UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 14. marca 2017 v Bratislave v trestnej veci obvineného I. Q. a spol. pre obzvlášť závažný zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona a iné, o dovolaní obvinených T. M. a I. Q. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 27. marca 2013, sp. zn. 4To 20/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených I. Q. a T. M. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 5T 237/2011, z 9. januára 2013 boli obvinený I. Q., T. M., D. M. v bode 1/ uznaní vinnými z obzvlášť závažného zločinu všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. c/ Trestného zákona s poukazom na § 140 písm. b/ Tr. zák. v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
- dňa 21. apríla 2011 v čase okolo 01.30 hod. v osade zv. Q. v X. A. Q., za obytným domom na ul. F. č. XX, po predchádzajúcej vzájomnej dohode, nezisteným spôsobom a predmetom zapálili (so spoluobvinenými I. Q. a T. M.) drevenú dreváreň patriacu N. F. s vedľa stojacou drevenou chatrčou patriacou H. O., v ktorej sa v tom čase nachádzalo jej osem rodinných príslušníkov, pričom obžalovaní boli uzrozumení s tým, že v drevenej chatrči sa môžu nachádzať osoby tam bývajúce, ktoré tam dlhodobo žili a ich konanie bolo motivované úmyslom pomstiť sa N. F. zato, že došlo zo strany jej syna k podaniu trestného oznámenia dňa 20.4.2011 pre zločin lúpeže, ktorého sa mal dopustiť brat obv. D. a T. M., na základe čoho prebiehalo trestné konanie vedené na Okresnom riaditeľstve PZ Spišská Nová Ves pod č. ORP-284/0EK- SN-2011, ukončené podaním obžaloby na Okresný súd Spišská Nová Ves, pričom včasným upozornením zo strany N. F. a F. M. v chatrči spiacich osôb, nedošlo k ich usmrteniu ani ujmy na zdraví a takýmto konaním spôsobili škodu zhorením drevárne N. F. vo výške 573,67 € a H. O. na zhorenej chatrči 878,39 € a na veciach vo výške 1.403,13 €,
D. M. v bode 2/ z prečinu marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku prvostupňového rozsudku.
Prvostupňový súd uložil obvineným T. M. a I. Q. podľa § 284 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák. tresty odňatia slobody v trvaní päť rokov a päť mesiacov.
Na výkon trestu odňatia slobody obidvoch obvinených podľa ust. § 48 ods. 4 Tr. zák. zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Obvineným T. M. a I. Q. podľa § 76 ods. 1 za použitia § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil ochranný dohľad na jeden rok.
U obvineného T. M. podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. zrušil výrok o treste ktorý bol uložený obvinenému trestným rozkazom Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1T 134/2011, zo dňa 29.12.2011 podľa § 364 ods.2, § 41 ods. l, § 38 ods. 4, § 37 písm. h/, písm. m/ ako úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 16 mesiacov, ktorého výkon mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 16 mesiacov ako aj ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.
Obvinenému D. M. podľa § 284 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 37 písm. h/, § 41 ods. 2, § 110 ods. 2 a § 117 ods. 1 Tr. zák. uložil úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. súd uložil obvineným spoločne a nerozdielne zaplatiť H. O. škodu vo výške2 281,54 €.
Proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves podali odvolanie obvinení I. Q., T. M., D. M. do výroku o vine a treste a okresný prokurátor v neprospech obvinených do výroku o treste.
Odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok. Obvineným I. Q. a T. M. uložil tresty odňatia slobody vo výmere 7 rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. obvinených pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 76 ods. 1, za použitia § 78 ods. 1 Tr. zák. uložil obvineným ochranný dohľad na jeden rok.
Obvinenému D. M. uložil trest odňatia slobody vo výmere 3,5 roka, pre výkon trestu odňatia slobody ho zaradil do ústavu so stredným stupňom stráženia.
Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4To 20/2013, z 27. marca 2013 podali obvinený T. M. a I. Q. dovolanie prostredníctvom obhajcu z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i Tr. por. uviedli, že prvostupňový aj druhostupňový súd nesprávne právne posúdil predmetný skutok a vyslovili názor, že skutok má byť právne kvalifikovaný ako prečin poškodzovania cudzej veci podľa ust. § 245 ods. 1 Tr. zák. (prípadne aj podľa ods. 2 písm. b/ s poukazom na ust. § 140 písm. b/ Tr. zák.) v súbehu s prečinom všeobecného ohrozenia podľa ust. § 285 ods. 1 Tr. zák. Súd prijal právny záver, že obvinení konali vo vzťahu k podpáleniu drevenice v priamom úmysle a vo vzťahu k podpáleniu chatrče v nepriamom úmysle. Z dokazovania taktiež vyplynulo, že páchatelia sa ihneď po hodení fľaše dali na útek.
Vzhľadom na uvedené možno konštatovať, že páchatelia nevideli, aký následok spôsobilo hodenie fľaše do drevárne, akou intenzitou sa oheň rozširoval. Iná situácia by bola, keby páchatelia ostali stáť, spozorovali by, že oheň zasiahol aj chatrč, v ktorej spali ľudia a potom sa dali na útek vedomí si toho, že čoskoro zhorí aj chatrč s ľuďmi.
Jediným priamym svedkom usvedčujúcim obvinených zo spáchania skutku je poškodená N. F..
Motívom podpálenia drevárne poškodenej N. F. a chatrče stojacej vedľa, mala byť pomsta za to, že brat T. a D. M., P. M., deň predtým napadol jej syna Y..
Poškodená N. F. mala priamo na mieste činu povedať policajtom, že videla konkrétne osoby I. Q., T. a D. M. podpáliť jej dreváreň a utekať do domu I. Q. vzdialeného neďaleko od miesta činu. Napriek tomu, že polícia disponovala informáciou, že niekoľko metrov od nich sa majú v dome nachádzať páchatelia, ktorí úmyselne chceli podpáliť osem ľudí, neučinila žiadne kroky s previerku obydlia.
Uvedený nedostatok sa v tomto štádiu konania nedá odstrániť a svedčí v plnom rozsahu v prospech obvinených.
Obvinení v dovolaní namietajú, že nebol nariadený a vykonaný znalecký posudok za účelom preverenia intelektových schopností a dôveryhodnosti poškodenej N. F. ako jedinej očitej svedkyne. Nebol nariadený a vykonaný znalecký posudok za účelom objasnenia príčin vzniku požiaru a ostatných relevantných skutočností súvisiacich s požiarom.
Vzhľadom na to, že príčina vzniku požiaru nie je bez pochybnosti zistená, ale sa len predpokladá, svedčí táto skutočnosť v plnom rozsahu v prospech obvinených. Mal vykonať ďalšie dôkazy, ktorých vykonanie by prispelo k zisteniu tzv. objektívnej pravdy v zmysle ust. § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Malo sa ustáliť, či došlo k spáchaniu trestného činu, akému trestnému činu došlo (príčina vzniku požiaru) a či toto konanie bolo motivované úmyslom alebo nedbanlivosťou.
Navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach z 27. marca 2013, sp. zn. 4To 20/2013, z dôvodu uvedeného v ust. § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por. bol porušený zákon v ustanovení § 157 Tr. por., § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. v spojení s ust. § 8 Tr. zák. a ust. § 284 Tr. zák. v neprospech obvinených. Súčasne, aby zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o vine a treste a prikázal príslušnému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol. Navrhli, aby dovolací súd rozhodol v zmysle ust. § 380 ods. 2 Tr. por.
K dovolaniu obvinených sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves. V písomných dôvodoch uviedol, že namietanie zákonnosti pri vykonaní vyšetrovacieho pokusu v prípravnom konaní neobstojí, keďže nie sú dané dôvody, ktoré by jeho priebeh a zaznamenané zistenia, relevantným spôsobom spochybňovali.
Subjektívna stránka konania odsúdených vo forme úmyslu je daná zjavne v prinajmenšom jeho nepriamej forme.
Absencia znaleckého skúmania príčin požiaru nemožno považovať za dôvod nesprávnosti rozhodnutia súdu, pretože zo záznamov hasičov a výpovede samotného veliteľa zásahu možno ustáliť, že požiar bol spôsobený otvoreným ohňom.
Navrhol, aby dovolací súd podané dovolanie odmietol pre nesplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. por., prípadne ak bude mať za to, že podmienky na podanie dovolania dané sú, podané dovolanie následne zamietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená ajpodmienka dovolania podľa § 372 ods. 1, veta prvá Tr. por., keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok a o tomto aj bolo rozhodnuté.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým sa má zabezpečiť náprava procesných a hmotnoprávnych pochybení taxatívne uvedených v ust. § 371 ods. 1 Tr. por. Možnosti podania dovolania sú obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladal a ďalšia opravná inštitúcia. Trestné konanie je v zásade dvojinštančné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v tých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. teda vyjadruje zásadu, že účelom dovolacieho konania je posudzovanie právnych otázok, nie posudzovanie správnosti a úplnosti zistenia skutkového stavu.
S ohľadom na vyššie uvedené potom najvyšší súd konštatuje, že obvinení síce v podanom dovolaní uvádzajú dovolacie dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. g/ a písm. i/ Tr. por., no ich zdôvodnenie je založené výhradne na námietkach smerujúcich voči jednotlivým skutkovým zisteniam a záverom oboch konajúcich súdov.
K uplatnenému dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že chyby, ktoré obvinení vytýkajú vyšetrovaciemu pokusu (chýba stanovisko orgánu činného v trestnom konaní, 9 fotografií je bez bližšieho popisu, zlý spôsob vykonania vyšetrovacieho pokusu) nezakladá žiadny dovolací dôvod. Obvinených opoznala poškodená a tvrdenie obvinených, že ich nemohla opoznať nie je dôvodom toho, aby výsledky vyšetrovacieho pokusu nemohol súd vyhodnotiť. Uvedeným úkonom boli zákonným spôsobom získané poznatky procesne relevantné pre dané trestné konanie.
K námietkam obvinených, ktoré by mali zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolací súd uvádza, že právny záver konajúcich súdov, že obvinení konali vo vzťahu k popáleniu drevenie v priamom úmysle a vo vzťahu k podpáleniu chatrče v nepriamom úmysle je správny. Nič na tom nemení skutočnosť, že z miesta činu odišli a až následne začala horieť chatrč, v ktorej spali ľudia. Poukazovanie na výpovede svedkov, rozoberanie, ktoré dôkazy boli vyhodnotené súdom správne, a ktoré nie, podľa vyjadrení obvinených, nevykonanie ohliadky obydlia bezprostredne po čine,nenariadenie znaleckých posudkov, sú námietkami, ktoré smerujú k skutkovým zisteniam a nie je možné ich vyhodnotiť ako tak, že nezakladajú označený dovolací dôvod.
Skutočnosti, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por., nemôžu zakladať námietky voči skutkovým zisteniam, v závere dovolania konštatujú aj obvinení.
Nič na tom nemôže zmeniť tvrdenie obvinených, že vykonanie ďalších dôkazov by prispelo k zisteniu objektívnej pravdy podľa § 2 ods. 10 Tr. por.
S poukazom na uvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. g/, písm. i/ Tr. por. nie sú dané, a preto dovolanie obvinených ako nedôvodné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Dovolanie obvinených Najvyšší súd Slovenskej republiky odmietol, preto nerozhodoval o návrhu obvineného podľa § 280 ods. 2 Tr. por.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.