N a j v y š š í s ú d
6 Tdo 5/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 28. apríla 2011 v trestnej veci obvineného M. D., pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 7To 55/09, zo 4. marca 2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. D. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Bardejov, sp. zn. 2T 164/2008, zo dňa 26. júna 2009, bol obvinený M. D. uznaný vinným z prečinu ublíženia na zdraví podľa 157 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
dňa 6. októbra 2007 v čase okolo 00.15 hod. pred vchodom do baru P. na ulici S., po predchádzajúcom nedorozumení fyzicky napadol M. C. tak, že ho päsťou pravej ruky jedenkrát udrel do ľavej časti tváre, pričom mu spôsobil zlomeninu tela sánky vpravo a uhla sánky vľavo s dobou liečenia do 27. novembra 2007.
Okresný súd uložil obvinenému podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. i/, písm. j/ Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. úhrnný peňažný trest vo výške 1000 eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obvinenému pre prípad marenia výkonu uloženého trestu uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. poškodeného M. C. s jeho nárokom na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych.
Na základe podaného odvolania obvineným Krajský súd v Prešove rozsudkom, sp. zn. 7To 55/09, zo dňa 4. marca 2010 rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste.
Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvinenému podľa § 157 ods. 1 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 3 Tr. zák., § 36 písm. i/, písm. j/ Tr. zák. a § 56 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložil úhrnný peňažný trest vo výmere 500 eur.
Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. obvinenému pre prípad, že by výkon uloženého peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený ustanovil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Proti rozsudku Krajského súdu v Prešove podal 29. septembra 2010 dovolanie obvinený prostredníctvom svojho obhajcu z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že jeho konanie bolo konaním v nutnej obrane, preto bolo oprávnené a malo byť beztrestné. Súdy ho mali oslobodiť podľa § 285 písm. b/ Tr. por. Vytýkal súdom oboch stupňov, že zle vyhodnotili skutkový stav a konštatovanie súdov ohľadne viny obvineného je v rozpore s obsahom trestného spisu. Uviedol, že vykonané hodnotenie dôkazov je jednostranné, tendenčné, nepresvedčivé a nezákonné. V ďalšej časti odôvodnenia podrobne rozoberá odôvodnenie rozsudku krajského súdu, podrobne sa zaoberá intenzitou úderu, okolnosťami prípadu, fyzickými danosťami obvineného a poškodeného a rozoberá skutkové okolnosti pred úderom. Podľa jeho názoru súd mal jeho konanie jednoznačne posúdiť ako konanie v nutnej obrane pri splnení všetkých základných predpokladov.
Vyslovil názor, že je úplne absurdné, že obvinený tým, že zabezpečil poriadok vo svojom bare vyvedením poškodeného, ktorý sa v bare zúčastnil bitky a ničil jeho majetok a následne pred barom bol poškodený napadnutý, sa odvrátením jeho útoku mal dopustiť prečinu výtržníctva a ublíženia na zdraví, pričom skutočný výtržník a útočník – M. C. vystupuje v trestnom konaní v pozícii akejsi obete.
Napadnutý rozsudok trpí podľa obvineného zásadnými vadami, postráda princíp zákonnosti a spravodlivosti, preto len podaným dovolaním je možné napraviť jeho právne dôsledky pre strany, ale aj jeho negatívny spoločenský odkaz pre slušných ľudí, pričom pre výtržníkov a bitkárov je takéto rozhodnutie dobrou správou. Napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku, najmä na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, a preto je daný dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí rozhodol tak, že napadnutým rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 4. marca 2010, sp. zn. 7To 55/09, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. porušený zákon v ustanovení § 25 ods. 1 Tr. zák. v neprospech obvineného M. D.. Aby zrušil v celom rozsahu rozsudky Krajského súdu v Prešove zo dňa 4. marca 2010, sp. zn. 7To 55/09, a Okresného súdu Bardejov, zo dňa 26. júna 2009, sp. zn. 2T 164/2008, zrušil aj ďalšie rozhodnutia na ne obsahovo nadväzujúce, pokiaľ vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad a aby prikázal Okresnému súdu Bardejov, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.
Predseda senátu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručil rovnopis dovolania ostatným stranám s upozornením, že sa môžu k dovolaniu vyjadriť.
Okresný prokurátor vo Svidníku vo vyjadrení uviedol, že rozsudok Krajského súdu v Prešove je zákonný a v prípade konania obvineného sa nemohlo jednať o akt nutnej obrany, ale išlo o protiútok. Z tohto dôvodu považuje dovolanie odsúdeného za neopodstatnené.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dôvod dovolania (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Ako už aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu potrebné vyšetrovanie podľa § 379 ods. 2 Tr. por.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por.
Obvinený v dovolaní najmä poukazuje na to, že súdy zle vyhodnotili dôkazy, konkrétne cituje časti v odôvodnení napadnutých rozsudkov a argumentuje tým, že dôkazy nemohli byť vyhodnotené tak, ako ich vyhodnotili v konaní súdy. Ako už bolo konštatované v predchádzajúcej časti rozhodnutia Najvyšší súd Slovenskej republiky v konaní o dovolaní je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy prvého a druhého stupňa. Nemôže v konaní posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu. V rámci dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. najvyšší súd skúmal, či skutok v napadnutom rozhodnutí, ktorý bol kvalifikovaný ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1 Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mal byť kvalifikovaný ako trestný čin napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin. Bolo potrebné vyriešiť otázku, či konanie obvineného nebolo konaním v nutnej obrane.
Podľa § 25 ods. 1 Tr. zák. čin inak trestný, ktorým niekto odvracia priamo hroziaci alebo trvajúci útok na záujem chránený týmto zákonom nie je trestným činom. Prvostupňový súd aj odvolací súd v odôvodnení svojich rozhodnutí sa s touto otázkou vysporiadali a uviedli v odôvodnení svojich rozhodnutí, prečo nie je možné konanie obvineného vyhodnotiť ako konanie v nutnej obrane. Najvyšší súd sa nestotožňuje s názorom obvineného vyslovenom v dovolaní, že obvinený odvracal priamo hroziaci alebo trvajúci útok na svoju osobu.
Vzhľadom na konštatujúce okolnosti nie je daný dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Najvyšší súd preto v súlade s ustanovením § 382 písm. c/ Tr. por. konštatuje, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a preto dovolanie podané obvineným odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. apríla 2011
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová