6 Tdo 52/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 4. októbra 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného R. S. pre trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. účinného do 1. januára 2006, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. júla 2010, sp. zn. 2To 176/2010, v spojení s rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 13. apríla 2010, sp. zn. 2T 9/2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného R. S. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici z 13. apríla 2010, sp. zn. 2T 9/2010, bol obvinený R. S. uznaný vinným z trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., účinného do 1. januára 2006 (ďalej len Tr. zák.), a to na tom skutkovom základe, že
17. januára 2005 v B. si od A. K., bytom T. X., B., požičal 16 596,96 € (500 000 Sk) s tým, že peniaze potrebuje na obchod a tieto vráti v lehote do jedného mesiaca do 17. februára 2005, čo neurobil, peniaze doposiaľ nevrátil, čím takto A. K. spôsobil škodu vo výške 16 596,96 € (500 000 Sk).
Za to bol odsúdený podľa § 234 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 35 ods. 3 Tr. zák. k súhrnnému nepodmienečnému trestu odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.
Podľa § 39 a ods. 2 písm. a/ Tr. zákona ho okresný súd pre výkon uloženého trestu zaradil do I. NVS.
Podľa § 35 ods. 3 Tr. zákona v rozsudkoch Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3T 84/2005, z 15. decembra 2005 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 2To 17/2006, zo 16. februára 2006 a 1T 92/2008, z 12. novembra 2008 zrušil výroky o trestoch u obžalovaného R. S. ako aj všetky rozhodnutia a opatrenia na tieto výroky obsahovo nadväzujúce.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku poškodenú A. K., nar. X., bytom T. X., B. s nárokom na náhradu škody odkázal na občiansko-súdne konanie.
O odvolaní obvineného R. S. proti vyššie citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením z 15. júla 2010, sp. zn. 2To 176/2010, takým spôsobom, že toto podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol.
Dňa 19. júna 2012 bolo na súd prvého stupňa doručené dovolanie obvineného R. S., podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti vyššie spomenutým rozhodnutiam, kde tento ako dovolací dôvod uviedol dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V jeho písomnom odôvodnení pritom uviedol, že súdy oboch stupňov podľa jeho názoru v jeho prípade nesprávne právne posúdili subjektívnu stránku trestného činu, hoci na to nemali vo vykonanom dokazovaní žiadny podklad, a tým nesprávne právne posúdili aj inak správne zistený skutok. Už od začiatku konania poukazoval na to, že v čase spáchania skutku nemal vedomosť o tom, že peniaze v dohodnutej lehote nebude môcť vrátiť. Z týchto dôvodov nemohlo byť preto preukázané ani jeho zavinenie.
Obvinený má ďalej za to, že aj on bol oklamaný svedkom J. K. a preto nemohol peniaze poškodenej vrátiť.
Z dôvodov vyššie uvedených preto obvinený navrhuje, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v ustanovení § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., po zrušení napadnutých rozhodnutí prikázal súdu prvého stupňa, aby vec v potrebnom rozsahu znova prerokoval a rozhodol.
Okresný prokurátor vo svojom písomnom stanovisku navrhol zamietnuť podané dovolanie, nakoľko vykonaným dokazovaním bol úmysel obvineného uviesť poškodenú do omylu jednoznačne preukázaný už v dobe, kedy od nej peniaze vymámil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v tých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Čo sa týka potom podaného dovolania, tak z jeho obsahu je zrejmé, že tam uvedené námietky obvineného R. S. smerujú len vo vzťahu k nesprávnemu zisteniu subjektívnej stránky trestného činu, ktorá podľa jeho názoru v danom konaní nebola preukázaná, a teda smerujú len vo vzťahu k skutkovým zisteniam a záverom vo veci konajúcich súdov, ktorých revízia už v dovolacom konaní nie je možná.
V súvislosti s vyššie uvedeným je pritom potrebné poukázať na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 17. marca 2010, sp. zn. 3 Tdo 5/2010, uverejneného pod R 40/2010, v zmysle ktorého motív páchateľa a subjektívna stránka trestného činu sú znaky, ktoré sa síce týkajú psychiky páchateľa, ale prejavujú sa navonok v spáchanom skutku a dokazujú sa rovnako ako objektívne znaky trestného činu (konanie - následok - príčinný vzťah). Namietanie ich nezistenia alebo nesprávneho či neúplného zistenia v dôsledku nevykonania dokazovania alebo nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania až v dovolaní predstavuje namietanie skutkových zistení a záverov, čo ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Trestného poriadku nepripúšťa.
Ďalej považuje dovolací súd na tomto mieste – i s ohľadom na námietky obvineného - upozorniť tiež zároveň na tú skutočnosť, že úmysel ako taký nemusí byť vždy priamo vyjadrený v skutkovej vete, ale stačí, že je z nej zrejmý, ako je tomu i v danom prípade.
Je tiež potrebné dodať, že nie je celkom vylúčená domnienka, že snahou obvineného a iných osôb vystupujúcich v danej veci len ako svedkovia, nebolo poškodenú pripraviť o 450 000 Sk ale najmä o jej byt, čo sa im napokon podarilo.
A na záver treba uviesť, že aj podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky skutok tak, ako bol ustálený prvostupňovým súdom a následne bezo zmeny akceptovaný súdom odvolacím, zodpovedá všetkým zákonným znakom skutkovej podstaty príslušného trestného činu, a teda bol v predmetnom prípade správne právne kvalifikovaný ako trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 4. októbra 2012
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová