N a j v y š š í s ú d
6 Tdo 45/2011
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného O. M. a spol. pre trestný čin podvodu spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 250
ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné (podľa zák. č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov)
na neverejnom zasadnutí 19. januára 2012 v Bratislave, o dovolaní obvineného O. M.
proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7To 82/2008, z 15. apríla 2009 takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného O. M. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Nitre z 1. júla 2008, sp. zn. 2T 62/2003, boli obvinení
F. L. a O. M. uznaní vinnými v bode 1/ rozsudku, že
1/ dňa 23. marca 1999 v B., na V. ul. č. X., obvinený F. L. v prítomnosti obvineného
O. M. zabezpečujúceho leasing ručiteľskou zmluvou uzatvoril so spoločnosťou T.,
spol. s. r. o., B. zmluvu o leasingovom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. X.,
na základe ktorej po zaplatení prvej splátky vo výške 9 717 DM (v prepočte 224 355,80 Sk)
prevzal nákladné motorové vozidlo zn. Iveco Magirus Goldenstar 420, EČ: K.-X., farby žltej
metalízy, výrobné číslo motora: X., výrobné číslo karosérie: W., v leasingovej hodnote
2 243 558 Sk, ktorého hodnotu sa zaviazal uhrádzať v pravidelných splátkach, z ktorých však
uhradil len štyri a následne dňa 21. januára 2000 po vzájomnej dohode obvinených, napriek
tomu, že vlastníkom vozidla bola spoločnosť T., spol. s. r. o., B., toto obvinený F. L.
v prítomnosti obvineného O. M. predal firme A., s. r. o., N. a to v sídle firmy na N. ulici č. X. v N., čím poškodenej spoločnosti T., spol. s. r. o., B. bola spôsobená škoda vo výške
1 005 600 Sk, predstavovaná hodnotou vozidla podľa znaleckého posudku,
2/ potom, čo dňa 21. januára 2000 v sídle firmy A., s. r. o., N., na N. ul. č. X. v N.,
po dohode s obvineným O. M., obvinený F. L. na základe kúpnej zmluvy č. X./X. predal
nákladné motorové vozidlo zn. Iveco Magirus Goldenstar 420, EČ: K.-X., farby žltej
metalízy, výrobné číslo motora: X., výrobné číslo karosérie: W. za sumu 1 900 000 Sk
spoločnosti A., s. r. o., N., ktorú neoboznámili s tým, že vlastníkom vozidla je spoločnosť T.,
spol. s. r. o., B. a ktorá vzápätí zabezpečila predaj tohto vozidla spoločnosti T., a. s., Ž.,
s touto toho istého dňa, teda 21. januára 2000 v sídle firmy A., s. r. o., N., na N. ulici č. X.
v N., obvinený F. L. v prítomnosti obvineného O. M. uzatvoril zmluvu o finančnom leasingu
č. X., na základe ktorej po zaplatení akontácie vo výške 950 004 Sk prevzal vyššie uvedené
vozidlo zn. Iveco Magirus Goldenstar 420 v leasingovej hodnote 2 390 208 Sk, ktorého
hodnotu sa zaviazal uhrádzať v pravidelných splátkach, z ktorých však uhradil len dve splátky
vo výške 240 034 Sk a následne na základe zmluvy o postúpení práv a povinností datovanej
30. apríla 2000 uzatvorenej medzi obvineným F. L. a D. H. previedol začiatkom novembra 2000 v B. na V. ul. č. X. splátkovú povinnosť voči spoločnosti T., spol. s. r. o., B.,
ako i predmetné vozidlo zn. Iveco Magirus Goldenstar 420 na D. H., ktorý nevediac o jeho
predchádzajúcom predaji firme T., a. s., Ž. a existencii leasingovej zmluvy medzi touto firmou a obvineným F. L., začal hradiť splátky podľa splátkového kalendára spoločnosti T.,
spol. s. r. o., B. a súčasne užívať vozidlo zn. Iveco Magirus Goldenstar 420
a to až do 01. februára 2001, kedy vozidlo vydal príslušníkom PZ, pričom týmto konaním
obvinení spôsobili spoločnosti T., a. s., Ž. škodu vo výške 1 200 170 Sk,
3/ dňa 05. apríla 2000 v B. na M. ul. č. X. obvinený F. L. po dohode s obvineným
O. M. uzatvoril so spoločnosťou B., a. s., B. zmluvu o leasingovom prenájme s následnou
kúpou prenajatej veci č. X., na základe ktorej po zaplatení akontácie a prvej splátky vo výške
124 230 Sk prevzal nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes 1838 LS, EČ: K.-X., výr. číslo
motora: X., výr. číslo karosérie: W. v leasingovej hodnote 621 150 Sk, ktorého hodnotu
sa zaviazal uhrádzať v pravidelných splátkach, z ktorých však uhradil ešte ďalšie dve
a následne dňa 03. mája 2000 po vzájomnej dohode obvinených, napriek tomu, že vlastníkom
vozidla bola spoločnosť B., a. s., B., toto obvinený O. M. predal firme A., s. r. o., N.
a to v sídle firmy na N. ul. č. X. v N., čím poškodenej spoločnosti B., a. s., B. bola spôsobená
škoda vo výške 754 600 Sk predstavovaná hodnotou vozidla podľa znaleckého posudku, 4/ potom, čo dňa 03. mája 2000 v sídle firmy A., s. r. o., N. na N. ul. č. X. v N.,
po dohode s obvineným F. L. obvinený O. M. na základe kúpnej zmluvy č. X./X. predal
nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes 1838 LS, EČ: K.-X., výr. číslo motora: X., výr. číslo
karosérie: W. za sumu 999 900 Sk spoločnosti A., s. r. o., N., ktorú neoboznámil s tým,
že vlastníkom vozidla je spoločnosť B., a. s., B. a ktorá vzápätí zabezpečila predaj tohto
vozidla spoločnosti T., a. s., Ž., s touto toho istého dňa, teda 03. mája 2000 v sídle firmy A.,
s. r. o., N., na N. ul. č. X. v N., obvinený O. M. po dohode s obvineným F. L. uzatvoril
zmluvu o finančnom leasingu č. X., na základe ktorej po zaplatení akontácie vo výške
299 976 Sk prevzal vyššie uvedené vozidlo zn. Mercedes 1838 LS v leasingovej hodnote
1 366 872 Sk, ktorého hodnotu sa zaviazal uhrádzať v pravidelných splátkach, z ktorých
uhradil len prvú splátku vo výške 88 908 Sk a následne na základe zmluvy o postúpení práv
a povinností z 08. februára 2001 uzatvorenej medzi obvineným O. M. a M. S. previedol v B.
na M. ul. č. X. splátkovú povinnosť voči spoločnosti B., a. s., B., ako i predmetné vozidlo
zn. Mercedes 1838 LS na M. S., ktorý nemal vedomosť o predchádzajúcom predaji vozidla
firme T., a. s., Ž. a o existencii leasingovej zmluvy medzi touto firmou a obvineným O. M.
a začal hradiť splátky podľa splátkového kalendára spoločnosti B., a. s., B., pričom týmto
konaním obvinení spôsobili spoločnosti T., a. s., Ž. škodu vo výške 977 988 Sk.
Prvostupňový súd v bodoch 1/, 3/, konanie obvineného F. L. kvalifikoval ako pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., v bode 3/
obžaloby spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.,
v bode 2/, 4/ ako pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9
ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.
Konanie obvineného O. M. v bode 1/ ako trestný čin sprenevery spáchaného
ako pomocník podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.,
v bode 3/ trestný čin sprenevery spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2
k § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.,
v bode 2/, 4/ ako pokračovací trestný čin podvodu spáchaný v spolupáchateľstve
podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.
Za spáchanú trestnú činnosť uložil okresný súd obvineným podľa § 250 ods. 4 Tr. zák.
s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. súd obvineným výkon trestu odňatia
slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. súd obvineným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne
uhradiť poškodenej spoločnosti T., a. s., IČO: X., so sídlom X. Ž., B. X., škodu vo výške
986 343 Sk.
Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. poškodených T. – L., s. r. o., IČO: X., so sídlom X. B.,
T. X., B., a. s., IČO: X., so sídlom X. B., M. X., s ich nárokmi na náhradu škody odkázal
na konanie o občiansko-právnych veciach.
Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie obvinený O. M.. Krajský súd v Nitre
odvolanie obvineného podľa § 256 Tr. por. zamietol.
Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal dovolanie obvinený O. M. prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že podáva dovolanie z dôvodov § 371
ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Okresný súd podľa obvineného nesprávne posúdil zistený skutočný stav veci,
keď konanie obvineného, t. j. dovolateľa kvalifikoval podľa § 10 ods. 1 písm. c/ (pomoc)
k nesprávne použitom právnom posúdení trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4
písm. c/, § 9 ods. 2 (spolupáchateľstvo) aj pri nesprávne použitom právnom posúdení
ako podvod podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.
Porušený bol aj Trestný zákon v ustanovení § 35 ods. 1 (úhrnný trest), v § 88 Tr. zák.
(použitie prísnejšej skutkovej podstaty), v § 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a v § 420 ods. 2,
§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Porušené boli aj ustanovenia o záruke, konateľstve,
právach a povinnostiach konateľa podľa zák. č. 513/1991 Zb.
Porušený bol článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vytkol prvostupňovému súdu, že neprejednal obžalobu, že svoje rozhodnutie
nedostatočne odôvodnil a že sa nezaoberal znakmi trestného činu. Obvinenému nie je jasné,
v čom pomohol podnikateľovi porušiť Obchodný zákonník a živnostenský zákon. Prítomnosť
pri podpisovaní zmluvy a aj vedomosť o porušení práv a povinností vyplývajúcich štatutárovi
zo zákona nie je pomocou, ani spolupáchateľstvom.
Podobne nie je pomocníkom, spolupáchateľom ten kto vypisoval predtlač, písal text
zmluvy (pisárka), vypisoval daňové priznanie.
V ďalšej časti dovolanie cituje ustanovenia § 89 ods. 1, § 248 ods. 1 zák.
č. 140/1961 Zb. a vyslovuje názor, že súdy nepostupovali v súlade s ustanovením § 89 ods. 1
a znevážili inštitút pomoci a úplne degradovali inštitút spolupáchateľstva. Aj pomoc
aj spolupáchateľstvo vyžaduje aktivitu v rámci svojho oprávnenia a svojich práv a povinnosti.
Prítomnosť, vedomosť ani súhlas O. M. nie je objektívnou stránkou trestného činu (dohoda
je úkon medzi dvomi, príp. viacerými, čo pri uzatváraní zmluvy medzi štatutárom a iným
subjektom sa vylučuje). Ani príprava stretnutia, dovoz na stretnutie, nie je pomocou
ani spolupáchateľstvom. Obvinený sa ani podľa skutkovej vety nedopustil ani sprenevery ani podvodu.
Navrhol, aby najvyšší súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre z 15. apríla 2009,
sp. zn. 7To 82/2008, rozsudok Okresného súdu Nitra z 1. júla 2008, sp. zn. 2T 62/2003,
a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.
Alternatívne navrhol zrušiť uznesenie krajského súdu, vec mu vrátiť, aby v súlade
s právnym názorom najvyššieho súdu zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra v celom rozsahu
a aby podľa § 259 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že obvineného O. M. spod obžaloby Okresnej
prokuratúry v Nitre oslobodí.
Podľa § 229 ods. 3 Tr. por. poškodené strany s nárokom na náhradu škody,
aby odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych.
Zo strán, ktorým bolo dovolanie zaslané na vyjadrenie sa k dovolaniu vyjadril
len okresný prokurátor v Nitre. Okresný prokurátor vo vyjadrení uviedol, že súdy v konaní
vykonaným dokazovaním v plnom rozsahu objasnili skutkový stav veci a bolo preukázané, že skutky sa stali a vykazujú znaky príslušných trestných činov. K tvrdeniu obvineného
v dovolaní, že on trestnú činnosť nespáchal, nenaplnil svojím konaním zákonné znaky
skutkových podstát trestných činov, uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom
Krajského súdu v Nitre vysloveným v rozsudku, že obvineného M. z trestného činu usvedčujú
viacerí svedkovia, listinné dôkazy. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie
obvineného odmietol.
Najvyšší súd preskúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,
že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozhodnutiu, je prípustné a v súlade
s ustanoveniami § 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por. Dovolanie bolo podané
prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej
lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). V ustanovení § 374 ods. 1, ods. 2
Tr. por. sú určené obsahové náležitosti dovolania. Obsahové náležitosti podané dovolanie
spĺňa. Dovolateľ splnil aj podmienku stanovenú v ustanovení § 372 Tr. por.,
keď proti prvostupňovému rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok.
Po preskúmaní spisového materiálu najvyšší súd dospel k záveru, že podané dovolanie
je potrebné odmietnuť, pretože nie sú naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené
na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom právnom použití
iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd
nemôže skúmať a meniť.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne
posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou
právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. Trestného zákona na skutkový
stav, ktorý zistil súd. Najvyšší súd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí,
že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo
o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.
Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie
ustanovení Trestného zákona alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov
(napr. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka).
Ku konkrétnym dôvodom dovolania najvyšší súd považuje za potrebné uviesť,
že otázkou zákonného sudcu po podaní odporu na prvostupňovom súde sa najvyšší súd
nezaoberal s poukazom na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.
V ďalšej časti dovolania obvinený poukazuje na to, že nemohol konať ako pomocník,
spolupáchateľ, nedopustil sa trestného činu. Cituje ustanovenia § 89 ods. 1, § 248 ods. 2
a vyslovuje záver, že svojím konaním nemohol spáchať trestný čin. Jeho prítomnosť
pri podpisovaní zmlúv nemôže zakladať spáchanie trestného činu alebo nemôže
z týchto skutočností súd vyvodiť záver, že došlo k vzájomnej dohode medzi obvinenými.
Tieto skutočnosti sú uvádzaným toho, čo uviedol obvinený aj v odvolaní a smerujú
ku konštatovaniu, že okresný súd zle zistil skutkový stav veci a že jeho konanie, ktoré
je opísané v skutkových vetách kvalifikoval ako trestný čin.
Koncepcia dovolania v trestnom práve nie je založená na tom, aby skutkové zistenia
súdov prvého a druhého stupňa boli preskúmavané ešte treťou inštanciou. Dovolanie
je mimoriadny opravný prostriedok určený k náprave závažných vád právoplatných
rozhodnutí. Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť
a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“ vyplýva,
že sa vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade
tohto dovolacieho dôvodu nie je možné preverovať úplnosť vykonaného dokazovania
a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Rozhodnutie súdov o vine môže byť založené
aj len na nepriamych dôkazoch, nie vždy páchateľ trestnej činnosti je usvedčovaný na základe
priamych dôkazov. Podstatné je, aby pri hodnotení dôkazov súdy postupovali v súlade
s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a aby vyhodnotené dôkazy v súhrne i jednotlivo
v prospech i v neprospech obvineného, umožnili súdu vydať spravodlivé rozhodnutie.
Aj keď je pochybením súdov nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, toto pochybenie
nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v dovolacom konaní. Najvyšší súd v dovolacom
konaní nemôže skúmať či bol skutok spáchaný tak, ako je jeho priebeh popísaný v skutkovej
vete alebo či konania obvineného, ktorými vyvracia svoju účasť na spáchaní trestnej činnosti,
sú pravdivé. Týmito vecami sa zaoberali prvostupňový a druhostupňový súd a v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru, že obvinený O. M.
svojím konaním naplnil zákonné znaky jednotlivých skutkových podstát, ako je to uvedené
vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku. Najvyšší súd môže v dovolacom konaní len
skúmať či skutok, ktorý je uvedený v rozhodnutí prvostupňového súdu je správne
kvalifikovaný, ale nemôže meniť zistený skutkový stav.
Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že zistený skutkový stav je pre najvyšší
súd záväzný. Nemôže ho meniť, dopĺňať. Zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna
kvalifikácia konania obvineného tak, ako ju ustálili konajúce súdy. Právna kvalifikácia
za daného zisteného skutkového stavu nie je v rozpore s ustanoveniami § 10 ods. 1 písm. c/
(pomoc), § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/, § 9 ods. 2 Tr. zák., § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/
Tr. zák., § 35 ods. 1 (úhrnný trest), § 88 (použitie prísnejšej skutkovej podstaty), § 4 písm. a/,
písm. b/, Tr. zák. a § 420 ods. 2, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako to uvádza
obvinený v dovolaní.
Vzhľadom na uvedené dôkazy a skutočnosti najvyšší súd konštatuje, že dovolacie
dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie sú dané a najvyšší súd v súlade s ustanovením
§ 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 19. januára 2012
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová