6Tdo/46/2016

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského, na neverejnom zasadnutí 17. mája 2017 v Bratislave s verejným vyhlásením rozsudku, v trestnej veci obvineného N. K. pre obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 334/2012 Z.z. o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 4. februára 2016, sp. zn. 7 To/98/2015, po zistení dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa § 382a, § 386 ods. 1, ods. 2, § 388 ods. 1 Tr. por., takto

rozhodol:

I. Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach zo 4. februára 2016, sp. zn. 7 To 98/2015, a konaním, ktoré mu predchádzalo

b o l p o r u š e n ý z á k o n

v ustanoveniach § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, § 322 ods. 3 Tr. por. a § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 334/2012 Z.z. v neprospech obvineného N. K.. Napadnutý rozsudok krajského súdu sa z r u š u j e.

Z r u š u j ú sa aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Krajskému súdu v Košiciach sa p r i k a z u je, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

II. Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. sa obvinený N. K., nar. XX. N. XXXX v Y. X., trvale bytom Y. X., U. XX/XX, prechodne bytom M. G., Y. č. XX/XX u družky M. G., n e b e r i e do väzby a ihneď sa p r e p ú š ť a z výkonu trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov uložený mu zrušeným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach na s l o b o d u.

Odôvodnenie

I.

Rozsudkom Okresného súdu Rožňava z 8. júla 2015, sp. zn. 3 T 111/2014, bol obvinený N. K. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 334/2012 Z.z., na tom skutkovom základe, že

od presne nezisteného času od mesiaca december 2012 až do 26.01.2013 na adrese Y. X., U. XX/XX vyrábal z voľne dostupných prekurzorov psychotropnú látku Metamfetamín (pervitín), ktorá je zaradená v zmysle zákona č. 13/2004 Z.z. do II. skupiny psychotropných látok, a to v množstve minimálne 54,72 g a tento pervitín neoprávnene prechovával a následne predával M. Y. v obci Rakovnica, okres Rožňava, a to tak, že najmenej dňa 09.02.2013 mu priniesol na toto miesto pervitín, ktorý bol zaistený v osobnom motorovom vozidle Alfa Romeo EČV: U.-XXXH., ktoré v tom čase užíval N. K., a to v igelitovom vrecku o rozmeroch 9x6 cm o celkovej hmotnosti 9,52 g s priemerným obsahom Metamfetamínu 71,4 %, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 170 obvykle jednorazových dávok drogy a v škatuli o rozmeroch 10x11x5 cm, v ktorej sa nachádzali 3 igelitové vrecká o rozmeroch 9x6 cm o celkovej hmotnosti 45,20 g s priemerným obsahom Metamfetamínu 63,7 %, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 720 obvykle jednorazových dávok drogy, ktorý mu predal za 1 500 €, avšak k odovzdaniu pervitínu nedošlo z dôvodu ich zadržania príslušníkmi PZ,

teda neoprávnene vyrobil, predával a po akúkoľvek dobu prechovával omamnú a psychotropnú látku.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 1, § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 36 mesiacov. Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. výkon tohto trestu mu bol podmienečne odložený s probačným dohľadom. Podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. bola mu určená skúšobná doba v trvaní 60 mesiacov.

Podľa § 51 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bolo mu uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania návykových látok akéhokoľvek druhu a množstva počas trvania skúšobnej doby. Podľa § 51 ods. 3 písm. c/ Tr. zák. bolo mu uložené obmedzenie spočívajúce v zákaze stretávania sa s konzumentmi a predajcami návykových látok počas trvania skúšobnej doby.

Podľa 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol mu uložený trest prepadnutia veci, a to:

- mobilný telefón zn. Nokia, čierny s modrým okrajom bez zadného krytu a batérie, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X so SIM kartou O2 číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXX,

- mobilný telefón zn. Nokia, medeno-striebornej farby bez zadného krytu, bez batérie a bez SIM karty, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X,

- mobilný telefón zn. ZTE, čiernej farby so strieborným okrajom s batériou, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a SIM kartou zn. Djuice číslo XXXXXXXXXXXX.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.

Rozsudkom zo 4. februára 2016, sp. zn. 7 To 98/2015, Krajský súd v Košiciach podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por., na podklade odvolania prokurátora v neprospech obvineného, zrušil rozsudok Okresného súdu Rožňava z 8. júla 2015, sp. zn. 3 T 111/2014, v celom rozsahu. Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obžalovaného N. K. uznal vinným, že

od presne nezisteného času od mesiaca december 2012 až do 26.01.2013 na adrese Y. X., U. XX/XX vyrábal z voľne dostupných prekurzorov psychotropnú látku Metamfetamín (pervitín), ktorá je zaradenáv zmysle zákona č. 13/2004 Z.z. do II. skupiny psychotropných látok, a to v množstve minimálne 54,72 g a tento pervitín neoprávnene prechovával a následne predával M. Y. v obci Rakovnica, okres Rožňava, a to tak, že najmenej dňa 09.02.2013 mu priniesol na toto miesto pervitín, ktorý bol zaistený v osobnom motorovom vozidle Alfa Romeo EČV: U.-XXXH., ktoré v tom čase užíval N. K., a to v igelitovom vrecku o rozmeroch 9x6 cm o celkovej hmotnosti 9,52 g s priemerným obsahom Metamfetamínu 71,4 %, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 170 obvykle jednorazových dávok drogy a v škatuli o rozmeroch 10x11x5 cm, v ktorej sa nachádzali 3 igelitové vrecká o rozmeroch 9x6 cm o celkovej hmotnosti 45,20 g s priemerným obsahom Metamfetamínu 63,7 %, z ktorého by bolo možné pripraviť minimálne 720 obvykle jednorazových dávok drogy, ktorý mu predal za 1 500 €, avšak k odovzdaniu pervitínu nedošlo z dôvodu ich zadržania príslušníkmi PZ,

teda neoprávnene vyrobil, predával a po akúkoľvek dobu prechovával omamnú a psychotropnú látku a taký čin spáchal vo väčšom rozsahu,

čím spáchal obzvlášť závažný zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 334/2012 Z.z.

Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol mu uložený trest prepadnutia veci, a to :

- mobilný telefón zn. Nokia, čierny s modrým okrajom bez zadného krytu a batérie, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X so SIM kartou O2 číslo XXXXXXXXXXXXXXXXXX,

- mobilný telefón zn. Nokia, medeno-striebornej farby bez zadného krytu, bez batérie a bez SIM karty, IMEI: XXXXXX/XX/XXXXXX/X,

- mobilný telefón zn. ZTE, čiernej farby so strieborným okrajom s batériou, IMEI: XXXXXXXXXXXXXXX a SIM kartou zn. Djuice číslo XXXXXXXXXXXX.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí sa stal štát.

Proti rozsudku krajského súdu podal 20. apríla 2016 a 27. septembra 2016 dovolanie obvinený prostredníctvom obhajcu, v ktorom uplatnil dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. Napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu bol porušený zákon v jeho neprospech. Odvolací súd sa nevysporiadal správne s vykonanými dôkazmi a vec nesprávne právne posúdil. Odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia dôvodí zjednocovacou praxou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutiami Ústavného súdu Slovenskej republiky bez toho, aby uviedol z nich konkrétne skutočnosti alebo právne úvahy. V dôsledku riadneho neodôvodnenia rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu práva na obhajobu, lebo konkrétne trestne stíhaná osoba sa nemôže účinne brániť. Tým je naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Právna kvalifikácia je nesprávna, nakoľko vychádza z nesprávne zisteného rozsahu činu. V rozhodnom období v regióne Rožňava hodnota metamfetamínu bola maximálne 30 € za gram a nie 50 € tak, ako to ustálil odvolací súd, ktorý nezohľadnil kúpyschopnosť obyvateľstva v tomto regióne, čo má veľmi podstatný vplyv na hodnotu psychoaktívnych látok. Notoricky známa základná ekonomická zásada, v zmysle ktorej (každú) cenu určuje dopyt a ponuka, nepochybne platí aj na obchodovanie na čiernom trhu, vrátane drog. Transakcia realizovaná medzi ním a kupujúcim bola monitorovaná bez toho, aby o tom vedeli (čo vylučuje účelovosť jeho obrany) a z nej zjavne vyplýva dohodnutá kúpna cena 1 500 €. Vychádzať z inej ceny je zjavne nesprávne, zvlášť vo svetle výpovedí svedkov JUDr. K. a Ing. D.. Policajné monitorovanie trhu z drogami nemôže byť všeobecne záväzné. Ide o obchodovanie so zakázanou látkou, ktorej cena nie je jednotne stanovená v obchode. Ustálenie hodnoty drog prepočítaním na obvyklé jednorazové dávky pri právnej kvalifikácii podľa § 172 Tr. zák. nemá oporu v zákone, pretože takýto postup je možný výlučne vtedy, ak konanie páchateľa je právnekvalifikované podľa § 171 Tr. zák. V jeho prípade bolo nutné ustáliť hodnotu drogy podľa jej váhy v zmysle § 125, § 126 Tr. zák., čo vylučuje aplikáciu § 135 ods. 2 Tr. zák., ako je na to poukázané v rozsudkoch Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30.03.2016, sp. zn. 6 Tdo 66/2015, a 27.11.2012, sp. zn. 4 To 32/2012, ale tiež z rozsudkov Krajského súdu v Bratislave z 13.05.2010, sp. zn. 4 To 65/2010, a Krajského súdu v Trnave z 20.05.2010, sp. zn. 6 To 59/2009. Odvolací súd svoje rozhodnutie nijako neodôvodnil, teda na základe čoho ustálil väčší rozsah, možno iba dedukovať, že tak urobil s ohľadom na odvolanie prokurátora v jeho neprospech. Striktné ustálenie, že hodnota drogy presahuje hranicu väčšieho rozsahu o púhych 76 € a na základe toho miesto podmienečného trestu uloží 10 ročný nepodmienečný trest, považuje za nezákonné, nespravodlivé a neobjektívne. V jeho prípade sa mala použiť zásada v pochybnostiach v prospech obvineného. Súd pochybil aj v tom, že sa neriadil ustanovením § 48 ods. 4 Tr. zák. Podľa neho súd môže zaradiť páchateľa aj do ústavu na výkon trestu iného stupňa stráženia, než do ktorého má byť podľa odseku 2 tohto ustanovenia zaradený, ak má so zreteľom na závažnosť trestného činu a mieru narušenia páchateľa za to, že v ústave na výkon trestu iného stupňa stráženia bude jeho náprava lepšie zaručená. V danej veci boli pre takéto rozhodnutie splnené zákonné predpoklady. Hľadelo sa na neho ako netrestaného a išlo o jednorazový predaj drog. Ide o nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia, čo zakladá dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil porušenie zákona, zrušil napadnutý rozsudok krajského súdu v celom rozsahu a vrátil vec tomuto súdu na nové prerokovanie a rozhodnutie. Pre prípad, že dovolací súd vyhovie dovolaniu, navrhol, aby v zmysle § 380 ods. 2 Tr. por. rozhodol tak, že ho do väzby neberie. Väzobne nebol stíhaný a výkon uloženého trestu nastúpil dobrovoľne.

Prokurátor k dovolaniu obvineného, ktoré mu bolo 21.04.2016 zaslané na vedomie, doposiaľ stanovisko nezaslal.

Spis s dovolaním bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd, alebo dovolací súd) predložený 30. mája 2016 v súlade s ustanovením § 376 Tr. por.

Najvyšší súd ako dovolací súd (§ 377 Tr. por.) dovolanie obvineného preskúmal na podklade spisu a zistil, že podané dovolanie má všetky obsahové a formálne náležitosti v zmysle § 373 ods. 1, ods. 2, § 374 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Tr. por., je prípustné podľa § 368 ods. 1, ods. 2 písm. h/ Tr. por., bolo podané oprávnenou osobou v zmysle § 369 ods. 2 písm. b/, § 372 ods. 1 Tr. por. a v lehote a mieste podľa § 370 Tr. por.

Obvineným uplatnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. sa výlučne týka obsahu odôvodňujúcej časti napadnutého rozsudku, ktorý považuje za nepreskúmateľný, v dôsledku čoho bolo porušené právo na obhajobu. Podľa § 371 ods. 7 Tr. por. dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Dovolací súd sa z toho dôvodu bližšie nezaoberal porušením práva na obhajobu obvineného.

V dovolaní však obvinený uplatnil aj dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Teda že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Skutkovými zisteniami a znením skutku tak, ako je uvedený v skutkovej vete výrokovej časti napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, sa dovolací súd nemohol zaoberať, pretože mu to zákon nedovoľuje. Tento dovolací dôvod je však naplnený.

Okresný súd skutok uvedený v obžalobe po vykonaní potrebných dôkazov právne posúdil ako zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania a obchodovania s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 334/2012 Z.z. Vychádzal pritom zo zistenia, že obvinený neoprávnene vyrobil, po akúkoľvek dobu prechovával a chcel zaistený metamfetamín predať za 1 500 €.

Krajský súd na podklade odvolania prokurátora v neprospech obvineného na verejnom zasadnutí bez vykonania dôkazov zrušil napadnutý rozsudok v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ Tr. por. a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. na tom istom skutkovom základe uznal obvineného vinným z obzvlášť závažnéhozločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. a/, písm. c/, písm. d/, ods. 2 písm. e/ Tr. zák. č. 300/2005 Z.z. v znení zákona č. 334/2012 Z.z., teda že neoprávnene vyrobil, predával a po akúkoľvek dobu prechovával omamnú a psychotropnú látku a taký čin spáchal vo väčšom rozsahu. Za to bol odsúdený podľa § 172 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 10 rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. bol pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Výrok o treste prepadnutia veci zopakoval v zhode s rozsudkom okresného súdu.

Podľa § 125 ods. 1 Tr. zák. škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia, ak tento zákon v osobitnej časti vyžaduje v základnej skutkovej podstate spôsobenie škody ako majetkový následok trestného činu a neuvádza jej výšku, má sa za to, že musí byť spôsobená aspoň škoda malá.

V zmysle § 126 ods. 1 Tr. zák. pri určení výšky škody sa vychádza z ceny, za ktorú sa vec, ktorá bola predmetom útoku, v čase a vmieste činu obvykle predáva. Ak výšku škody nemožno takto zistiť, vychádza sa z účelne vynaložených nákladov na obstaranie rovnakej alebo obdobnej veci alebo na uvedenie veci do predošlého stavu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ide o ujmu na životnom prostredí, ujmu spôsobenú na chránených druhoch živočíchov a rastlín, exemplároch alebo drevinách alebo škodu na pamiatkovo chránených veciach alebo veciach majúcich historickú, umeleckú alebo vedeckú hodnotu, pri určení ujmy alebo výšky škody sa vychádza aj z hodnoty veci určenej zákonom alebo iným všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným na základe zákona. Podľa odseku 3 tohto ustanovenia, ak nemožno určiť výšku škody alebo ujmy ani jedným zo spôsobov podľa odsekov 1 a 2, alebo ak sú vážne pochybnosti o správnosti výšky škody alebo takto určenej ujmy, určí sa jej výška na podklade odborného vyjadrenia alebo potvrdenia právnickej osoby, ktorej pôsobnosť alebo predmet činnosti poskytuje záruku objektívnosti určenia škody alebo ujmy; inak sa výška škody určí na podklade znaleckého posudku.

Podľa § 135 ods. 1 Tr. zák. prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac trojnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia prechovávaním omamnej látky, psychotropnej látky, jedu alebo prekurzora pre vlastnú potrebu vo väčšom rozsahu sa rozumie mať neoprávnene v držbe po akúkoľvek dobu omamnú látku, psychotropnú látku, jed alebo prekurzor v množstve, ktoré zodpovedá najviac desaťnásobku obvykle jednorazovej dávky na použitie, a to pre osobnú spotrebu.

Posledne uvedené ustanovenie sa na daný prípad nevzťahuje (nejde o drogu pre vlastnú potrebu), pretože zadržaný metamfetamín v danej veci bol určený na predaj, a to za dohodnutú sumu 1 500 Eur.

Z ďalších citovaných ustanovení Trestného zákona nepochybne vyplýva, že súd pri ustálení skutku musí dbať, okrem iného aj na to, aby z neho bolo jasné a nespochybniteľné, aký rozsah činu bol obvineným spôsobený, a to uvedením jeho výšky v zmysle § 125 ods. 1, ods. 2, § 126 ods. 1, ods. 3 Tr. zák.

Okresný súd práve s ohľadom na výsledok dokazovania a na zásadu v pochybnostiach v prospech páchateľa, pri právnej kvalifikácii skutku uvedeného vo výrokovej časti rozsudku vychádzal z najnižšej ceny, ktorú obvinený za metemfetamín požadoval. Táto dohodnutá cena bola nespochybniteľne ustálená na základe vykonaných dôkazov a preukazovala subjektívnu stránku tohto trestného činu.

Uvedeným postupom, predchádzajúcim napadnutému rozsudku krajského súdu došlo k porušenie ustanovení § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/, § 322 ods. 3 Tr. por. v neprospech obvineného. Odvolacísúd následne porušil aj ustanovenie § 172 ods. 2 písm. e/ Tr. zák., pretože vo výrokovej časti napadnutého rozsudku skutok, v ktorom nebol jednoznačne vyjadrený väčší rozsah činu, bol nesprávne právne posúdený opäť v neprospech obvineného.

Dovolaním namietané rozhodnutie o výške trestu odňatia slobody a o spôsobe výkonu uloženého trestu odňatia slobody v tomto štádiu trestného konania aj s ohľadom na zistené porušenie zákona, dovolací súd sa nezaoberal. Išlo by o prejudikovanie týchto otázok, keďže výrok o vine bol zrušený. Dovolací súd sa preto touto dovolacou námietkou obvineného bližšie nezaoberal.

Na základe vyjadreného najvyšší súd postupom podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Košiciach a konaním ktoré mu predchádzalo z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. bol porušený zákon v uvedených ustanoveniach v neprospech obvineného a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnutý rozsudok tohto krajského súdu zrušil a súčasne zrušil aj ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej zrušením došlo, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. Krajskému súdu v Košiciach prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V zmysle § 391 ods. 1 Tr. por. orgán, ktorému bola vec prikázaná, je viazaný právnym názorom, ktorý vyslovil vo veci dovolací súd, a je povinný vykonať úkony, ktorých vykonanie dovolací súd nariadil. Podľa odseku 2 tohto ustanovenia ak bolo napadnuté rozhodnutie zrušené len v dôsledku dovolania podaného v prospech obvineného, nemôže v novom konaní dôjsť ku zmene rozhodnutia v jeho neprospech vo výroku o vine, vrátane skutkového stavu a vo výroku o treste.

II.

Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.

Obvinený z uloženého trestu odňatia slobody napadnutým rozsudkom krajského súdu vykonal ku dnešnému dňu, so zarátaním väzby od 09.02.2013 do 05.09.2013 spolu s jeho výkonom, od 19. februára 2016 do 17. mája 2017, 1 rok, 10 mesiacov a 24 dní.

Podľa § 76 ods. 6 písm. b/ Tr. por. celková lehota väzby v prípravnom konaní spolu s väzbou v konaní pred súdom nesmie presiahnuť tridsaťšesť mesiacov, ak je vedené trestné stíhanie pre zločin. Obvinený doposiaľ väzbou a výkonom časti, pôvodne uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov, vykonal takmer 2 tretiny z celkovej lehoty trvania väzby. Obvinený medzi výkonom väzby a nástupom do výkonu trestu odňatia slobody nebol obmedzený na slobode takmer 2 a pol roka a po túto dobu nebolo zistené, aby sa dopustil nezákonného konania. Výkon uloženého trestu v trvaní 10 rokov nastúpil dobrovoľne. V ďalšom konaní pred krajským súdom neprichádza do úvahy uloženie trestu odňatia slobody v pôvodnej výmere 10 rokov. Dovolací súd preto rozhodol tak, že obvineného neberie do väzby a tohto ihneď prepustil z výkonu uloženého trestu odňatia slobody v trvaní 10 rokov na slobodu, pretože aj tento výrok bol zrušený.

Na základe uvedeného dovolací súd na neverejnom zasadnutí nariadenom podľa § 382a Tr. por. dovolaniu vyhovel, keďže je zrejmé, že je splnený uplatnený dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a to v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.