UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného Z. K. a spol. pre zločin ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 22. mája 2019 v Bratislave o dovolaní obvineného Z. K. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 29. januára 2018, sp. zn. 23To/116/2017, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c) Tr. por. dovolanie obvineného Z. K. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica z 19. apríla 2017, sp. zn. 2T/55/2016, bol obvinený 1/ Z. K. uznaný za vinného zo zločinu ublíženia na zdraví podľa § 155 ods. 1 Tr. zák. a z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. a obvinený 2/ S. K. z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že:
dňa 27.12.2014 v čase okolo 15.30 h prišli pred rodinný dom č. XX v obci T., okres S., kde sa v tom čase na dvore rodinného domu nachádzal pošk. Q. E., následne po slovnom konflikte obaja obvinení vošli dnu do dvora tohto rodinného domu cez zatvorenú, neuzamknutú bránku, pričom 1./ obv. Z. K. si so sebou priniesol kovovú trubku o dĺžke okolo 50 cm, ktorou po vzájomnej hádke udrel pošk. Q. E. po hlave, na ľavý horný roh čela, následne ho ešte dvakrát udrel do hlavy, v dôsledku čoho pošk. Q. E. spadol na zem, kde ho ešte udieral kovovou trubkou do oblasti brucha, chrbta a rúk a 2./ obv. S. K. ho opakovane kopal po tele, následne na to otec pošk. Q. E., pošk. A. E., vyšiel z domu a keď videl ako na zemi bijú jeho syna, kričal na nich, aby prestali, po čom 1./ obv. Z. K. s útokom na pošk. Q. E. prestal, avšak 2./ obv. S. K. fyzicky napadol pošk. A. E., ktorý bol v tom čase po operácii krčnej chrbtice, a to tak, že ho sotil, v dôsledku čoho tento spadol na zem, kde pošk. A. E. opakovane kopal do hlavy, tváre a rúk, pričom v dôsledku konania 1./ obv. Z. K. utrpel pošk. Q. E. tržnozmliaždenú ranu hlavy včelovotemennej oblasti vľavo, prasklinu čelovej a temennej kosti klenby lebky vľavo, krvný výron nad podlebnicou čelovotemenne vľavo, pomliaždenie brucha s krvácaním a nutnosťou operačného zákroku a pomliaždenie ľavého lakťa s dobou práceneschopnosti v trvaní najmenej 6 týždňov, pričom uvedené zranenia pošk. Q. E., bytom T. č. XX, okres S., obmedzovali v bežnom spôsobe života po celú dobu trvania práceneschopnosti, a to najmä bolestivosťou, nutnosťou fyzického kľudu pre riziko zhoršenia stavu pri vnútrolebkovom poranení, nutnosťou hospitalizácie v nemocnici po dobu 14 dní ako i chirurgického ošetrenia krvácania do brušnej dutiny, sťažením osobnej hygieny v mieste pooperačnej rany a zhoršením pohyblivosti pre bolesti, pričom uvedený útok mohol u pošk. Q. E. s prihliadnutím na charakter útoku ako aj smerovanie útoku na oblasť hlavy spôsobiť závažnejšie poranenia a aj ohroziť životne dôležité orgány - vnútrolebečné štuktúry a pošk. A. E. v dôsledku konania 2./ obv. S. K. utrpel zlomeninu spodiny pravej očnice so zlomeninou prednej steny čeľustnej prínosovej dutiny vpravo a zlomeninou nosových kostí, t. j. zlomeninu naso-maxilárneho komplexu a traumaticky posun 5. krčného stavca a s dobou práceneschopnosti po dobu najmenej 4 týždňov, pričom uvedené zranenia obmedzovali pošk. A. E., bytom T. č. XX, okres S., v bežnom spôsobe života po celú dobu trvania práceneschopnosti bolestivosťou, opatrnosťou pri smrkaní nosa pre riziko krvácania, nutnosťou nosiť fixačný golier krku ako i tŕpnutím končatín.
Za to bol obvinený 1/ Z. K. odsúdený podľa § 155 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1, 2 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 7 Tr. zák. na úhrnný a zároveň súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 4 (štyri) roky nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. ho súd pre výkon tohto trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému Z. K. uložená povinnosť nahradiť poškodenému Q. E., nar. XX. XX. XXXX, prechodne bytom T. č. XX škodu vo výške 5071,50 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený Q. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občiansko súdne konanie.
Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica, sp. zn. 2T/262/2014-246, zo dňa 26. 02. 2015, právoplatný 26. 02. 2015 ohľadom obž. Z. K., ktorým rozsudkom bol uznaný vinným zo zločinu obmedzovania osobnej slobody podľa § 283 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. d) Tr. zák. a iné za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 3 rokov a uloženia probačného dohľadu.
Obvinený 2/ S. K. bol za to odsúdený podľa § 156 ods. 1 Tr. zák., za použitia § 41 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. h) Tr. zák. na úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. mu súd výkon tohto trestu podmienečne odložil. Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu na dobu 2 (dva) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému súdom uložená povinnosť nahradiť poškodenému A. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom T. č. XX škodu vo výške 1 449 €. Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený A. E. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občiansko súdne konanie.
Podľa § 83 ods. 1 písm. g) Tr. zák. súd uložil zhabanie vecí - 2 ks nožov s modrou rúčkou, jeden s čepeľou, druhý bez čepele.
Proti tomuto rozhodnutiu podali obvinený Z. K. i obvinený S. K. odvolania. Krajský súd v Trenčíne o nich rozhodol uznesením z 29. januára 2018, sp. zn. 23To/116/2017, tak, že ich podľa § 319 Tr. por. zamietol, pretože neboli dôvodné.
Obvinený Z. K. podal prostredníctvom jeho obhajkyne JUDr. Lenky Géč dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 29. januára 2018, sp. zn. 23To/116/2017. Akodovolací dôvod obvinený uplatnil ten podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.
V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený Z. K. predovšetkým namietal, že súd sa v prvom rade nevysporiadal s otázkou, kde malo dôjsť k incidentu, pri ktorom Q. E. a A. E. utrpeli popisované zranenia. Naďalej ostalo sporným, kde k týmto zraneniam došlo, kým boli zranenia spôsobené a z akého motívu došlo ku konfliktu. Tieto rozpory sa orgánom činným v trestnom konaní ani súdu nepodarilo odstrániť. Dovolateľ považoval postup súdu za chybný, nespravodlivý a neakceptovateľný. Vytýkal, že súd sa pri hodnotení dôkazov nevysporiadal so závažnými skutočnosťami, neodstránil evidentné rozpory, bez bližšieho odôvodnenia uveril tvrdeniam poškodených, ktorí nehovorili pravdu. V neposlednom rade obvinený poukázal na pravidlo in dubio pro reo, ktoré malo byť zohľadnené. Konanie pred súdom prvého stupňa ako aj odvolacím súdom bolo podľa obvineného nespravodlivé aj v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Záverom obvinený navrhol, aby dovolací súd zrušil bez vytýčenia pojednávania Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 29.01.2018 pod sp. zn. 23To/116/2017, a aby s poukazom na ustanovenie § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil aj predchádzajúci Rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 19.04.2017 pod sp. zn. 2T/55/2016, a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
K podanému dovolaniu sa vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Považská Bystrica v tom smere, že dôvody dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., na základe ktorých sa odsúdený domáha zrušenia napadnutého rozhodnutia, prípadne podľa okolností prípadu aj zrušenia rozhodnutia súdu prvého stupňa, nie sú splnené. Navrhla preto dovolanie postupom podľa § 382 písm. c) Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.
Najvyšší súd ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre jeho podanie a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. h) Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), osobou oprávnenou na jeho podanie (§ 369 ods. 2 písm. b) Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na príslušnom súde (§ 370 ods. 3 Tr. por.), že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a tiež, že obvinený pred jeho podaním využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok, o ktorom bolo rozhodnuté (§ 372 ods. 1 Tr. por.).
Najvyšší súd následne na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. zistil, že podané dovolanie nie je dôvodné a podľa § 382 písm. c) Tr. por. ho odmietol, keďže je zrejmé, že dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. nie je splnený.
Dovolací súd úvodom pripomína, že dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Nielen z označenia tohto opravného prostriedku ako mimoriadneho, ale predovšetkým zo samotnej úpravy dovolania v Trestnom poriadku je zrejmé, že dovolanie nie je určené k náprave akýchkoľvek pochybení súdov, ale len tých najzávažnejších, mimoriadnych, procesných a hmotnoprávnych chýb. Tie sú ako dovolacie dôvody taxatívne uvedené v ustanovení § 371 ods. 1 Tr. por., pričom v porovnaní s dôvodmi zakotvenými v Trestnom poriadku pre zrušenie rozsudku v odvolacom konaní sú koncipované podstatne užšie.
Dovolanie smeruje proti rozhodnutiu, ktorým bola vec právoplatne skončená. Predstavuje tak výnimočný prielom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Preto sú možnosti podania dovolania, vrátane dovolacích dôvodov, striktne obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia riadna opravná inštancia a dovolanie nebolo chápané len ako „ďalšie" odvolanie.
Pokiaľ ide o uplatnený dovolací dôvod ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť, najvyšší súd považuje ako z uvedeného ustanovenia, tak aj z inštitútu dovolania za zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Dovolací súd je tedaviazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili, a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. je potrebné taktiež uviesť, že pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa, teda dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Dovolací súd skutkové zistenia urobené súdmi prvého a druhého stupňa nemôže ani meniť, ani dopĺňať (to neplatí len pre dovolanie ministra spravodlivosti podané podľa § 371 ods. 3 Tr. por.).
Povedané inými slovami, vo vzťahu ku skutkovému stavu zistenému súdmi prvého prípadne druhého stupňa, vyjadrenému v tzv. skutkovej vete výroku, môže obvinený v dovolaní uplatňovať len námietky právneho charakteru, no nikdy nie námietky skutkové.
Za skutkové sa pritom považujú tie námietky, ktoré smerujú proti skutkovým zisteniam súdov, proti rozsahu vykonaného dokazovania, prípadne proti hodnoteniu dôkazov súdmi oboch stupňov. Dovolací súd nemôže posudzovať správnosť a úplnosť skutkových zistení aj preto, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol v konaní o dovolaní sám vykonávať (dokazovanie tu právna úprava pripúšťa len celkom výnimočne a v značne obmedzenom rozsahu, keď môže byť zamerané výlučne na to, aby mohlo byť rozhodnuté o dovolaní - viď § 379 ods. 2 Tr. por.). Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže doplňovať, alebo korigovať len odvolací súd (v zmysle druhej vety § 317 ods. 1 Tr. por. však nie obligatórne). Dovolací súd nie je možné chápať ako tretiu „odvolaciu" inštanciu zameranú k preskúmaniu rozhodnutí súdu druhého stupňa.
Z kontextu vyššie uvedeného je potom zrejmé, že tvrdenia obvineného Z. K. stoja zjavne mimo uplatnený dovolací dôvod § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. ako i akéhokoľvek iného uplatniteľného dovolacieho dôvodu, keď smerovali len k nesprávnosti a neúplnosti skutkových zistení, rozsahu dokazovania a hodnoteniu dôkazov. Dovolací súd nie je oprávnený posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu, a preto sa dovolacími námietkami obvineného nie je potrebné bližšie zaoberať.
Najvyšší súd ešte nad rámec potrebného pre rozhodnutie uvádza, že zo strany súdov bolo dokazovanie vykonané v potrebnom a dostatočnom rozsahu, dôkazy boli vyhodnotené správne, tak jednotlivo ako aj vo vzájomnom súhrne a bolo jednoznačne preukázané, že skutok, z ktorého bol Z. K. obvinený, sa stal, a to spôsobom a v rozsahu nimi ustálenom.
Dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. teda nie je splnený.
S poukazom na vyššie uvedené najvyšší súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.