N a j v y š š í s ú d  

6 Tdo 45/2011

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka v trestnej veci obvineného O. M. a spol. pre trestný čin podvodu spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2, § 250

ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák. a iné (podľa zák. č. 140/1961 Zb. v znení zmien a doplnkov)

na neverejnom zasadnutí 19. januára 2012 v Bratislave, o dovolaní obvineného O. M.

proti rozhodnutiu Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 7To 82/2008, z 15. apríla 2009 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného O. M. sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu v Nitre z 1. júla 2008, sp. zn. 2T 62/2003, boli obvinení

F. L. a O. M. uznaní vinnými v bode 1/ rozsudku, že

1/ dňa 23. marca 1999 v B., na V. ul. č. X., obvinený F. L. v prítomnosti obvineného

O. M. zabezpečujúceho leasing ručiteľskou zmluvou uzatvoril so spoločnosťou T.,

spol. s. r. o., B. zmluvu o leasingovom prenájme s následnou kúpou prenajatej veci č. X.,

na základe ktorej po zaplatení prvej splátky vo výške 9 717 DM (v prepočte 224 355,80 Sk)

prevzal nákladné motorové vozidlo zn. Iveco Magirus Goldenstar 420, EČ: K.-X., farby žltej

metalízy, výrobné číslo motora: X., výrobné číslo karosérie: W., v leasingovej hodnote

2 243 558 Sk, ktorého hodnotu sa zaviazal uhrádzať v pravidelných splátkach, z ktorých však

uhradil len štyri a následne dňa 21. januára 2000 po vzájomnej dohode obvinených, napriek

tomu, že vlastníkom vozidla bola spoločnosť T., spol. s. r. o., B., toto obvinený F. L.

v prítomnosti obvineného O. M. predal firme A., s. r. o., N. a to v sídle firmy na N. ulici č. X. v N., čím poškodenej spoločnosti T., spol. s. r. o., B. bola spôsobená škoda vo výške

1 005 600 Sk, predstavovaná hodnotou vozidla podľa znaleckého posudku,

2/ potom, čo dňa 21. januára 2000 v sídle firmy A., s. r. o., N., na N. ul. č. X. v N.,

po dohode s obvineným O. M., obvinený F. L. na základe kúpnej zmluvy č. X./X. predal

nákladné motorové vozidlo zn. Iveco Magirus Goldenstar 420, EČ: K.-X., farby žltej

metalízy, výrobné číslo motora: X., výrobné číslo karosérie: W. za sumu 1 900 000 Sk

spoločnosti A., s. r. o., N., ktorú neoboznámili s tým, že vlastníkom vozidla je spoločnosť T.,

spol. s. r. o., B. a ktorá vzápätí zabezpečila predaj tohto vozidla spoločnosti T., a. s., Ž.,

s touto toho istého dňa, teda 21. januára 2000 v sídle firmy A., s. r. o., N., na N. ulici č. X.

v N., obvinený F. L. v prítomnosti obvineného O. M. uzatvoril zmluvu o finančnom leasingu

č. X., na základe ktorej po zaplatení akontácie vo výške 950 004 Sk prevzal vyššie uvedené

vozidlo zn. Iveco Magirus Goldenstar 420 v leasingovej hodnote 2 390 208 Sk, ktorého

hodnotu sa zaviazal uhrádzať v pravidelných splátkach, z ktorých však uhradil len dve splátky

vo výške 240 034 Sk a následne na základe zmluvy o postúpení práv a povinností datovanej

30. apríla 2000 uzatvorenej medzi obvineným F. L. a D. H. previedol začiatkom novembra 2000 v B. na V. ul. č. X. splátkovú povinnosť voči spoločnosti T., spol. s. r. o., B.,

ako i predmetné vozidlo zn. Iveco Magirus Goldenstar 420 na D. H., ktorý nevediac o jeho

predchádzajúcom predaji firme T., a. s., Ž. a existencii leasingovej zmluvy medzi touto firmou a obvineným F. L., začal hradiť splátky podľa splátkového kalendára spoločnosti T.,

spol. s. r. o., B. a súčasne užívať vozidlo zn. Iveco Magirus Goldenstar 420

a to až do 01. februára 2001, kedy vozidlo vydal príslušníkom PZ, pričom týmto konaním

obvinení spôsobili spoločnosti T., a. s., Ž. škodu vo výške 1 200 170 Sk,

3/ dňa 05. apríla 2000 v B. na M. ul. č. X. obvinený F. L. po dohode s obvineným

O. M. uzatvoril so spoločnosťou B., a. s., B. zmluvu o leasingovom prenájme s následnou

kúpou prenajatej veci č. X., na základe ktorej po zaplatení akontácie a prvej splátky vo výške

124 230 Sk prevzal nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes 1838 LS, EČ: K.-X., výr. číslo

motora: X., výr. číslo karosérie: W. v leasingovej hodnote 621 150 Sk, ktorého hodnotu

sa zaviazal uhrádzať v pravidelných splátkach, z ktorých však uhradil ešte ďalšie dve

a následne dňa 03. mája 2000 po vzájomnej dohode obvinených, napriek tomu, že vlastníkom

vozidla bola spoločnosť B., a. s., B., toto obvinený O. M. predal firme A., s. r. o., N.

a to v sídle firmy na N. ul. č. X. v N., čím poškodenej spoločnosti B., a. s., B. bola spôsobená

škoda vo výške 754 600 Sk predstavovaná hodnotou vozidla podľa znaleckého posudku, 4/ potom, čo dňa 03. mája 2000 v sídle firmy A., s. r. o., N. na N. ul. č. X. v N.,

po dohode s obvineným F. L. obvinený O. M. na základe kúpnej zmluvy č. X./X. predal

nákladné motorové vozidlo zn. Mercedes 1838 LS, EČ: K.-X., výr. číslo motora: X., výr. číslo

karosérie: W. za sumu 999 900 Sk spoločnosti A., s. r. o., N., ktorú neoboznámil s tým,

že vlastníkom vozidla je spoločnosť B., a. s., B. a ktorá vzápätí zabezpečila predaj tohto

vozidla spoločnosti T., a. s., Ž., s touto toho istého dňa, teda 03. mája 2000 v sídle firmy A.,

s. r. o., N., na N. ul. č. X. v N., obvinený O. M. po dohode s obvineným F. L. uzatvoril

zmluvu o finančnom leasingu č. X., na základe ktorej po zaplatení akontácie vo výške

299 976 Sk prevzal vyššie uvedené vozidlo zn. Mercedes 1838 LS v leasingovej hodnote

1 366 872 Sk, ktorého hodnotu sa zaviazal uhrádzať v pravidelných splátkach, z ktorých

uhradil len prvú splátku vo výške 88 908 Sk a následne na základe zmluvy o postúpení práv

a povinností z 08. februára 2001 uzatvorenej medzi obvineným O. M. a M. S. previedol v B.

na M. ul. č. X. splátkovú povinnosť voči spoločnosti B., a. s., B., ako i predmetné vozidlo

zn. Mercedes 1838 LS na M. S., ktorý nemal vedomosť o predchádzajúcom predaji vozidla

firme T., a. s., Ž. a o existencii leasingovej zmluvy medzi touto firmou a obvineným O. M.

a začal hradiť splátky podľa splátkového kalendára spoločnosti B., a. s., B., pričom týmto

konaním obvinení spôsobili spoločnosti T., a. s., Ž. škodu vo výške 977 988 Sk.

Prvostupňový súd v bodoch 1/, 3/, konanie obvineného F. L. kvalifikoval ako pokračovací trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák., v bode 3/

obžaloby spolupáchateľstvom podľa § 9 ods. 2 Tr. zák.,  

v bode 2/, 4/ ako pokračovací trestný čin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 9

ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

Konanie obvineného O. M. v bode 1/ ako trestný čin sprenevery spáchaného

ako pomocník podľa § 10 ods. 1 písm. c/ k § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.,

v bode 3/ trestný čin sprenevery spáchaný v spolupáchateľstve podľa § 9 ods. 2

k § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/ Tr. zák.,

v bode 2/, 4/ ako pokračovací trestný čin podvodu spáchaný v spolupáchateľstve

podľa § 9 ods. 2 k § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

Za spáchanú trestnú činnosť uložil okresný súd obvineným podľa § 250 ods. 4 Tr. zák.

s použitím § 35 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 roky.

Podľa § 58 ods. 1 písm. a/, § 59 ods. 1 Tr. zák. súd obvineným výkon trestu odňatia

slobody podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 3 roky.

Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. súd obvineným uložil povinnosť spoločne a nerozdielne

uhradiť poškodenej spoločnosti T., a. s., IČO: X., so sídlom X. Ž., B. X., škodu vo výške

986 343 Sk.

Podľa § 229 ods. 1 Tr. por. poškodených T. – L., s. r. o., IČO: X., so sídlom X. B.,

T. X., B., a. s., IČO: X., so sídlom X. B., M. X., s ich nárokmi na náhradu škody odkázal

na konanie o občiansko-právnych veciach.

Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie obvinený O. M.. Krajský súd v Nitre

odvolanie obvineného podľa § 256 Tr. por. zamietol.

Proti druhostupňovému rozhodnutiu podal dovolanie obvinený O. M. prostredníctvom obhajcu. V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že podáva dovolanie z dôvodov § 371

ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Okresný súd podľa obvineného nesprávne posúdil zistený skutočný stav veci,

keď konanie obvineného, t. j. dovolateľa kvalifikoval podľa § 10 ods. 1 písm. c/ (pomoc)

k nesprávne použitom právnom posúdení trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 4

písm. c/, § 9 ods. 2 (spolupáchateľstvo) aj pri nesprávne použitom právnom posúdení

ako podvod podľa § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/ Tr. zák.

Porušený bol aj Trestný zákon v ustanovení § 35 ods. 1 (úhrnný trest), v § 88 Tr. zák.

(použitie prísnejšej skutkovej podstaty), v § 4 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a v § 420 ods. 2,

§ 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Porušené boli aj ustanovenia o záruke, konateľstve,

právach a povinnostiach konateľa podľa zák. č. 513/1991 Zb.

Porušený bol článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Vytkol prvostupňovému súdu, že neprejednal obžalobu, že svoje rozhodnutie

nedostatočne odôvodnil a že sa nezaoberal znakmi trestného činu. Obvinenému nie je jasné,

v čom pomohol podnikateľovi porušiť Obchodný zákonník a živnostenský zákon. Prítomnosť

pri podpisovaní zmluvy a aj vedomosť o porušení práv a povinností vyplývajúcich štatutárovi

zo zákona nie je pomocou, ani spolupáchateľstvom.  

Podobne nie je pomocníkom, spolupáchateľom ten kto vypisoval predtlač, písal text

zmluvy (pisárka), vypisoval daňové priznanie.

V ďalšej časti dovolanie cituje ustanovenia § 89 ods. 1, § 248 ods. 1 zák.

č. 140/1961 Zb. a vyslovuje názor, že súdy nepostupovali v súlade s ustanovením § 89 ods. 1

a znevážili inštitút pomoci a úplne degradovali inštitút spolupáchateľstva. Aj pomoc

aj spolupáchateľstvo vyžaduje aktivitu v rámci svojho oprávnenia a svojich práv a povinnosti.

Prítomnosť, vedomosť ani súhlas O. M. nie je objektívnou stránkou trestného činu (dohoda

je úkon medzi dvomi, príp. viacerými, čo pri uzatváraní zmluvy medzi štatutárom a iným

subjektom sa vylučuje). Ani príprava stretnutia, dovoz na stretnutie, nie je pomocou

ani spolupáchateľstvom. Obvinený sa ani podľa skutkovej vety nedopustil ani sprenevery ani podvodu.

Navrhol, aby najvyšší súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Nitre z 15. apríla 2009,

sp. zn. 7To 82/2008, rozsudok Okresného súdu Nitra z 1. júla 2008, sp. zn. 2T 62/2003,

a obžalovaného oslobodil spod obžaloby.

Alternatívne navrhol zrušiť uznesenie krajského súdu, vec mu vrátiť, aby v súlade

s právnym názorom najvyššieho súdu zrušil rozsudok Okresného súdu Nitra v celom rozsahu

a aby podľa § 259 ods. 3 Tr. por. rozhodol, že obvineného O. M. spod obžaloby Okresnej

prokuratúry v Nitre oslobodí.

Podľa § 229 ods. 3 Tr. por. poškodené strany s nárokom na náhradu škody,

aby odkázal na konanie vo veciach občiansko-právnych.

Zo strán, ktorým bolo dovolanie zaslané na vyjadrenie sa k dovolaniu vyjadril

len okresný prokurátor v Nitre. Okresný prokurátor vo vyjadrení uviedol, že súdy v konaní

vykonaným dokazovaním v plnom rozsahu objasnili skutkový stav veci a bolo preukázané, že skutky sa stali a vykazujú znaky príslušných trestných činov. K tvrdeniu obvineného

v dovolaní, že on trestnú činnosť nespáchal, nenaplnil svojím konaním zákonné znaky

skutkových podstát trestných činov, uviedol, že sa plne stotožňuje s právnym názorom

Krajského súdu v Nitre vysloveným v rozsudku, že obvineného M. z trestného činu usvedčujú

viacerí svedkovia, listinné dôkazy. Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie

obvineného odmietol.

Najvyšší súd preskúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil,

že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozhodnutiu, je prípustné a v súlade

s ustanoveniami § 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por. Dovolanie bolo podané

prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonom stanovenej

lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). V ustanovení § 374 ods. 1, ods. 2

Tr. por. sú určené obsahové náležitosti dovolania. Obsahové náležitosti podané dovolanie

spĺňa. Dovolateľ splnil aj podmienku stanovenú v ustanovení § 372 Tr. por.,

keď proti prvostupňovému rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok.

Po preskúmaní spisového materiálu najvyšší súd dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť, pretože nie sú naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené

na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom právnom použití

iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne

posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.

Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou

právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. Trestného zákona na skutkový

stav, ktorý zistil súd. Najvyšší súd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí,

že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo

o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.

Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie

ustanovení Trestného zákona alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov

(napr. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka).

Ku konkrétnym dôvodom dovolania najvyšší súd považuje za potrebné uviesť,

že otázkou zákonného sudcu po podaní odporu na prvostupňovom súde sa najvyšší súd

nezaoberal s poukazom na ustanovenie § 371 ods. 4 Tr. por.

V ďalšej časti dovolania obvinený poukazuje na to, že nemohol konať ako pomocník,

spolupáchateľ, nedopustil sa trestného činu. Cituje ustanovenia § 89 ods. 1, § 248 ods. 2

a vyslovuje záver, že svojím konaním nemohol spáchať trestný čin. Jeho prítomnosť

pri podpisovaní zmlúv nemôže zakladať spáchanie trestného činu alebo nemôže

z týchto skutočností súd vyvodiť záver, že došlo k vzájomnej dohode medzi obvinenými.

Tieto skutočnosti sú uvádzaným toho, čo uviedol obvinený aj v odvolaní a smerujú

ku konštatovaniu, že okresný súd zle zistil skutkový stav veci a že jeho konanie, ktoré

je opísané v skutkových vetách kvalifikoval ako trestný čin.  

Koncepcia dovolania v trestnom práve nie je založená na tom, aby skutkové zistenia

súdov prvého a druhého stupňa boli preskúmavané ešte treťou inštanciou. Dovolanie

je mimoriadny opravný prostriedok určený k náprave závažných vád právoplatných

rozhodnutí. Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť

a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“ vyplýva,

že sa vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade

tohto dovolacieho dôvodu nie je možné preverovať úplnosť vykonaného dokazovania

a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Rozhodnutie súdov o vine môže byť založené

aj len na nepriamych dôkazoch, nie vždy páchateľ trestnej činnosti je usvedčovaný na základe

priamych dôkazov. Podstatné je, aby pri hodnotení dôkazov súdy postupovali v súlade

s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a aby vyhodnotené dôkazy v súhrne i jednotlivo

v prospech i v neprospech obvineného, umožnili súdu vydať spravodlivé rozhodnutie.

Aj keď je pochybením súdov nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, toto pochybenie

nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v dovolacom konaní. Najvyšší súd v dovolacom

konaní nemôže skúmať či bol skutok spáchaný tak, ako je jeho priebeh popísaný v skutkovej

vete alebo či konania obvineného, ktorými vyvracia svoju účasť na spáchaní trestnej činnosti,

sú pravdivé. Týmito vecami sa zaoberali prvostupňový a druhostupňový súd a v odôvodnení svojich rozhodnutí uviedli dôvody, na základe ktorých dospeli k záveru, že obvinený O. M.

svojím konaním naplnil zákonné znaky jednotlivých skutkových podstát, ako je to uvedené

vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku. Najvyšší súd môže v dovolacom konaní len

skúmať či skutok, ktorý je uvedený v rozhodnutí prvostupňového súdu je správne

kvalifikovaný, ale nemôže meniť zistený skutkový stav.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že zistený skutkový stav je pre najvyšší

súd záväzný. Nemôže ho meniť, dopĺňať. Zistenému skutkovému stavu zodpovedá aj právna

kvalifikácia konania obvineného tak, ako ju ustálili konajúce súdy. Právna kvalifikácia

za daného zisteného skutkového stavu nie je v rozpore s ustanoveniami § 10 ods. 1 písm. c/

(pomoc), § 248 ods. 1, ods. 4 písm. c/, § 9 ods. 2 Tr. zák., § 250 ods. 1, ods. 4 písm. b/

Tr. zák., § 35 ods. 1 (úhrnný trest), § 88 (použitie prísnejšej skutkovej podstaty), § 4 písm. a/,

písm. b/, Tr. zák. a § 420 ods. 2, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako to uvádza

obvinený v dovolaní.

Vzhľadom na uvedené dôkazy a skutočnosti najvyšší súd konštatuje, že dovolacie

dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie sú dané a najvyšší súd v súlade s ustanovením

§ 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 19. januára 2012

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

  predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová