N a j v y š š í s ú d  

6 Tdo 46/2012

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 28. augusta 2012 v Bratislave, v trestnej veci obvineného P.   F.   pre trestný čin lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave, sp. zn. 6To 56/2009, z 20. júla 2010 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. F. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Galante, sp. zn. 3T 186/2007, z 22. apríla 2009 bol obvinený P. F. uznaný vinným z trestných činov lúpeže podľa § 234 ods. 1, ods. 2 písm. b/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005 v jednočinnom súbehu s trestným činom porušovania domovej slobody podľa § 238 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

dňa 18. septembra 2004 okolo 24.00 hod. v G. na ul. H. prišiel do bývalej ubytovne N. na X. poschodie bytu č. X. k D. S., po zaklopaní a otvorení dverí do bytu D. S. si dal do dverí nohu tak, aby jej zabránil v zatvorení dverí, namieril na ňu čiernu pištoľ bližšie nezisteného typu, násilím vtlačil dvere dovnútra, potom vošiel do bytu, kde sa D. S. vyhrážal zabitím a zastrelením v prípade, ak mu neodovzdá peniaze, pričom na jej výzvu, aby byt opustil, nereagoval, z ruky jej vytrhol mobilný telefón zn. Nokia 3300 nezisteného výrobného čísla, neustále sa jej so zbraňou v ruke vyhrážal zabitím, ak mu neodovzdá peniaze v sume 1 000 Sk, na čo mu D. S. z obavy o svoj život odovzdala 100 Sk, pri odchode z bytu jej zobral športovú obuv zn. NIKE, bielej farby, veľkosti 40 a následne z miesta odišiel preč, pričom odcudzením peňažnej hotovosti, športovej obuvi a mobilného telefónu jej spôsobil škodu vo výške 7 000 Sk, pričom k jej zraneniu nedošlo.

Prvostupňový súd uložil obvinenému podľa § 234 ods. 2, § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 7 rokov.

Podľa § 39a ods. 2 písm. c/ Tr. zák. obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do III. nápravnovýchovnej skupiny.

Proti rozsudku Okresného súdu v Galante podali odvolanie okresný prokurátor v Galante a obvinený P. F..

Krajský súd v Trnave podľa § 319 Tr. por. odvolanie okresného prokurátora v Galante a obvineného zamietol.

Proti rozhodnutiu Krajského súdu v Trnave podal riadne, včas dovolanie obvinený. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že podáva dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por.

K podanému dovolaniu sa vyjadril okresný prokurátor v Galante. V písomnom vyjadrení uviedol, že obvinený v dovolaní namieta, že súdy nedostatočne a nesprávne vyhodnotili vykonané dôkazy, tieto skutočnosti nie je možné uplatniť ako dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Nebolo porušené ani právo obvineného na obhajobu a v súvislosti s namietaným porušením práva na obhajobu prokurátor uviedol, že obvinený mal ustanovených obhajcov, počas prípravného konania odmietal spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného P. F. odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky po preskúmaní veci dospel k záveru, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por., vo veci vytýčil termín neverejného zasadnutia a dovolanie odmietol.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.  

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.

V zmysle § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb a má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tak ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Uvedenou formuláciou zákon vyjadruje, že dovolanie je určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.

Koncepcia dovolania v trestnom práve, osobitne úprava dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“, vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nemožno tak preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť skutkového stavu, ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Skutkový stav je v prípade rozhodovania o dovolaní hodnotený iba z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené, t. j. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva.

Vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je potrebné uviesť, že podstatou práva na obhajobu je zabezpečiť úplnú ochranu zákonných záujmov a práv obvineného, prispieť k náležitému zisteniu skutkového stavu veci a k vydaniu zákonného a spravodlivého rozhodnutia. Treba zdôrazniť zásadnú skutočnosť, že zákon pre uplatnenie tohto dovolacieho dôvodu predpokladá len zásadné porušenie tohto práva, nie každé porušenie práva na obhajobu. Zásadným porušením práva na obhajobu sa pritom rozumie predovšetkým porušenie ustanovení o povinnej obhajobe.

K dôvodom dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ uvádzaným obvineným v dovolaní najvyšší súd považuje za potrebné uviesť nasledovné : Obvinený mal právo zvoliť si obhajcu. Obhajcu si nezvolil v stanovenej lehote a preto mu bol obhajca ustanovený. 24. septembra 2008 obvinený vzniesol námietku zaujatosti voči ustanovenému obhajcovi JUDr. H. a súd mu ustanovil za obhajcu Mgr. Č.. Obvinený počas celého prípravného konania nespolupracoval s ustanoveným obhajcom, odmietal podpisovať materiály, ktoré sa nachádzajú v spise a sú nepodpísané. Vzhľadom na správanie obvineného a jeho postoj k veci k jednotlivým úkonom, ktoré odmietal vykonať, nie je možné hovoriť o tom, že by bolo porušené právo na obhajobu u obvineného, čo by malo zakladať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/. Predloženie dokladu obvineného o tom, že ho ustanovený obhajca nenavštívil vo väznici, nezakladá dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Obvinený môže aj sám podávať návrhy na doplnenie dokazovania alebo môže písomne požiadať svojho obhajcu, aby takýto návrh podal, alebo môže ho požiadať, aby ho obhajca za účelom podania návrhu na doplnenie dokazovania navštívil. Keď obvinený tieto svoje práva nevyužil, nie je možné hovoriť v tejto súvislosti o porušení práva na obhajobu zo strany obhajcu.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky uvádza, že v dovolacom konaní podľa tohto ustanovenia súd posudzuje či skutok, ktorý je uvedený v druhostupňovom rozhodnutí, je správne kvalifikovaný.

Dovolací súd sa nemôže v dovolacom konaní zaoberať otázkou dôveryhodnosti svedkov a pravdivosťou ich tvrdení. Dovolací súd nemôže prehodnocovať svedecké výpovede a hodnotiť ich pravdivosť z toho dôvodu, že svedkyňa bola drogovo závislá a preto jej výpoveď nemôže byť dôveryhodná. Tak isto je potrebné vyhodnotiť skutočnosti ohľadne toho, že D. S. mala ovplyvňovať svedka R. V., ako má vypovedať a táto skutočnosť má vplyv na jej dôveryhodnosť a pravdivosť.

S týmito skutočnosťami sa vysporiadal aj prvostupňový súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Táto skutočnosť je opätovne len dôvodom na prehodnotenie zisteného skutkového stavu, čo je v dovolacom konaní vylúčené. Aj vytýkané hodnotenie dôkazov v zmysle nepoužitia zásady in dubio pro reo, by bolo zásahom do zistenia skutkového stavu konajúcimi súdmi, pretože by muselo dôjsť k zmene zisteného skutkového stavu oproti tomu, ako ho zistili konajúce súdy, a preto ani táto skutočnosť nemôže zakladať dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. tak, ako to požaduje obvinený v dovolaní.

Najvyšší súd konštatuje, že vo veci nie sú dané dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. a preto dovolanie obvineného P. F. ako nedôvodné odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 28. augusta 2012

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.   predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová