UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Gabriely Šimonovej a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí konanom 23. októbra 2019 v Bratislave, v trestnej veci obvineného L. S., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre z 21. novembra 2018, sp. zn. 2To/86/2018, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného L. S. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Nové Zámky rozsudkom zo 4. apríla 2018, sp. zn. 4T/44/2017 (ďalej len „okresný súd" alebo „prvostupňový súd"), uznal obvineného za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že
dňa 20. júla 2016 v čase od 20.30 hod. do 21.30 hod. v obci S., S. S., vnikol na pozemok rodinného domu číslo XXX, ktorý patrí Z. W. tým spôsobom, že tvár mal zakrytú šatkou, preliezol uzamknuté oplotenie pozemku, prešiel do dvora rodinného domu a cez neuzamknuté vchodové dvere vošiel cez predsieň do obývačky, kde ho spozoroval Z. W., ktorý ho vyzval, aby opustil dom a pozemok, na čo obžalovaný fyzicky zaútočil na Z. W. tak, že ho udrel päsťou do tváre, následkom čoho poškodený spadol na zem, kde ho kopal do hrude, pričom žiadal od neho peniaze a z peňaženky, ktorá bola položená na stole, vybral hotovosť vo výške 95 € a naďalej požadoval od poškodeného sumu 1 000 €, pričom poškodeného udieral päsťou do rôznych častí tela, neuposlúchol výzvy poškodeného, aby opustil rodinný dom, vyhrážal sa mu slovami, že ho podreže, ak toto konanie oznámi na polícii, po čom z miesta činu odišiel, čím poškodenému Z. W., nar. X. Z. XXXX, trvale bytom S., S. S., č. XXX, spôsobil zlomeninu rebra, viacpočetné zhmoždeniny hlavy, tváre a hrudníka, stav po úraze hlavy, ktoré zranenia si vyžiadali liečenia v trvaní do 5 týždňov, pričom
rozsudkom Okresného súdu Nové Zámky z 10. novembra 1994, sp. zn. 1T/115/1994, ktorý nadobudol právoplatnosť 10. novembra 1994, bol odsúdený za trestné činy znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák.č. 140/1961 Zb., vydierania podľa § 235 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 4 rokov so zaradením pre jeho výkon do II. nápravnovýchovnej skupiny a
rozsudkom Okresného súdu Beroun, Česká republika, z 5. mája 2009, sp. zn. 8T/25/2009, ktorý bol uznaný rozhodnutím Krajského súdu v Nitre zo 17. apríla 2013, sp. zn. 4Ntc/6/2013, bol odsúdený za trestné činy obmedzovania osobnej slobody podľa § 231 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., znásilnenia podľa § 241 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb. a ublíženia na zdraví podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. č. 140/1961 Zb., za čo mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 5 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Okresný súd za to obvinenému podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák., uložil trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. Okresný súd zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenému Z. W. škodu vo výške 95 €.
Na podklade odvolania prokurátora i obvineného, Krajský súd v Nitre rozsudkom z 21. novembra 2018, sp. zn. 2To/86/2018 (ďalej len „krajský súd" alebo „odvolací súd"), podľa 321 ods. 1 písm. b), písm. d) Tr. por. v celom rozsahu zrušil rozsudok okresného súdu a pri nezmenených skutkových zisteniach podľa § 322 ods. 3 Tr. por. vo veci sám rozhodol tým spôsobom, že uznal obvineného za vinného zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. c), písm. d) Tr. zák., s poukazom na § 138 písm. e) Tr. zák. a § 139 ods. 1 písm. e) Tr. zák., a tiež z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák.
Krajský súd podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 47 ods. 2 Tr. zák., uložil obvinenému trest odňatia slobody vo výmere 25 rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia § 48 ods. 4 Tr. zák. a zároveň podľa § 287 ods. 1 Tr. por. obvinenému uložil povinnosť nahradiť poškodenému Z. W. škodu vo výške 95 €. Krajský súd okrem toho samostatným výrokom zamietol odvolanie obvineného ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por.
Cestou ustanoveného obhajcu obvinený dňa 3. júla 2019 napadol dovolaním rozsudok krajského súdu ako i konanie, ktoré vydaniu tohto rozhodnutia prechádzalo, pre dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por.
Opodstatnenosť podaného dovolania obvinený založil na tvrdení, že jeho vina bola súdmi ustálená výlučne na základe jediného priameho dôkazu, ktorým bola výpoveď poškodeného. Obvinený sa podľa vlastných slov nemohol dopustiť inkriminovaného skutku, nakoľko v rozhodnom čase spal, čo potvrdil aj svedok S. S.. Je síce pravdou, že sa menovaný svedok pri svojom výsluchu na hlavnom pojednávaní dňa 15. februára 2018 pomýlil v roku, ale svojim následným písomným podaním túto skutočnosť ozrejmil, čím došlo k vyvráteniu výpovede poškodeného. Na hlavnom pojednávaní podľa obvineného nedošlo k odstráneniu nejasností v dátume, ktorý bol uvedený svedkom S. S., pričom odstránenie tohto rozporu by znamenalo spochybnenie, ba až vyvrátenie svedeckej výpovede poškodeného.
Existencia jediného usvedčujúceho dôkazu podľa mienky obvineného vyžadovala vypočutie viacerých svedkov, medzi inými: S. U. - majiteľku bufetu, G. U. - vedúcu bufetu, Y. a S. H. - susedov obvineného, ktorí videli S. S. odchádzať z domu obvineného, kým tento spal, S. X. a H. U. - sestry obvineného, ktorým mal poškodený povedať, že si nepamätá, kto ho prepadol. Obvinený tiež uviedol, že jeho sestra vo veci nebola vypočutá, a preto je nezmyselné, ak sa v rozsudku uvádza, že potvrdila, že po jeho osobu prišiel taxík a odišiel preč.
Sumár týchto skutočností má podľa mienky obvineného zásadný vplyv na celé konanie, a preto zastáva názor, že napadnuté rozhodnutia sú založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom. Za ďalšie pochybenie treba podľa obvineného označiť fakt, že vo veci konajúce súdy sanezaoberali jeho návrhmi na doplnenie dokazovania, ktoré podával v prípravnom konaní.
Zhodne s vyššie opísanou argumentáciou sa k dovolaniu vlastnými podaniami, ktoré boli okresnému súdu doručené dňa 14. februára 2019 a 13. mája 2019, vyjadril aj samotný obvinený. Nad rámec už uvedeného podotkol, že sa trestného činu lúpeže nedopustil, keďže pre to nemal žiaden motív. Túto skutočnosť mu môžu potvrdiť viacerí obyvatelia obce S. S., ako napríklad: I. K., X. Y., Y. a S. H., X. P. a ďalší. Poškodený S. S. sa mal okrem sestier obvineného priznať aj svedkovi S. P., že nepozná identitu osoby, ktorá ho olúpila. V tejto súvislosti poukázal na to, že súd uveril poškodenému aj napriek tomu, že trikrát zmenil svoju výpoveď, namiesto toho, aby uveril svedkom. Z ohorkov cigariet nebolo možné určiť či pochádzajú z poobedia, kedy bol obvinený zaniesť obed poškodenému alebo z večera, kedy došlo k lúpeži. Obvinený v tejto súvislosti podotkol, že ohorky z cigariet nebolo ťažké zaobstarať, keďže u poškodeného brigádoval, resp. si ich mohol poškodený zobrať z bufetu, kde spolu často chodili. Obvinený ďalej poukázal na skutočnosť, že sa uňho žiadne peniaze nenašli. Svoju pozornosť upriamil aj na rozpory medzi zisteniami znalcov psychológa a psychiatra. Zistenia znalca MUDr. Gavuľu podľa obvineného ani náznakom nepotvrdzujú, že by on spôsobil zranenia poškodenému. Vyšetrovateľ tiež nepreveril či v inkriminovaný večer šiel taxík smerom do obce Malá Maňa, ako to tvrdil poškodený a súčasne neboli zistené telefonické hovory, ako to požadoval.
Negatívne stanovisko k dovolaniu obvineného zaujala okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Zámky podaním zo 16. júla 2019.
V ňom uviedla, že obvinený v podanom dovolaní len poukazuje na rozsah a spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov, pričom opomína skutočnosť, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. nemožno odvodzovať zo skutočnosti, že súd nevykonal všetky dôkazy, ktoré obvinený navrhol, prípadne, že vykonané dôkazy nevyhodnotil podľa jeho predstáv. Navyše, návrhy zo strany obvineného na doplnenie dokazovania súd vykonal, resp. uznesením zamietol.
V súlade s prezentovaným názorom okresná prokurátorka navrhla odmietnuť dovolanie obvineného ako nedôvodné podľa § 382 písm. c) Tr. por.
Najvyšší súd ako súd dovolací podľa § 377 Tr. por., predbežne preskúmal dovolanie obvineného a nezistil žiaden formálny dôvod, pre ktorý by ho bolo nevyhnutné odmietnuť v zmysle § 382 písm. a), písm. b) alebo písm. d) až písm. f) Tr. por. Na strane druhej však najvyšší súd dospel k zrejmému záveru, že v predloženom dovolaní absentujú dôvody uvedené v § 371 ods. 1 Tr. por., a preto ho postupom podľa § 382 písm. c) Tr. por. ako nedôvodné odmietol.
Hneď na úvod považuje najvyšší súd za potrebné obvinenému pripomenúť, že dovolanie podľa § 368 a nasl. Tr. por. si nemožno zamieňať s odvolaním, a teda s tretím stupňom v rámci súdneho konania, ktorým sa za rovnakých podmienok možno domáhať zmeny napadnutého rozhodnutia. Dovolanie patrí k mimoriadnym opravným prostriedkom, čo znamená, že pri jeho uplatnení musí výrazne prevyšovať záujem na zákonnosti a spravodlivosti súdneho rozhodnutia nad jeho stabilitou. Tomu zodpovedá aj taxatívny výpočet dovolacích dôvodov v § 371 ods. 1, ods. 3 Tr. por., ktorými sa možno domáhať zmeny právoplatného rozhodnutia, resp. aj jemu predchádzajúceho konania.
K tomu sa žiada primerane dodať, že viazanosť najvyššieho súdu dôvodmi dovolania v zmysle § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. sa netýka formálno-právneho uplatnenia niektorého (či viacerých) z dovolacích dôvodov upravených v § 371 ods. 1 až ods. 3 Tr. por., ale vecných chýb, ktoré dovolateľ vo svojom podaní namietol (viď R 120/2012). V súlade s uvedeným tak zodpovednosť za kvalitu podaného dovolania znáša výlučne dovolateľ, ktorý svojim podaním určuje mantinely prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu. To znamená, že najvyšší súd nebude preberať jeho aktivitu a iniciatívne zisťovať ďalšie (v dovolaní neuvedené) chyby napadnutého rozhodnutia alebo aj jemu predchádzajúceho konania, ktoré by zodpovedali niektorému z prípustných dovolacích dôvodov.
Pokiaľ ide o dovolaciu argumentáciu uplatnenú výhradne obvineným, teda bez participácie obhajcu, tátonespĺňa kvalitatívne kritérium požadované ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por., v zmysle ktorého môže obvinený podať dovolanie, resp. aj akékoľvek iné podanie, len prostredníctvom obhajcu. Rešpektujúc znenie nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky z 21. januára 2010, sp. zn. IV. ÚS 305/09, sa však najvyšší súd pri svojom rozhodovaní zaoberal aj vlastnými podaniami obvineného.
K naplneniu dovolacieho dôvodu v zmysle § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. môže dôjsť za situácie, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
K okolnosti predpokladanej citovaným ustanovením najvyšší súd poznamenáva, že táto musí byť z trestného spisu zrejmá, pričom vytýkané porušenie zákona by malo svojou povahou a závažnosťou zodpovedať porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Ďalšia, nemenej významná podmienka „úspešného" uplatnenia rozoberaného dovolacieho dôvodu predpokladá, že napádané rozhodnutie, resp. aj jemu predchádzajúce konanie, je výlučne alebo v rozhodujúcej miere (solery or to a decisive extent) založené na dôkaze/dôkazoch získaných nezákonným spôsobom (k tomu viď rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Marinescu proti Rumunsku z 2. februára 2010, č. 36110/03; Emen proti Turecku z 26. januára 2010, č. 25585/02; Al-Khawaja a Tahery proti Spojenému kráľovstvu z 15. decembra 2011, č. 26766/05 a č. 22228/06).
V rámci dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. g) Tr. por. tak najvyšší súd skúma len to či jediný usvedčujúci dôkaz, alebo viaceré rozhodujúce usvedčujúce dôkazy, boli vykonané zákonným spôsobom. Nemožno sa ním domáhať spochybňovania skutkových zistení, prehodnocovania vykonaných dôkazov a ich hodnotenia nižšími súdmi. Nesprávne hodnotenie dôkazu možno napraviť v odvolacom, nie však v dovolacom konaní. Proces dokazovania, počnúc hodnotením jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska jeho rozsahu, je ovládaný zásadou voľného hodnotenia (§ 2 ods. 12 Tr. por.), kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov, dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Z toho vyplýva, že najvyšší súd sa nemôže jednotlivo ani súhrnne zaoberať výhradami dovolateľa k rozsahu a spôsobu hodnotenia vo veci vykonaných dôkazov, ktoré by mali viesť k inému než prijatému rozhodnutiu.
Na podklade uvedeného najvyšší súd pripísal nulovú relevanciu tým dovolacím námietkam, ktoré napádajú dôveryhodnosť poškodeného, a v nadväznosti na to aj dôkaznú situáciu pre usvedčenie obvineného z inkriminovanej trestnej činnosti, vrátane nesúhlasu so spôsobom hodnotenia svedeckej výpovede S. S.. Obvinený sa neprípustnej revízie skutkových zistení v tomto dovolacom konaní (dikcia vety za bodkočiarkou § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.) domáha aj svojim tvrdením, že sa nedopustil lúpeže, nakoľko pre to nemal žiaden motív, resp. aj keď uvádza, že by nebolo náročné získať ohorky cigariet, ktoré vyfajčil, alebo keď poukazuje na skutočnosť, že sa uňho nenašla žiadna hotovosť. K vlastnému hodnoteniu dôkazov obvinený pristupuje aj v súvislosti s vykonaným znaleckým skúmaním, alebo keď argumentuje nedostatočne vykonaným dokazovaním vo vzťahu k verzii, podľa ktorej mal z miesta trestného činu odísť taxíkom, či namieta nezabezpečenie jeho telefonických hovorov.
Najvyšší súd vo všeobecnosti dáva za pravdu obvinenému, ak svojou ďalšou námietkou v podstate tvrdí, že právu obvineného navrhovať dôkazy (§ 34 ods. 1, resp. aj § 44 ods. 2 Tr. por.), čo by súčasť jeho obhajoby, zodpovedá povinnosť súdu zaoberať sa každým dôkazným návrhom. Niet sporu ani v tom, že uvedené pochybenie za určitých okolností požíva relevanciu aj v dovolacom konaní, keďže môže vyústiť v zásadné porušenie práva na obhajobu v zmysle dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.
Podľa stabilnej judikatúry najvyššieho súdu pritom splneniu označenej povinnosti zodpovedá rozhodnutie súdu o vyhovení vykonania konkrétneho dôkazného návrhu či jeho odmietnutí podľa § 272 ods. 3 Tr. por., eventuálne rozhodnutie o skončení dokazovania v zmysle § 274 ods. 1 Tr. por. (R 116/2014). V prípade, ak by strana navrhla vykonať dôkaz až v odvolacom konaní a druhostupňový súd, konajúci na verejnom zasadnutí, jej nemieni vyhovieť, nie je potrebné, aby návrh formálne (s odkazom v zápisnici o verejnom zasadnutí) odmietol (na rozdiel od súdu prvého stupňa konajúceho na hlavnom pojednávaní). Zhľadiska zachovania práv obhajoby je podstatné, či sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia s návrhom, resp. dôkaznou situáciou vo vzťahu k návrhom dotknutej okolnosti vysporiadal (R 43/2018).
Preskúmaním predloženého spisového materiálu dospel najvyšší súd k záveru o splnení predmetnej povinnosti oboma nižšie konajúcimi súdmi.
Totiž okresný súd dňa 5. mája 2017 obvinenému doručil výzvu, aby bez meškania písomne oznámil súdu a ostatným stranám svoje návrhy na vykonanie dôkazov s upozornením, že súd môže odmietnuť vykonať neskôr navrhnuté dôkazy, ktoré mu boli známe v čase prevzatie tejto výzvy (č. l. 335). Obvinený na túto výzvu reagoval podaním, ktoré bolo okresnému súdu doručené dňa 11. mája 2017 (č. l. 410), ktorým navrhol vykonať na hlavnom pojednávaní len výsluch svedka S. S.. Vykonanie tohto dôkazu (žiadneho ďalšieho) obvinený opakovane navrhol aj na hlavnom pojednávaní dňa 25. mája 2017 (č. l. 421), dňa 1. augusta 2017 (č. l. 443) a dňa 9. októbra 2017 (č. l. 454). Návrh na vykonanie výsluchu menovaného svedka obvinený predložil súdu aj na hlavnom pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 15. januára 2018, pričom až v tento deň svoj návrh rozšíril aj o znalecké skúmanie vierohodnosti poškodeného (č. l. 473). Svedok S. S. bol vypočutý na hlavnom pojednávaní dňa 15. februára 2018, na ktorom obvinený uviedol, že nemá žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania (č. l. 488). Následne na hlavnom pojednávaní dňa 4. apríla 2018 obvinený navrhol, aby ho vyšetril iný psychológ než PhDr. Róbert Máthé, PhD., iné návrhy na doplnenie dokazovania nemal. Okresný súd v nadväznosti na to po tichej porade senátu podľa § 272 ods. 3 Tr. por. odmietol tento návrh obvineného (č. l. 501), pričom podľa rovnakého ustanovenia odmietol aj obvineného návrh na doplnenie dokazovania pribratím znalca, za účelom vypracovania posudku na poškodeného, či tento vie vierohodne vypovedať (č. l. 503).
V uvedenom postupe dovolací súd nenachádza žiadne pochybenie. Okresný súd sa dôsledne, rešpektujúc relevantné zákonné ustanovenia, vysporiadal so všetkými návrhmi obvineného na doplnenie dokazovania, pričom v odôvodnení svojho rozsudku neopomenul uviesť dôvody, pre ktoré tak urobil (s. 11).
Až v kontexte podaného odvolania obvinený v písomných podaniach, predstavujúcich odôvodnenie tohto opravného prostriedku, navrhol vykonať (aj) ďalšie, predtým neuvedené dôkazy, a to v záujme preukázania svojej neviny. Išlo o návrhy: na nové znalecké skúmanie obvineného psychológom, výsluch sestier obvineného, S. S. a Y. H.. Obvinený tiež navrhol, aby súd preveril informáciu či si v inkriminovaný deň volal taxík a aby z posledného zamestnania zabezpečil hodnotenie obvineného (č. l. 523-524). V ďalšom podaní obvinený zopakoval svoj návrh na nové znalecké skúmanie psychológom či vypočutie S. X., H. U. (sestry obvineného) a S. S.. Týmto podaním tiež obvinený navrhol, aby súd preskúmal pravdivosť jeho a poškodeného výpovedí na detektore lži (č. l. 551). Napokon obvinený na verejnom zasadnutí konanom pred odvolacím súdom predložil svoje písomné vyjadrenie, v ktorom navrhol vykonať znalecké skúmanie iným psychológom, výsluch H. U., S. X., S. U., G. U., Y. H., S. H., X. P., S. P., S. U. či policajtov, ktorí v daný večer slúžili a ktorí zadržali obvineného.
V súlade s vyššie uvedenými požiadavkami sa odvolací súd k dôkaznej situácii v tejto veci vyjadril v odôvodnení svojho rozsudku (s. 9-10), keď uviedol, že okresný súd náležite zistil skutkový stav veci v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie o podanej obžalobe, ako to vyžaduje § 2 ods. 10 Tr. por. Odvolací súd sa stotožnil s úvahami, ktorými sa spravoval okresný súd pri hodnotení dôkazov, pričom osobitne podotkol, že aj podľa názoru krajského súdu bola obvineného vina preukázaná nielen samotnou výpoveďou poškodeného, o ktorej hodnovernosti nemal pochybnosť, ale aj celým radom ďalších dôkazov, na ktoré v rozhodnutí primerane poukazuje.
Z uvedeného podľa najvyššieho súdu vyplýva, že odvolací súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia priliehavým spôsobom vyjadril k dôkaznej situácii viažucej sa pre uznanie viny obvineného. Nakoľko súd rozhodujúci o riadnom opravnom prostriedku považoval vinu obvineného za dostatočne preukázanú, nepovažoval za potrebné túto okolnosť overovať doplnením ďalšieho dokazovania, ako to navrhoval obvinený.
Najvyšší súd celkom na záver dodáva, že povaha analyzovanej námietky má i rovinu skutkovú, keďže obvinený sa doplnením dokazovania domáha zmeny skutkových zistení, ku ktorým dospeli nižšie konajúce súdy. V danom ohľade preto najvyšší súd obvinenému opätovne zdôrazňuje, že takýto typ námietok, s výnimkou dovolania ministra spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Tr. por., nepožíva v dovolacom konaní žiadnu relevanciu, keďže správnosť a úplnosť zisteného skutku, vrátane hodnotenia vykonaných dôkazov, dovolací súd nemôže skúmať a meniť v zmysle vety za bodkočiarkou § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. (k tomu viď R 47/2014).
Keďže z vyššie uvedených skutočností nevyplýva záver o naplnení dovolacích dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 Tr. por., najvyšší súd odmietol dovolanie obvineného spôsobom, ako je to vyjadrené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.