6 Tdo 54/2010

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

znak

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na verejnom zasadnutí konanom 17. februára 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. M., pre prečin ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej už len „ministerka spravodlivosti“) proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 4. decembra 2008, sp. zn. 10 T 145/2008, podľa § 383, § 384 ods. 1, § 385 ods. 1, § 386 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por. takto

r o z h o d o l :

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 4. decembra 2008, sp. zn. 10 T 145/2008, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

p o r u š e n ý z á k o n

v ustanovení § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. v n e p r o s p e c h obvineného M. M..

Tento rozsudok sa z r u š u j e v časti výroku o treste.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Vranov nad Topľou sa   p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.  

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Vranov nad Topľou zo 4. decembra 2008, sp. zn. 10 T 145/2008, bol obvinený M. M. uznaný vinným z prečinu ohrozovania mravnej výchovy mládeže podľa § 211 ods. 1 písm. b/, ods. 3 písm. a/ Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že :

ako zákonný rodič v priebehu školského roka 2007/2008, teda od 3. septembra 2008 do 14. mája 2008 vydal z nedbanlivosti osoby mladšie ako 18 rokov a to ml. M. M., nar. X. žiaka ZŠ S., okr. V., ml. B. M., nar. X., žiačku ZŠ S. a ml. D. M., nar. X., žiaka ZŠ K., všetci trvale bytom K., okr. V., nebezpečenstvu spustnutia tým, že im nezabezpečil žiadnu dochádzku do školy, v dôsledku čoho ml. M. M. vymeškal 262 neospravedlnených vyučovacích hodín, ml. B. M. vymeškala 280 neospravedlnených vyučovacích hodín a ml. D. M. vymeškal 106 neospravedlnených vyučovacích hodín.

Za to bol odsúdený podľa § 211 ods. 3, § 38 ods. 3, § 36 písm. l/, písm. n/, § 37 písm. m/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 9 mesiacov, výkon ktorého mu bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 2 rokov s tým, že podľa § 50 ods. 2 Tr. zák. mu bola zároveň uložená povinnosť pravidelne sa v škole informovať na dochádzku svojich školopovinných detí.

Podľa § 54 Tr. zák. mu bol súčasne uložený aj trest povinnej práce vo výmere 100 hodín, ktorý bol v zmysle § 55 ods. 1 Tr. zák. povinný vykonať najneskôr do 1 roka od nariadenia jeho výkonu.

Písomné vyhotovenie predmetného rozsudku neobsahuje odôvodnenie, keďže sa po jeho vyhlásení obvinený ako aj prítomná prokurátorka vzdali práva na odvolanie (§ 172 ods. 2 Tr. por.). Právoplatnosť má vyznačenú dňom vyhlásenia, t.j. 4. decembra 2008. Dňa 17. júna 2010 podala ministerka spravodlivosti na podnet predsedníčky Okresného súdu Vranov nad Topľou dovolanie proti vyššie uvedenému rozhodnutiu (č. l. 120 - 127), a to z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., pričom toto bolo následne 31. decembra 2010 uvedeným prvostupňovým súdom predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.

Ako uviedla v jeho písomnom odôvodnení, napadnutým rozhodnutím bol porušený zákon v neprospech obvineného M. M., keďže mu boli popri sebe uložené dva druhy trestov, pri ktorých Trestný zákon v ust. § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. takýto postup vylučuje.

Poukázala i na to, že predmetný rozsudok nemohol nadobudnúť právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia, ak sa obvinený nevzdal opravného prostriedku aj v mene osôb, ktoré sú zo zákona oprávnené podať v jeho prospech odvolanie (§ 308 ods. 2 Tr. por.). V tejto súvislosti však zároveň podotkla, že nesprávne vyznačenie právoplatnosti rozsudku samo osebe nezakladá dôvod na podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhla, aby dovolací súd podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. v neprospech obvineného M. M. a podľa § 386 ods. 2 Tr. por., aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste, ako aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Súčasne navrhla podľa § 388 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť Okresnému súdu Vranov nad Topľou, aby ju v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

Dňa 1. decembra 2010 bolo súdu prvého stupňa doručené písomné vyjadrenie Okresnej prokuratúry Vranov nad Topľou k predmetnému dovolaniu (č. l. 138 - 139). Z jeho obsahu pritom vyplýva, že hoci intervenujúca prokurátorka na hlavnom pojednávaní v rámci záverečnej reči navrhovala obvinenému M. M. uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody, keďže sa posudzovaného skutku dopustil počas skúšobnej doby predchádzajúceho podmienečného odsúdenia, po vyhlásení napadnutého rozsudku sa vzhľadom na okolnosti prípadu, a to najmä s prihliadnutím na tú skutočnosť, že obvinený je otcom viacerých maloletých detí, o ktoré by sa nemal kto postarať, vzdala práva podať odvolanie a nedopatrením nepostrehla tú skutočnosť, že došlo k uloženiu trestov, ktoré v zmysle § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. nemôžu byť uložené popri sebe.

Vzhľadom na vyššie uvedené preto navrhla podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vysloviť porušenie zákona v ust. § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. v neprospech obvineného M. M., podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zároveň zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o treste a napokon podľa § 388 ods. 1 Tr. por. vec vrátiť Okresnému súdu Vranov nad Topľou, aby ju v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.

K predmetnému dovolaniu sa 16. decembra 2010 písomne vyjadril i obvinený M. M., a to prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. M. D. (č. l. 148). Uviedol v ňom pritom, že po vyhlásení napadnutého rozsudku sa prítomná prokurátorka vzdala práva podať odvolanie, aj keď došlo k uloženiu trestov, ktoré v zmysle § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. popri sebe nemožno uložiť, čím bol porušený Trestný zákon v jeho neprospech. S ohľadom na uvedené preto aj on navrhol dovolaciemu súdu postupovať spôsobom už vyššie zmieneným.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní ministerky spravodlivosti skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 Tr. por.) a spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.).

Po zistení, že niet žiadneho zákonného dôvodu pre odmietnutie dovolania na neverejnom zasadnutí podľa § 382 Tr. por., preskúmal v zmysle § 384 ods. 1 Tr. por. na verejnom zasadnutí zákonnosť a odôvodnenosť výroku napadnutého rozhodnutia, proti ktorému dovolateľ podal dovolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, so zameraním na dôvod dovolania podľa § 371 a § 374 Tr. por., ktorý je uvedený v dovolaní (v zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je ním dovolací súd viazaný), pričom dospel k takému záveru, že ministerkou spravodlivosti tvrdený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je opodstatnený.

Podľa § 369 ods. 1 Tr. por. právoplatné rozhodnutie súdu na podnet strany alebo na iný podnet napadne minister spravodlivosti z dôvodu uvedeného v § 371.

Podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Podľa § 383 Tr. por. ak dovolací súd zistil, že sú dané dôvody dovolania uvedené v návrhu alebo predbežne zistené súdom v prospech obvineného a sú splnené podmienky na jeho podanie, určí termín verejného zasadnutia.

V zmysle ustanovenia § 386 Tr. por. ak bol dovolacím súdom zistený dôvod dovolania podľa § 371, vysloví rozsudkom porušenie zákona v príslušných ustanoveniach, o ktoré sa tento dôvod opiera (ods. 1). Súčasne s výrokom uvedeným v odseku 1 dovolací súd zruší napadnuté rozhodnutie alebo jeho časť, alebo aj chybné konanie, ktoré napadnutému rozhodnutiu predchádzalo. Po zrušení rozhodnutia odvolacieho súdu dovolací súd podľa okolností prípadu zruší aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Ak je nezákonný len niektorý výrok napadnutého rozhodnutia alebo rozhodnutia súdu prvého stupňa a ak ho možno oddeliť od ostatných, zruší dovolací súd len tento výrok. Ak však zruší hoci len sčasti výrok o vine, zruší vždy súčasne celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine svoj podklad. Zruší aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad (ods. 2).

Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. dovolací súd po zrušení napadnutého rozhodnutia alebo niektorého jeho výroku prikáže spravidla súdu, o ktorého rozhodnutie ide, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Podľa § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. popri sebe nemožno uložiť trest odňatia slobody a povinnej práce.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že z vyššie uvedeného je celkom zrejmé, že Okresný súd Vranov nad Topľou napadnutým rozsudkom porušil zákon v neprospech obvineného M. M., keď mu v rozpore s ustanovením § 34 ods. 7 písm. b/ Tr. zák. uložil popri sebe trest odňatia slobody (s podmienečným odkladom) a trest povinnej práce, pričom tým bol zároveň jednoznačne naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por.

Je potrebné uviesť i to, že ministerka spravodlivosti tiež správne podotkla, že predmetné rozhodnutie nemohlo nadobudnúť právoplatnosť už dňom vyhlásenia, keďže sa obvinený M. M. nevzdal opravného prostriedku aj v mene osôb, ktoré sú zo zákona oprávnené podať v jeho prospech odvolanie, pričom však rovnako možno súhlasiť i s tým, že uvedené pochybenie – nesprávne určenie dátumu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku naozaj nie je v danom prípade samo osebe spôsobilé naplniť žiadny z dovolacích dôvodov.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 17. februára 2011

JUDr. Peter H a t a l a, v. r.  

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová