6 Tdo 44/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 6. októbra 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. K., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline z 3. mája 2011, sp. zn. 1To 29/2011 a rozhodnutiu Okresného súdu Námestovo z 5. novembra 2010, sp. zn. 4T 209/2008, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. K. sa o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu v Námestove z 5. novembra 2010, sp. zn. 4T 209/2008, bol obvinený M. K. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že :
dňa 21. februára 2007 v čase okolo 19.45 h., po predchádzajúcom požití alkoholických nápojov, viedol osobné motorové vozidlo značky Volkswagen Passat, evidenčného čísla X., po miestnej komunikácii v obci O., okres T., pričom na rovnom úseku cesty pred rodinným domom č. X. v dôsledku toho, že sa plne nevenoval vedeniu vozidla a nesledoval situáciu v cestnej premávke, prednou časťou vozidla narazil do chodca V. K., nar. X., ktorý ležal v strede vozovky, následne po V. K. s vozidlom prešiel, pričom došlo k jeho zachyteniu a vlečeniu pod podvozkom vozidla a následne k jeho odhodeniu, v dôsledku čoho poškodený V. K., nar. X., utrpel traumaticko-hemoragický šok pri ťažkom kompresívnom poranení hrudného koša a panvy, polámaní chrbtice, kompresívnom poranení vnútrohrudných a vnútrobrušných orgánov a krvácaní do dutiny hrudnej, dutiny brušnej a navonok, ktorému na mieste dopravnej nehody podľahol. Spätným prepočtom hladiny alkoholu v krvi vykonaným znalcom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, bolo zistené, že obvinený M. K., nar. X., mal v čase dopravnej nehody najmenej 2,5 promile alkoholu v krvi.
Za to bol obvinený odsúdený podľa § 149 ods. 4, § 38 ods. 3, § 36 písm. j/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 4 roky.
Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvinený bol na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Zároveň mu bol podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. uložený aj trest zákazu činnosti vedenia motorových vozidiel vo výmere 5 rokov.
Proti tomuto rozsudku podal obvinený M. K. v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Žiline z 3. mája 2011, sp. zn. 1To 29/2011, zamietnuté ako nedôvodné (§ 319 Tr. por.).
V zmysle § 183 ods. 1 písm. b/ Tr. por. rozsudok je právoplatný a vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, ale podané odvolanie bolo zamietnuté.
Dňa 25. júla 2011 podal obvinený M. K. prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. A. S. na Okresnom súde Námestovo dovolanie proti vyššie uvedeným rozhodnutiam, a to z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., pričom toto bolo následne (14. septembra 2011) uvedeným prvostupňovým súdom predložené Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.
V písomnom odôvodnení dovolania obvinený uviedol, že tak Okresný súd Námestovo, ako aj Krajský súd v Žiline nesprávne právne posúdili zistený skutok, upozornil tiež na tú skutočnosť, že dôkazy boli vyhodnotené výlučne v jeho neprospech, vo veci sa necíti byť vinným, nakoľko nie je možné objektívne zistiť časový faktor požívania alkoholu, mala byť použitá zásada „in dubio pro reo“.
S ohľadom na uvedené preto obvinený navrhol, aby dovolací súd vyslovil porušenie zákona, zrušil dovolaním napadnuté rozhodnutia a rozhodol o vrátení veci Okresnému súdu Námestovo na nové prejednanie a rozhodnutie.
Z písomného vyjadrenia prokurátora Okresnej prokuratúry Námestovo k predmetnému dovolaniu pritom vyplýva, že tento sa s vyššie uvádzanými dôvodmi dovolania nestotožňuje. Podľa jeho názoru bola vina v danom prípade vykonanými dôkazmi dostatočne a nepochybne preukázaná a jeho obrana o požívaní alkoholu až po skutku vyvrátená.
Keďže teda dôvody dovolania nie sú podľa prokurátora dané, navrhol dovolanie obvineného zamietnuť podľa § 392 ods. 1 Tr. por.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 3 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dôvod dovolania (§ 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. n/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Ako už aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací (§ 322 ods. 3, § 326 ods. 5 Tr. por.). Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu potrebné vyšetrovanie podľa § 379 ods. 2 Tr. por.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení.
Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva.
Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho podstatou sú námietky správnosti skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi nižšieho stupňa, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Pokiaľ ide o predmetný prípad, vzhľadom na obsah podaného dovolania obvineného M. K. a tiež s prihliadnutím na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že skutok tak, ako bol zo strany príslušných súdov zistený, je pre neho záväzný vrátane tej časti, kde súdy konštatujú množstvo požitého alkoholu v čase nehody – skutku.
A čo sa týka jeho právneho posúdenia, toto považuje za správne. Aj podľa jeho názoru totiž posudzovaný skutok napĺňa všetky zákonné znaky prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 4 Tr. zák.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 6. októbra 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová