6 Tdo 42/2008
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Ing. Antona Jakubíka a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci obvinenej J. P. pre trestný čin ohovárania podľa § 206 ods. 1, 2 Tr. zák. prerokoval na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2008 v Bratislave dovolanie, ktoré podala obvinená J. P. proti uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne zo 17. júna 2008, sp. zn. 3 To 138/2007, a rozhodol
t a k t o :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinenej J. P. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
Rozsudkom Okresného súdu v Prievidzi z 13. septembra 2007, sp. zn. 1 T 261/2002, bola obvinená J. P. uznaná za vinnú z trestného činu ohovárania podl'a § 206 ods. 1, 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že
dňa 21. júna 2001 vo večerných hodinách v relácii P. odvysielanej v televízii M. ohovorila H. V., že ako riaditeľka S. P., pobočka P. 7. februára 1997 vo svojej kancelárii zobrala od nej obálku s finančnou hotovosťou 20 000 Sk, ako úplatok za vybavenie invalidného dôchodku.
Za to jej bol podľa § 206 ods. 2 Tr. zák. číslo 140/1961 Zb. v znení zákona číslo 253/2001 Z. z. uložený trest odňatia slobody v trvaní 1 (jeden) rok, ktorého výkon bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 18 (osemnásť) mesiacov.
6 Tdo 42/2008 2
Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku bola poškodená H. V., nar. X., bytom N., s nárokom na náhradu škody odkázaná na konanie v občiansko-právnych veciach.
Proti tomuto rozsudku podala obvinená J. P. odvolanie.
Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo 17. júna 2008, sp. zn. 3 To 138/2007, bolo odvolanie obvinenej J. P. proti rozsudku Okresného súdu v Prievidzi z 13. septembra 2007, sp. zn. 1 T 261/2002, podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.
V zmysle § 183 ods. 1 písm. b/ bod 3/ Tr. por., rozsudok je právoplatný a vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak podané odvolanie bolo zamietnuté.
Rozsudok okresného súdu sa v dôsledku uvedeného stal právoplatným zamietnutím odvolania obvinenej J. P. uznesením krajského súdu.
Okresný súd v Prievidzi predložil 24. novembra 2008 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej trestnej veci dovolanie, podané prostredníctvom obhajcu obvinenej J. P. - JUDr. I. Ž. PhD. proti uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Trenčíne. Odvolanie bolo podané na súde prvého stupňa 15. októbra 2008. Odvolateľka s poukazom na dôkaznú situáciu vo veci vyslovila názor, že napadnuté uznesenie krajského súdu, ako aj odsudzujúci rozsudok Okresného súdu v Prievidzi, boli založené na nesprávnom právnom posúdení skutku, a preto považuje za naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
V odôvodnení uviedla, že to, čo v televízii M. povedala, bola pravda, a teda neohovorila H. V.. V ďalšom texte dovolania analyzovala vo veci vykonané dôkazy.
Z týchto dôvodov navrhla, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 z dôvodu § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona, a podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil výrok o vine a celý výrok o treste, ako aj ďalšie výroky, ktoré majú vo výroku o vine podklad.
6 Tdo 42/2008 3
K dovolaniu sa vyjadrila aj prokurátorka Okresnej prokuratúry v Prievidzi, ktorá uviedla, že obvinená v skutočnosti nenapáda právne posúdenie skutku, ale namieta rozsah dokazovania a hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, t. j. práve správnosť a úplnosť skutkových okolností, čo však nie sú prípustné dôvody dovolania v zmysle § 371 Trestného poriadku.
Poškodená H. V. považuje napadnuté rozhodnutia súdov za vecne a právne správne a navrhuje dovolanie odmietnuť.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí podľa § 381 Tr. por. prerokoval dovolanie podané obhajcom obvinenej J. P. - JUDr. I. Ž. PhD. a zistil, že nie je dôvodné.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Zo znenia vyššie uvedeného ustanovenia Trestného poriadku (zákon č. 301/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov) a z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd rozhodujúci o mimoriadnom opravnom prostriedku - dovolaní, je viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvého a druhého stupňa. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili, a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdu, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Tento mimoriadny opravný prostriedok neslúži k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa. Svedčí tomu aj dikcia ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., podľa ktorého dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom 6 Tdo 42/2008 4
právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Podľa § 371 ods. 6 Tr. por., dovolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací, pretože dovolací súd nie je všeobecnou treťou inštanciou, zameranou na preskúmanie všetkých rozhodnutí súdu druhého stupňa. Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať už aj z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. V dôsledku uvedeného, iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov, nemožno vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Naznačený dovolací dôvod je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Odvolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom dôsledku z toho vyplýva, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Uvedený dovolací dôvod pripúšťa iba tzv. právne námietky vo vzťahu ku skutkovému stavu, zistenému súdmi nižších súdov. Skutkový stav je v rámci rozhodovania o dovolaní, opierajúcom sa o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.
Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti 6 Tdo 42/2008 5
obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu a jeho podstatou sú námietky správnosti skutkových zistení alebo hodnotenia dôkazov súdmi nižšieho stupňa, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
V posudzovanej veci je z dôvodov dovolania zrejmé, že obvinená nenamieta právne posúdenie skutku, ale len skutkové zistenia a hodnotenie vykonaných dôkazov. Skutok tak, ako bol zistený Okresným súdom v Prievidzi a aj Krajským súdom v Trenčíne, je pre Najvyšší súd Slovenskej republiky záväzný a právne posúdenie skutku, ako okresným tak aj krajským súdom, je potom správne a v súlade so zákonom.
Na základe uvedených skutočností najvyšší súd dovolanie obvinenej J. P. podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.
P o u č e n i e: Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 11. decembra 2008
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v.r.
predseda senátu
Vypracoval: JUDr. Peter Paluda
Za správnosť vyhotovenia: Katarína Císarová