoľko nemali príkaz na prehliadku osobného motorového vozidla spoluobvineného. Ten bol vylúčený na samostatné konanie, v ktorom bol prvostupňovým súdom spod obžaloby práve z vyššie uvedeného dôvodu oslobodený. Obvinený mu bližšie dôvody dovolania na porade 3. mája 2016 a ani na písomnú výzvu z 12. mája 2016 neuviedol. Navrhol, aby najvyšší súd vyslovil porušenie zákona v neprospech obvineného a súčasne zrušil napadnutý rozsudok a prvostupňovému súdu prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

Prokurátor vo vyjadrení z 24. júna 2016 konštatuje, že podanie obvineného nespĺňa obsahové náležitosti dovolania v zmysle § 374 ods. 1 Tr. por., čo si vyžaduje postup podľa § 379 ods. 1 Tr. por., bez ktorého je predčasné sa k dovolaniu obvineného vyjadrovať. Napriek tomu poukázal aj na oslobodzujúci rozsudok, týkajúci sa obvineného Ing. D. E., vydaný Okresným súdom Pezinok 3. júla 2013, sp. zn. 3T 88/2013, ktorý bol uznesením Krajského súdu v Bratislave zo 14. januára 2014, sp. zn. 3To 116/2013, zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa, ktorá nie je skončená. Navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného odmietol.

Na podklade podaného dovolania Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci zistil, že v zmysle § 334 ods. 4 Tr. por. proti rozsudku, ktorým súd dohodu o vine a treste schváli, nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., teda dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Zásadným porušením práva na obhajobu sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe (§ 37 Tr. por.). V danej veci obvinený P. N. obhajcu mal (JUDr. Peter Jankovský) a tento počas celého trestného konania obhajobu osobne alebo v zastúpení iným obhajcom (JUDr. Ľubomír Havlík) aj reálne vykonával, zúčastnil sa všetkých úkonov trestného konania týkajúcich sa tohto obvineného.

Neverejné zasadnutie 28. novembra 2012 (č.l. 575-580) a 22. marca 2013 (č.l. 669-673) za účelom rozhodnutia o ďalšom trvaní väzby po podaní obžaloby, hlavné pojednávanie 16. januára 2013 (č.l. 602- 603), na ktorom bola vec vrátená prokurátorovi do prípravného konania za účelom konania o dohode o vine a treste a verejné zasadnutie 22. marca 2013 (č.l. 674-676), na ktorom bola rozsudkom schválená dohoda o vine a treste, vykonal zákonný senát Okresného súdu Pezinok (č.l. 567, 651) vždy za účasti obvineného P. N. a jeho obhajcu, čo je zrejmé zo zápisníc o týchto úkonoch. Okrem toho zo zápisnice o verejnom zasadnutí i z odôvodnenia napadnutého rozsudku (č.l. 681-682) nepochybne vyplýva, že bol pred schválením dohody riadne poučený podľa § 333 ods. 3 Tr. por. a navšetky kladené otázky (pod písm. a/ až písm. j/) odpovedal spôsobom „áno“ tak, ako to predpokladá uvedené ustanovenie. V rámci toho kladne odpovedal aj na otázky pod písm. c/, že rozumie, čo tvorí podstatu skutku, ktorý sa mu kladie za vinu, pod písm. d/, že bol ako obvinený poučený o svojich právach, najmä o práve na obhajobu, či mu bola daná možnosť na slobodnú voľbu obhajcu a či sa s obhajcom mohol radiť o spôsobe obhajoby a tiež na otázku pod písm. h/ tohto ustanovenia, že sa dobrovoľne priznal a uznal vinu za spáchaný skutok (v ktorom je uvedené aj to, že príslušníci Policajného zboru zaistili osobu Ing. D. E. a psychotropné látky v jeho motorovom vozidle zn. Ford Mondeo), ktorý sa v návrhu dohody o vine a treste kvalifikuje ako určitý trestný čin.

Najvyšší súd nezistil, aby u obvineného v tejto veci došlo k porušeniu práv na obhajobu. Postupom podľa § 379 ods. 1 Tr. por. by preto neviedlo k odstráneniu nedostatkov obsahu dovolania.

Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je treba navyše vykladať v kontexte s ustanovením § 371 ods. 4 Tr. por., podľa ktorého dôvody podľa ods. 1 písm. a/ až písm. g/ (teda aj podľa písm. c/) nemožno použiť; ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom, to neplatí, ak dovolanie podáva minister spravodlivosti. Podnet podľa ods. 3 nemožno použiť na podanie dovolania, ak ho podala osoba uvedená v § 369 ods. 2 alebo ods. 5, namietaná okolnosť bola tejto osobe známa už v pôvodnom konaní a nebola namietaná najneskôr v konaní pred odvolacím súdom.

Na podmienku „námietky zásadného porušenia práva na obhajobu“ treba prihliadať i pri posudzovaní uvedeného dovolacieho dôvodu pri rozhodovaní o dovolaní proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste.

Táto dohoda je osobitným druhom konania, pričom jej podstatou je uzavretie obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom na jednej strane a obvineným na strane druhej o spôsobe ukončenia trestnej veci, po jej schválení súdom. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie svojej veci pred nezávislým a nestranným súdom na pojednávaní a trest mu súd uloží bez dokazovania viny.

V posudzovanej veci obvinený sám, ale ani prostredníctvom obhajcu nenamietali porušenie obhajobných práv a v rámci dovolania obvinený prostredníctvom obhajcu iba formálne poukázal na porušenie práva na obhajobu, bez toho, aby tento dovolací dôvod bližšie konkretizoval. Správne na to poukázal prokurátor vo vyjadrení k dovolaniu obvineného a navyše v ňom konštatoval aj to, že z obsahu dovolania možno len dedukovať, že oslobodenie sa týka spoluobvineného Ing. D. E., ktorého vec bola vylúčená na samostatné konanie a jeho vec nebola doposiaľ skončená. Ak by aj bola dôvodná úvahy obvineného v tom smere, že prehliadka vozidla bola nezákonná, dovolanie by bolo odmietnuté, pretože ustanovenie § 334 ods. 4 Tr. por. pripúšťa proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste podať dovolanie len z dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Obvinený súhlasil s „dohodovacím konaním“, priznanie tohto dovolacieho dôvodu v dovolacom konaní by bolo popretím úmyslu zákonodarcu o ukončení trestnej veci uvedeným spôsobom. Navyše by mohlo viesť k špekulatívnemu konaniu zo strany obvinených, ako v budúcnosti zmeniť rozhodnutie o schválení dohody o vine a treste v konaní o tomto mimoriadnom opravnom prostriedku.

Vzhľadom na vyjadrené najvyšší súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.