UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka, sudcov JUDr. František Mozner a JUDr. Daniela Wänkeová na neverejnom zasadnutí 13. septembra 2017, v trestnej veci obvineného MUDr. W. U. v konaní o vzatí do väzby pre prečin nebezpečného prenasledovania podľa § 360a ods. 1 písm. b/, písm. e/, ods. 2, písm. a/, písm. b/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/ Tr. zák. a § 138 písm. b/ Tr. zákona, o dovolaní ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne z 1. februára 2017, sp. zn. 23Tpo 9/2017, z dôvodu § 371 ods. 2 Tr. por., takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Sudca pre prípravné konanie Okresného súdu Trenčín uznesením zo 16. januára 2017, sp. zn. 4Tp 15/2017, zobral z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvineného MUDr. W. U. do väzby, ktorá sa začala dňom 12.01.2017 o 13:40 hod. s miestom výkonu - Ústav na výkon väzby Ilava. Podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por. súd neprijal ponuku MUDr. S. C., Ing. S. U., T. U. a K. U., na prevzatie záruky dôveryhodnej osoby za ďalšie správanie obvineného. V zmysle § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. podaný písomný sľub obvineného MUDr. W. U., ako náhradu za jeho väzbu, súd neprijal a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. väzbu obvineného dohľadom probačného a mediačného úradníka nenahradil.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 01. februára 2017, sp. zn. 23Tpo 9/2017, súd o sťažnosti obvineného rozhodol tak, že podľa § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a obvineného MUDr. W. U. podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por. prepustil z väzby na slobodu. Podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por. súd prijal ponúknutú záruku MUDr. S. C. - primára ORL vo Fakultnej nemocnici Trenčín a Ing. S. U. - starostu obce R. D. za ďalšie správanie obvineného. Podľa § 80 ods. 1 písm. b/ Tr. por. súd zároveň prijal písomný sľub obvineného a podľa § 80 ods. 1 písm. c/ Tr. por. mu uložil dohľad probačného a mediačného úradníka. Na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, súd zároveň uložil obvinenému primerané povinnosti a obmedzenia podľa § 82 ods. 1 písm. e/ Tr. por., a to povinnosť zdržiavať sa na adrese R. D. XXX a zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu s výnimkou vzdialenia sa za účelom nevyhnutného zabezpečenia svojho živobytia, vrátane zdravotnéhostavu a plnenia pracovných povinností. Podľa § 82 ods. 1 písm. j/ Tr. por. obvinenému zakázal styk a kontakt s poškodenou MUDr. O. U. a maloletými deťmi obvineného v akejkoľvek forme, vrátane zákazu kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami a podľa § 82 ods. 1 Tr. por. Súd ďalej obvinenému uložil obmedzenie spočívajúce v zákaze pohybu po meste Trenčín bez prítomnosti jednej z vyššie uvedených osôb, ktorých záruku súd prijal. Osobné záležitosti, ktoré musí obvinený zabezpečovať v meste Trenčín je povinný zabezpečovať cestou splnomocnenca alebo v prítomnosti vyššie uvedených osôb, ktorých záruku súd prijal. Na nevyhnutnú cestu priamo do práce a z práce sa tento zákaz nevzťahuje.
Krajský súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vzhľadom k tomu, že obvinený je trestne stíhaný za konanie, ktoré úzko súvisí s jeho predchádzajúcim právoplatným odsúdením, vrátane možného porušenia,,zákazu" v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom, sa senát nadriadeného súdu stotožnil s názorom sudcu pre prípravné konanie, pokiaľ ide o existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. - obava z pokračovania trestnej činnosti. Intenzita tejto obavy je však zmiernená rovnako ako je to v dôvodnosti trestného stíhania. Na rozdiel od sudcu pre prípravné konanie je však senát nadriadeného súdu toho názoru, že vzhľadom na doterajšiu,,hodnovernosť" skutkových zistení je povinnosťou súdu osobitne starostlivo zvažovať zásadu,,subsidiarity" väzby. Znamená to, že k obmedzeniu osobnej slobody osoby, voči ktorej platí prezumpcia neviny, väzbou ako,,nutného zla" v trestnom stíhaní môže dôjsť len vtedy, ak neprichádza do úvahy jej nahradenie. Toto platí o to viac, ak súd konajúci o väzbe ma určité pochybnosti ako o existencii materiálneho dôvodu väzby (dôvodnosť trestného stíhania), čo samozrejme zoslabuje aj samotný dôvod preventívnej väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Senát nadriadeného súdu dospel k záveru, že v tomto prípade je možné nahradiť väzbu obvineného primárne podľa § 80 ods. 1 písm. a/ Tr. por. zárukou dôveryhodných osôb.
Dovolanie zo dňa 05. júna 2017 proti uzneseniu krajského súdu podala ministerka spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej jen ministerka spravodlivosti) na podnet generálneho prokurátora podľa § 369 ods. 1 Tr. por. z dôvodu § 371 ods. 2 Tr. por. v neprospech obvineného. V ňom poukázala na predchádzajúce konania ako i skutočnosti vyplývajúce zo spisu a to, že obvinený napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený za násilný skutok (rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/52/2012, zo dňa 01. júla 2014 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23To/99/2014, zo dňa 17. septembra 2014 za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a/, písm. b/, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. s použitím § 138 písm. b/ Tr. zák., na trest odňatia slobody vo výmere 3 roky s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 3 roky) spáchaný voči poškodenej, naďalej počas plynutia skúšobnej doby po tom, ako mu bol výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložený, pokračuje v aktivitách, ktoré jej spôsobujú traumu, rovnako negatívne ovplyvňujú aj život ich maloletých detí. Z uvedeného dôvodu žiadala, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23Tpo/9/2017, zo dňa 01. februára 2017 bol porušený zákon v ustanovení § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por., § 72 ods. 1 písm. a/ Tr. por. a ust. § 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por., v prospech obvineného MUDr. W. U..
K dovolaniu ministerky spravodlivosti sa vyjadril obvinený prostredníctvom svojho advokáta, podaním zo dňa 14. júla 2017, v ktorom uviedol, že je otázne, či môže minister spravodlivosti podať dovolanie v neprospech obvineného a či toto právo neprináleží len generálnemu prokurátorovi. Pokiaľ ide o materiálny podklad, tak vznesené obvinenie je skutkovo opreté iba o krivé obvinenie zo strany bývalej manželky, ktorá chce zabrániť stretávaniu sa otca s maloletými deťmi. V predmetnom trestnom konaní je podozrenie zo spáchania trestného činu nebezpečného prenasledovania postavené výlučne na výpovedi poškodenej MUDr. U.. Starosta obce D. s obvineným chodí všade, ktorý nie je nikdy bez prítomnosti inej osoby.
Po predložení dovolania spolu so spisom Najvyšší súd Slovenskej republiky (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou, v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 369 ods. 1, § 370 Tr. por.), po obsahovej a formálnej stránke má náležitosti uvedené § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a dovolanie je prípustné.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že bude pokračovať v trestnej činnosti, dokoná trestný čin, o ktorý sa pokúsil, alebo vykoná trestný čin, ktorý pripravoval, alebo ktorým hrozil.
Podľa § 72 ods. 1 písm. a/ Tr. por. rozhodnutím o väzbe sa rozumie rozhodnutie o vzatí alebo nevzatí obvineného do väzby; za rozhodnutie o nevzatí do väzby sa považuje aj rozhodnutie o ponechaní obvineného na slobode pri nahradení väzby.
Podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por. rozhodnutím o väzbe sa rozumie o prepustení z väzby a o zamietnutí žiadosti o prepustenie obvineného z väzby; za takúto žiadosť sa považuje aj žiadosť o nahradenie väzby.
Podľa § 80 ods. 1 Tr. por. ak je daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ alebo písm. c/, môže súd a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie ponechať obvineného na slobode alebo prepustiť ho na slobodu, ak
a) záujmové združenie občanov alebo dôveryhodná osoba ponúkne prevzatie záruky za ďalšie správanie obvineného a za to, že obvinený sa na vyzvanie dostaví k policajtovi, prokurátorovi alebo na súd a že vždy vopred oznámi policajtovi, prokurátorovi alebo súdu vzdialenie sa z miesta pobytu, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje záruku vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočnú a prijme ju, b) obvinený dá písomný sľub, že povedie riadny život, najmä že sa nedopustí trestnej činnosti a že splní povinnosti a dodrží obmedzenia, ktoré sa mu uložia, a súd alebo v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie považuje sľub vzhľadom na osobu obvineného a na povahu prejednávaného prípadu za dostatočný a prijme ho, alebo c) s ohľadom na osobu obvineného a povahu prejednávaného prípadu možno účel väzby dosiahnuť dohľadom probačného a mediačného úradníka nad obvineným alebo odovzdaním dohľadu nad obvineným do iného členského štátu Európskej únie podľa osobitného predpisu.
Podľa § 82 ods. 1 písm. e/ Tr. por. ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä zákaz vzďaľovať sa z miesta pobytu alebo z obydlia okrem vymedzených podmienok
Podľa § 82 ods. 1 písm. j/ Tr. por. ak sudca pre prípravné konanie alebo súd rozhodol podľa § 80 alebo § 81, že sa obvinený ponecháva na slobode alebo že sa z väzby prepúšťa na slobodu, na posilnenie účelu, ktorý by sa inak dosiahol väzbou, môže orgán rozhodujúci o väzbe zároveň uložiť jedno alebo viac primeraných obmedzení alebo povinností, najmä zákaz alebo obmedzenie kontaktu s určenou osobou v akejkoľvek forme vrátane kontaktovania prostredníctvom elektronickej komunikačnej služby alebo inými obdobnými prostriedkami.
Podľa § 370 ods. 1 Tr. por. ak sa dovolanie podáva v neprospech obvineného, možno ho podať do šiestich mesiacov od doručenia rozhodnutia súdu prokurátorovi. Ak sa dovolanie podáva v prospech obvineného, možno ho podať do troch rokov od doručenia rozhodnutia obvinenému; ak sa rozhodnutie doručuje obvinenému aj jeho obhajcovi alebo zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
Podľa § 370 ods. 2 Tr. por. ministrovi spravodlivosti plynie lehota od toho doručenia, ktoré bolo vykonané najneskôr.
Podľa § 371 ods. 2 minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 ajvtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Dovolací súd pritom vychádzal z ustanovení § 368 ods. 2 Tr. por., kde je uvedené, že ak tento zákon neustanovuje inak a § 371 ods. 2 Tr. por., podľa ktorého minister spravodlivosti podá dovolanie okrem dôvodov uvedených v odseku 1 aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného poriadku alebo osobitného predpisu o väzbe, Trestného zákona alebo Trestného poriadku o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody, o výkone trestu, ktorého výkon bol podmienečne odložený, o výkone zvyšku trestu po podmienečnom prepustení alebo o výkone náhradného trestu odňatia slobody, ktorý bol uložený popri peňažnom treste.
Z toho je zrejmé, že minister spravodlivosti má právo dovolaním napadnúť aj iné taxatívne uvedené rozhodnutia (§ 371 ods. 2 Tr. por.) než sú vymedzené ustanovením § 368 ods. 2 Tr. por. Ide o rozšírenie právomocí ministra spravodlivosti napádať dovolaním rozhodnutia nad rámec ustanovenia § 368 ods. 2 Tr. por.
V posudzovanom prípade je dovolaním napadnuté uznesenie krajského súdu, ktorým rozhodol na rozdiel od prvostupňového súdu tak, že nevzal obvineného do väzby, resp. prepustil obvineného z väzby na slobodu na základe náhrad uvedených vo výroku rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 23Tpo/9/2017, zo dňa 01. februára 2017. Odôvodnenie dovolania ministerky spravodlivosti vychádza z odlišného posudzovania okolností a povahy prípadu, než to urobil sťažnostný súd. Povedané inak, dovolateľ neakceptoval závery sťažnostného súdu, avšak stotožnil sa s rozhodnutím sudcu pre prípravné konanie.
Najvyšší súd po preskúmaní dovolania po materiálnej stránke zistil, že dovolaním nebolo preukázané porušenie zákona (uvedené v dovolaní § 71 ods. 1 písm. c/, § 80 ods. 1 písm. a/, § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. por.), ako je to podmienené zákonnou úpravou.
Najvyšší súd zistil, že krajský súd postupoval zákonne, keď obvineného do väzby nevzal, resp. ho podľa § 72 ods. 1 písm. b/ Tr. por. z väzby prepustil a podľa 194 ods. 1 písm. a/ Tr. por. napadnuté uznesenie okresného súdu zrušil. Pokiaľ ide o existenciu dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr. por. - obava z pokračovania trestnej činnosti (iné dôvody väzby neboli zistené) sa Najvyšší súd Slovenskej republiky stotožnil s názorom sudcu pre prípravné konanie ako aj krajským súdom vzhľadom k tomu, že obvinený je trestne stíhaný za konanie, ktoré úzko súvisí s jeho predchádzajúcim právoplatným odsúdením, vrátane možného porušenia,,zákazu" v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia s probačným dohľadom. Nakoľko je väzba značným zásahom do osobnej slobody obvineného, tak má byť použitá ako najkrajnejšie riešenie. Súd musí mať v čase rozhodovania o vzatí do väzby za preukázané, že účel väzby nemožno dosiahnuť iným, miernejším spôsobom resp. zaisťovacím prostriedkom spravidla uložením niektorého z opatrení podľa § 80 a nasl.
Krajský súd postupoval správne, keď pri existencii dôvodu väzby podľa § 71 ods. 1 písm. c/ Tr., por. nahradil väzbu prijatím záruky dôveryhodných osôb MUDr. S. C. - primára ORL vo Fakultnej nemocnici Trenčín a Ing. S. U. -starostu obce R. D., za správanie obvineného za súčasného uloženia povinností a obmedzení, prijatia písomného sľubu obvineného a uložením dohľadu probačného a mediačného úradníka. Správne pritom poukázal na to, že tieto procesné inštitúty sú spôsobilé, zabrániť obvinenému v pokračovaní v trestnej činnosti, pre ktorú je trestne stíhaný.
Najvyšší súd k tomu dodáva, že obvinený je trestne stíhaný za skutok kvalifikovaný ako prečin nebezpečného prenasledovania, ktorého sa mal dopustiť tak, že minimálne od augusta 2015 až do súčasnej doby prenasledoval svoju bývalú manželku MUDr. O. U., a to takým spôsobom, že aspoň jeden deň v týždni kráčal za ňou po ulici, fotil si ju, smial sa jej, ohrozoval ju na ceste, vytláčal ju zchodníka, fyzicky ju napádal, sledoval ju a svojho syna Ľ. Z., keď išli na bicykli, obvinený autom úmyselne jazdil v takej blízkosti svojej bývalej manželky a ich spoločného syna, že títo viackrát spadli na obrubník, alebo cez otvorené okno sa ich snažil zhodiť, sledoval bývalú manželku pri nakupovaní a cestou domov, z nákupov túto tiež sledoval a pokrikoval na ňu, prípadne na ňu trúbil autoklaksónom, postával pred vchodom bytového domu, kde MUDr. O. U. býva a túto sledoval z krovia, prípade na ňu čakal priamo pred vchodom alebo medzi domami, a to konkrétne v dňoch a časoch uvedených v návrhu na vzatie do väzby. Najvyšší súd si vyžiadal od vedúcej probácie a mediácie správu, či si obvinený plní povinnosti vyplývajúce mu z probačného a mediačného dohľadu, ktorý mu bol uložený a zistil, že obvinený sa riadne dostavuje na termíny určené probačným a mediačným úradníkom, a to vždy za prítomnosti jednej z osôb, ktorých súd záruku prijal. Obvinený sa sám dobrovoľne domáhal posilnenia probačného dohľadu pomocou elektronického monitoringu, s čím však poškodená nesúhlasila. Z lustrácii bolo zistené, že obvinený od prepustenia z väzby nespáchal žiaden trestný čin, ani priestupok, pričom v súčasnosti je proti nemu vedené trestné konanie na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. 3T/103/2017. Možno konštatovať, že nahradenie väzby prijatím záruky ako aj dohľadom probačného a mediačného úradníka plní svoj účel. Zo strany poškodenej neboli hlásené žiadne skutočnosti a udalosti, ktoré by naznačovali porušovanie súdom uložených obmedzení a povinnosti zo strany obvineného.
Nad rámec uvedeného najvyšší súd považuje za potrebné poukázať na to, že obvinený bol prepustený z väzby 01. februára 2017, pričom ministerka spísala dovolanie dňa 05. júna 2017 a na súd bolo doručené dňa 17. júna 2017. Už len vzhľadom na tento časový rozostup medzi prepustením obvineného z väzby na slobodu, podaním dovolania a rozhodnutím o ňom sa javí znovu vzatie obvineného do väzby ako neúčelné.
Najvyšší súd na základe vyššie uvedených skutočností dospel k záveru, že rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne je zákonné a správne, nakoľko na dosiahnutie účelu väzby postačujú aj opatrenia uložené daným súdom v zmysle § 80 a nasl.
Nenaplnenie dovolacieho dôvodu pri rozhodovaní o vzatí obvineného do väzby je dôvodom na odmietnutie dovolania podľa § 382 písm. c/ Tr. por. na neverejnom zasadnutí (§ 381 Tr. por.). Najvyšší súd preto dovolanie ministerky spravodlivosti Slovenskej republiky odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.