6 Tdo 47/2012
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 31. júla 2012 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. I. pre prečin výtržníctva spolupáchateľstvom podľa §§ 20, 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 9. novembra 2011, sp. zn. 3To 189/2011, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného J. I. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote boli obžalovaní J. I., A. R. a T. P. uznaní za vinných zo spolupáchateľstva prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 20 Tr. zák. a spolupáchateľstva prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 20 Tr. zák., ktorých sa dopustili na skutkovom základe tam bližšie uvedenom.
Za to bol obvinený I. odsúdený podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 a § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov.
Pre výkon tohto trestu bol zaradený podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola všetkým trom obvineným uložená solidárna povinnosť nahradiť poškodenému P. K. škodu v sume 578,40 eur a poškodenej strane U., B., B., v sume 133,61 eur.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený P. K. so zvyškom nárokov na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
O odvolaní obvineného I. ako aj prokurátora, proti vyššie citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 9. novembra 2011, sp. zn. 3To 189/2011, takým spôsobom, že odvolanie obvineného podľa § 319 Tr. por. ako nedôvodné zamietol a o odvolaní prokurátora rozhodol tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok okresného súdu vo výrokoch o treste.
Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obvineného J. I. podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 37 písm. h/, písm. m/ Tr. zák., § 38 ods. 4 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (troch) rokov.
Podľa § 48 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obv. J. I. na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.
Dňa 11. júla 2012 bolo na súd prvého stupňa doručené dovolanie obvineného J. I. podané prostredníctvom jeho obhajcu a smerujúce proti vyššie uvedenému rozhodnutiu krajského súdu, kde tento ako dovolací dôvod uviedol dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V jeho písomnom odôvodnení pritom poukázal v prvom rade na tú skutočnosť, že skutok nespáchal, krajský súd nemusel prihliadať na jeho predchádzajúce odsúdenie, vzhľadom na jeho závažnosť a napokon súdy nevyhodnotili správne vykonané dokazovanie, neprihliadol na dôkazy, ktoré boli v jeho prospech – mala byť použitá zásada „in dubio pro reo“.
Napokon navrhol, keďže nebol dostatočne zistený skutkový stav, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil, že napadnutým rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici bol porušený zákon v neprospech obvineného, zrušil oba rozsudky a prikázal okresnému súdu, aby vo veci znovu konal a rozhodol.
Tak prokurátor ako aj poškodení navrhli dovolanie obvineného odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 3 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tak z jeho znenia je zrejmé, že Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako potom nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
Ako už z vyššie uvedeného vyplýva, obvinený sa teda podaním dovolania nemôže účinne domáhať nápravy či revízie skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať predmetný dovolací dôvod. Ten je totiž daný len v tých prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Čo sa týka pritom dovolania obvineného J. I., tak z jeho obsahu je zrejmé, že tam uvedené námietky smerujú len vo vzťahu k skutkovým zisteniam, resp. spôsobu, akým súdy vyhodnotili v jeho neprospech vykonané dôkazy a záverom, ktoré z vykonaného dokazovania vyvodili, popr. k jeho domnienke, že mu bol uložený prísny trest.
Avšak ako už aj bolo viackrát vyššie spomenuté, skutok tak, ako bol zo strany konajúcich súdov zistený a ustálený, je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací záväzný, pričom pokiaľ ide o jeho právne posúdenie, tak toto je i podľa jeho názoru správne a v súlade so zákonom, keďže tento napĺňa všetky zákonné znaky prečinu výtržníctva spolupáchateľstvom podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák., § 20 Tr. zák. a spolupáchateľstva prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., § 20 Tr. zák.
Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 31. júla 2012
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová