UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 2. októbra 2013 v Bratislave v trestnej veci obvineného Y. X., pre trestný čin vyhýbania sa služobnej povinnosti podľa § 270 ods. 1 Tr. zák., o dovolaní manželky obvineného T. X. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 4. apríla 2013, sp. zn. 23Tos 28/2013, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie manželky obvineného Y. X., T. X., sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Okresný súd Bratislava I uznesením z 22. januára 2013, sp. zn. 6Nt 18/2012, na verejnom zasadnutí podľa § 399 ods. 2 Tr. por. zamietol návrh T. X. na povolenie obnovy konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom bývalého Vojenského obvodového súdu Bratislava z 15. mája 1958, sp. zn. 1T 104/58.
Na podklade sťažnosti navrhovateľky podanej proti vyššie citovanému uzneseniu rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením zo 4. apríla 2013, sp. zn. 23Tos 28/2013, tak, že podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por. zamietol sťažnosť navrhovateľky T. X. ako nedôvodnú.
Proti tomuto druhostupňovému rozhodnutiu podal 13. mája 2013 na Okresný súd Bratislava I obhajca navrhovateľky dovolanie, kde ako dovolacie dôvody označil dôvody v zmysle § 371 ods. 1 písm. b/, písm. i/, písm. k/ Tr. por.
V bližšom písomnom zdôvodnení potom namietal porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, čl. 4 ods. 1, ods. 2 Protokolu č. 7 k tomuto Dohovoru, čl. 1 a čl. 40 ods. 5 Listiny základných práv a slobôd a čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky. Tiež poukázal i na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho súdu Českej republiky a porušenie zásady „ne bis idem“, ako aj porušenie práva na zákonného sudcu.
Navrhovateľka dovolaciemu súdu napokon navrhla napadnuté uznesenie Krajského súdu v Trenčínezrušiť a návrhu na povolenie obnovy konania vyhovieť.
K podanému dovolaniu bolo zaslané aj písomne vyjadrenie príslušného okresného prokurátora (č. l. 45 - 46 spisu). Ten sa pritom domáha jeho zamietnutia ako nedôvodného, nakoľko napadnuté rozhodnutie považuje za zákonné a správne, neboli splnené podmienky na povolenie obnovy konania. Dovolanie obhajcu podané v prospech obvineného X. považuje za neprípustné a nedôvodné.
Dňa 4. septembra 2013 bol spisový materiál prostredníctvom prvostupňového súdu predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky na rozhodnutie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného primárne skúmal splnenie procesných podmienok pre podanie dovolania, pričom zistil, že toto bolo v danom prípade podané proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.
Zákonom č. 262/2011 Z.z. s účinnosťou od 1. septembra 2011 došlo k zmene ustanovenia § 368 Tr. por. nasledovne.
Podľa § 368 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.
Podľa § 368 ods. 2 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie
a/ rozsudok a trestný rozkaz,
b/ uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu,
c/ uznesenie o zastavení trestného stíhania,
d/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania,
e/ uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného
f/ uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania,
g/ rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia,
h/ rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a/ až g/, alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.
Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. (v znení účinnom od 1. septembra 2011) dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.
Ako je zrejmé z vyššie citovaného ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por., zákon taxatívne vymenúva rozhodnutia, proti ktorým je dovolanie prípustné (ide o tzv. meritórne rozhodnutia, t.j. rozhodnutia vo veci samej). Medzi nimi pritom nie je uznesenie, ktorým súd rozhodol o návrhu na povolenie obnovy konania, resp. uznesenie, ktorým bolo rozhodnuté o sťažnosti proti takémuto uzneseniu.
Tieto sú z prieskumnej povinnosti dovolacieho súdu vylúčené.
Vzhľadom na nesplnenie jednej zo základných procesných podmienok dovolania preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Záverom možno dodať, že v predmetnej veci bol zároveň zistený aj ďalší procesný nedostatok, konkrétne spočívajúci v nedoloženej plnej moci zo strany obhajcu navrhovateľky. Jeho odstraňovanie postupom podľa § 379 ods. 1 Tr. por. by však bolo vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia neúčelné.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.