6Tdo/41/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka, sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 23. augusta 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného T. P. pre zločin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/140/2016 zo dňa 22. februára 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného T. P. s a o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 2T/131/2016 zo dňa 26. októbra 2016 bol obvinený T. P. uznaný vinným zo zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c/, písm. d/ Tr. zák., na skutkovom základe, že dňa 06. júna 2016 o 16:00 hod. v priestoroch Zechenterovho parku v Kremnici, okres Žiar nad Hronom, mal u seba sklenenú nádobu s obsahom zelenej rastliny sušiny, ktorú sa pokúšal skryť pred hliadkou Mestskej polície Kremnica, ktorá nádobu našla a zaistila, pričom sa jednalo o rastlinný materiál z rodu Cannabis, o hmotnosti 8,08 g, s obsahom účinnej lástky THC 20,3 % hmotnostných, čo zodpovedá minimálne 16 obvyklým jednorazovým dávkam, pričom rastlina z rodu Cannabis je zaradená do I. skupiny omamných látok v zozname omamných a psychotropných látok, uvedených v zákone č. 139/1998 Z. z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších predpisov.

Za spáchanú trestnú činnosť bol obvinenému podľa § 172 ods. 1 Tr. zák., § 36 písm. l/, n/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2, ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. uložený trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov, so zaradením na výkon trestu obvineného do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Proti uvedenému rozsudku podal obvinený odvolanie, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením sp. zn. 3To/140/2016 zo dňa 22. februára 2017 podľa § 319 Tr. por. odvolanie obvineného zamietol.

Okresný súd Žiar nad Hronom predložil dňa 12. júla 2017 Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky v predmetnej trestnej veci dovolanie obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 3To/140/2016 zo dňa 22. februára 2017, ktoré obvinený podal z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por..

Obvinený v dovolaní uviedol takmer totožné skutočnosti ako v odvolaní a to, že s rozhodnutím nesúhlasí, namieta právnu kvalifikáciu skutku, a to aj napriek skutočnosti, že na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. K samotnej marihuane uviedol, že si vypestoval len 1 rastlinu po dopravnej nehode, ktorá sa stala dňa 29. júna 2015, v súvislosti s ktorou bol aj odsúdený v konaní sp. zn. 3T/86/2015 na Okresnom súde v Žiari nad Hronom. Rastlinu si vypestoval z dôvodu, že mal po nehode veľké bolesti, hlavne v panvovej oblasti a ľavej nohe, ako aj bolesti hlavy. Neskôr sa k tomu pridružili aj bolesti pravého kolena. Užíval lieky, ktoré mu prestali pomáhať a z počutia a na internete sa dozvedel, že by mu mohlo pomôcť užívanie konopy siatej. Nikomu túto látku nikdy neposkytol a jej užívanie mal na vlastné potreby (rastlinu mal pri sebe v parku zo strachu, že by mu ju rodičia doma našli). V tejto súvislosti poukázal na komentár JUDr. Jozefa Čentéša a kol. k Trestnému zákonu v spojení s ustanovením § 171 Tr. zák. a dodal, že ak súd tvrdí, že išlo o 16 dávok tak to podľa jeho názoru nie je pravda a tiež namietal metodiku posudzovania množstva jednorázovej dávky zo strany KEÚ PZ SR a v tejto súvislosti dal do pozornosti rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 4To/44/2016. Obvinený záverom dovolania uviedol, že žije v úplnej rodine s mladším súrodencom, je študentom 2. ročníka strednej odbornej školy, kde dosahuje veľmi dobré študijné výsledky a jeho správanie je veľmi dobré. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že rozsudok Okresného súdu Žiar nad Hronom v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sú založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia.

K dovolaniu obvineného sa vyjadril prokurátor, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že okresný súd v konkrétnom prípade využil všetky možné dostupné podmienky a predpoklady na to, aby mohol byť obvinenému uložený trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby, a to s použitím ustanovenia § 39 ods. 1, ods. 3 písm. e/ Tr. zák. Ustanovenie § 49 ods. 2 Tr. zák. je v tomto konkrétnom prípade jednoznačné, pričom iný druh trestu sa v danom prípade pri takejto právnej kvalifikácii skutku ani uložiť nedal. Prokurátor navrhol dovolanie obvineného v zmysle § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 3 Tr. por.) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 ods. 1 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo a podal riadny opravný prostriedok a o tomto bolo rozhodnuté. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko neboli naplnené dovolacie dôvody, ako ich uviedol obvinený. Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/ a h/ a zároveň obžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/. Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať ani meniť. Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení,pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Hlavnou podstatou dovolania obvineného bolo, že namietal právnu kvalifikáciu skutku ako aj metódy posudzovania jednorázových dávok KEÚ PZ SR. V prvom rade je potrebné uviesť, že obvinený urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a to, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Okresný súd toto vyhlásenie prijal podľa § 257 ods. 7 Tr. por., čo znamená, že obvinený môže v tomto prípade podať právne účinné dovolanie voči výroku o vine len podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por, pričom tak neurobil. Čo sa teda týka namietania množstva jednorázových dávok (a teda aj zachádzania obvineného svojím dovolaním do skutkových zistení, čo v dovolacom konaní nie je prípustné), dovolací súd dovolanie v tejto časti odmietol z dôvodu, že dovolacie námietky sú v tejto časti irelevantné.

Navyše Najvyšší súd nad rámec uvádza, že pri posudzovaní existencie dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 písm. i/ Tr. por. súd skúma, či skutok ustálený súdmi nižšieho stupňa bol správne podradený pod príslušnú skutkovú podstatu trestného činu upravenú v Trestnom zákone. Iba opačný prípad odôvodňuje naplnenie tohto dovolacieho dôvodu. Spomínaný dovolací dôvod napĺňa aj zistenie, že napadnuté rozhodnutie je založené na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia. Pod týmto sa rozumie napr. nedostatočné posúdenie okolností vylučujúcich protiprávnosť činu (§ 24 až 30 Tr. zák.), premlčania trestného stíhania (§ 87 Tr. zák.), či pochybenie súdu pri ukladaní úhrnného alebo súhrnného trestu, spoločného trestu alebo ďalšieho trestu (§ 41 až 43 Tr. zák). Uvedené ustanovenie sa vzťahuje aj na porušenie iných hmotnoprávnych predpisov ako je Občiansky zákonník, Obchodný zákonník a pod., pokiaľ tieto majú priamy vzťah k právnemu posúdeniu skutku. Z obsahu podaného dovolania vyplýva, že obvinený vo vzťahu k dovolaciemu dôvodu uvedenému v § 371 písm. i/ Tr. por. neuplatnil námietky právneho charakteru, ale iba námietky skutkové, ktorými beztak zjavne vybočil z rámca tohto dovolacieho dôvodu.

Najvyšší súd taktiež musí konštatovať, že čo sa týka dovolania voči výroku o treste, tak po obsahovej stránke námietky obvineného nenapĺňajú žiadny z dôvodov dovolania vo vzťahu k výroku o treste. Svojím obsahom zasahuje obvinený neustále do skutkových zistený, ktoré dovolací súd tak ako už uviedol vyššie, nemôže meniť.

Dovolací súd dáva obvinenému do pozornosti, že mu bol uložený trest odňatia slobody na samej spodnej hranici zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Najvyššiemu súdu taktiež neuniklo pochybenie okresného súdu (čo mu vytkol aj krajský súd), keď obvinenému priznal dve poľahčujúce okolnosti a to, že obvinený sa k spáchaniu trestného činu priznal a trestný čin úprimne oľutoval (§ 36 písm. l/ Tr. zák.) a druhú, že obvinený napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom (§ 36 písm. n/ Tr. zák.). Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. n/ Tr. zák. je založená na aktívnej spolupráci páchateľa pri objasňovaní trestnej činnosti a vyžaduje aby páchateľ uviedol dôkazy, ktoré slúžia na objasnenie skutkových okolností daného trestného činu a jej hodnotenie je závislé od toho, do akej miery páchateľ svojím prístupom participuje na objasnení trestného činu.

Súd po podaní obžaloby rozhoduje spor medzi obžalobou a obhajobou podľa pravidiel kontradiktórneho procesu - objasňovanie (v zmysle zistenia skutkového stavu veci) je doménou orgánov činných v trestnom konaní podľa § 2 ods. 10 Trestného poriadku. Preto samotné priznanie obžalovaného nemôže byť poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písm. n/ Trestného zákona. Poľahčujúca okolnosť podľa § 36 písm. l/ Trestného zákona predpokladá okrem priznania sa páchateľa aj úprimné oľutovanie trestného činu. Či k takému oľutovaniu došlo, je potrebné posúdiť podľa konkrétnych okolností prípadu, vrátane procesných prejavov páchateľa (procesne ako obžalovaného) po prijatí vyhlásenia o uznaní viny podľa § 257 ods. 1 písm. b/, c/ Trestného poriadku (najmä pri využití práva záverečnej reči a posledného slova). Analógia je pri aplikácii Trestného zákona neprípustná v zmysle rozširovania podmienok trestnosti činu nad rámec zákona. V iných smeroch je prípustná, ak v prospech páchateľa odstraňuje medzeru v zákonea zodpovedá zmyslu a významu riešenej otázky vo vzťahu k analogicky použitému ustanoveniu. (stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 27. júna 2017, sp. zn. Tpj 55/2016, uverejnené v Zbierke stanovísk NS a rozhodnutí súdov SR 5/2017).

Keďže generálny prokurátor dovolanie nepodal, Najvyšší súd Slovenskej republiky nemohol rozhodnúť v neprospech obvineného.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení, Najvyšší súd slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.