6 Tdo 51/2014

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Pavla Farkaša v trestnej veci obvineného L.   J.   pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na neverejnom

zasadnutí 9. októbra 2014 v Bratislave, o dovolaní obvineného, ktoré podal proti rozsudku

Okresného súdu Ružomberok z 12. apríla 2010, sp. zn. 8T 125/2009, v spojení s uznesením

Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To 135/2010, zo dňa 28. septembra 2012 a uznesením

Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To 135/2010, zo dňa 24. februára 2011 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. d/, písm. f/ Trestného poriadku dovolanie obvineného L. J.

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T 125/2009, zo dňa 12. apríla 2010

bol obžalovaný uznaný za vinného na tom skutkovom základe, tak ako je uvedené v rozsudku

Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T 125/2009 v bode 1/, za čo bol odsúdený na súhrnný

trest odňatia slobody vo výmere 17 (sedemnásť) mesiacov nepodmienečne s poukazom

na § 212 ods. 3 Tr. zák. za použitia § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák. a § 37 písm. m/

Tr. zák.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. bol odsúdený súdom zaradený na výkon trestu

odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením Krajského súdu v Žiline z 24. februára 2011, sp. zn. 3To 135/2010, bolo

postupom podľa § 316 ods. 1 Trestného poriadku odvolanie obvineného L. J. zamietnuté

ako oneskorene podané a uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 3To 135/2010, zo dňa

28. septembra 2012 bola podľa § 64 ods. 1 Tr. por. žiadosť odsúdeného L. J. o navrátenie

lehoty zamietnutá.

Proti vyššie označeným rozhodnutiam súdu podal dovolanie obvinený J.,

a to prostredníctvom obhajkyne JUDr. S. T.. Dovolanie podala z dôvodov uvedených

v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/, písm. g/, písm. h/, písm. i/ Trestného poriadku. Domáhala

sa, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona v jeho neprospech, a to v ustanoveniach § 2

ods. 9, ods. 10, ods. 12 a ods. 14, § 272 ods. 2, ods. 3, § 263 ods. 5, § 261 ods. 3 Tr. por.

a podľa § 386 ods. 1 Tr. por. rozsudkom vyslovil, že uznesením Krajského súdu, sp. zn.

3To 135/2010, zo dňa 24. februára 2011 bol porušený zákon v ustanovení § 316 ods. 1

Tr. por. a uznesením Krajského súdu, sp. zn. 3To 135/2010, zo dňa 28. septembra 2012 bol

porušený zákon v ustanovení § 64 ods. 1 Tr. por., a v konaní, ktoré mu predchádzalo,

v ustanovení § 212 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. a to v neprospech obvineného L. J..

Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnuté uznesenie Krajského súdu Žilina, sp. zn.

3To 135/2010, zo dňa 24. februára 2011 a uznesenie Krajského súdu, sp. zn. 3To 135/2010,

zo dňa 28. septembra 2012 a rozsudok Okresného súdu Ružomberok, sp. zn. 8T 125/2009,

zo dňa 12. apríla 2010 v celom rozsahu, teda vo výroku uznania viny ako aj vo výroku

o treste.

Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Ružomberok, aby vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol zákonným spôsobom.

K podanému dovolaniu sa vyjadrila Okresná prokuratúra Ružomberok a navrhla

dovolanie obvineného odmietnuť. Vyslovila názor, že obvinenou namietané skutočnosti

nie sú dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku a rozsudok okresného súdu

ako aj uznesenie krajského súdu považuje za správne.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) predovšetkým

skúmal, či podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti, či je prípustné,

a či bolo podané oprávnenou osobou a dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade

u obvineného nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 Trestného poriadku.

Jednou zo základných zákonných podmienok na podanie dovolania je podľa § 372

ods. 1 Tr. por. zásada, že dovolanie možno podať len vtedy, ak oprávnená osoba využila svoje

zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Z charakteru

dovolania, ako mimoriadneho opravného prostriedku, a zo zákonom ustanovených

podmienok na jeho podanie, možno jednoznačne vyvodiť záver, že vo vyššie citovanom zákonnom ustanovení sa pod pojmom, že bolo o riadnom opravnom prostriedku rozhodnuté,

má na mysli prípad, keď odvolací súd rozhodol o podanom odvolaní v merite veci.

Rozhodne medzi tieto prípady, a teda ani za splnenie zákonnej podmienky na podanie

dovolania v zmysle § 372 ods. 1 Tr. por., nemožno považovať prípad, keď odvolanie

proti prvostupňovému rozsudku je podané oneskorene a odvolací súd ho z tohto dôvodu

zamietne podľa § 316 ods. 1 Tr. por. V takomto prípade totiž odvolací súd nepreskúmava

napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v rozsahu vymedzenom v ustanovení § 317 ods. 1

Tr. por. a nerozhoduje v merite veci, čo v podstate znamená, že sa nezaoberá vôbec

skutkovými a právnymi otázkami, alebo prípadnými pochybeniami napadnutého rozsudku

alebo konania, ktoré mu predchádzalo.

Obvinená J. S. na hlavnom pojednávaní na Okresnom súde Dolný Kubín

po vyhlásení odsudzujúceho rozsudku a po tom, ako jej bolo dané poučenie o možnosti podať

proti rozsudku odvolanie, uviedla, že si v lehote, o ktorej bola tiež poučená, rozmyslí,

či odvolanie podá. Lehota pre podanie odvolania obvinenému plynula do 27. apríla 2010.

Obvinený odvolanie proti rozsudku podal prostredníctvom obhajcu až 12. mája 2010

písomným podaním, teda zjavne oneskorene.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené okolnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky

dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade nebola splnená jedna zo základných

podmienok na podanie dovolania zakotvená v ustanovení § 372 ods. 1 Tr. por.,

pretože obvinený síce využil svoje právo na podanie opravného prostriedku proti rozsudku

prvostupňového súdu, tento však podal oneskorene, a preto bolo toto odvolanie zamietnuté,

čo však nemožno považovať za rozhodnutie o opravnom prostriedku v merite veci.

Najvyšší súd Slovenskej republiky z vyššie uvedených dôvodov dovolanie obvineného

L. J. podľa § 382 písm. d/ Trestného poriadku odmietol, pretože neboli splnené podmienky

dovolania podľa § 372 Trestného poriadku.

Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu

súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré

mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím

podľa odseku 1 sa rozumie

a/ rozsudok a trestný rozkaz,

b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,

c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania,

d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,

e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho

  obvineného,

f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,

g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,

h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný

  proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd

  na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením,

bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému

dovolanie nie je prípustné.

Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných procesných podmienok dovolania,

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných

zákonných ustanovení rozhodol bez meritórneho preskúmania veci tak, ako je to uvedené

vo výrokovej časti tohto uznesenia aj ohľadom napadnutého uznesenia krajského súdu

ohľadom navrátenia lehoty.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.

V Bratislave 9. októbra 2014

  JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová