6Tdo/39/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka, sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 23. novembra 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného G. U., pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, o dovolaní obvineného G. U. proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, č. k. 3Tos 122/2016 - 174, zo 16. februára 2017, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. f/ Tr. por. dovolanie obvineného G. U. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Žilina vydal podľa ust. § 353 ods. 1 Tr. por. trestný rozkaz, č. k. 28T 66/2015-122, dňa 21. apríla 2016, ktorým uznal obvineného G. U. vinným na skutkovom základe tam uvedenom, zo zločinu vydierania podľa ust. § 189 ods. 1 Tr. zákona a odsúdil ho podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., s prihliadnutím na § 353 ods. 2 Tr. por. na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky. Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Trestný rozkaz bol obvinenému doručený dňa 30. mája 2016.

Proti vyššie uvedenému trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina zo dňa 21. apríla 2016, sp. zn. 28T 66/2015, podal obvinený odpor.

Okresný súd Žilina uznesením zo dňa 28. júla 2016, sp. zn. 28T 66/2015, podľa ust. § 355 ods. 5 Tr. por. odpor obvineného proti vyššie uvedenému trestnému rozkazu odmietol ako oneskorene podaný.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 28. júla 2016, sp. zn. 28T 66/2015, podal obvinený sťažnosť.

Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 16. februára 2017, č. k. 3Tos 122/2016-174, podľa ust. § 193 ods. 1 písm. b/ Tr. por. sťažnosť obvineného proti vyššie uvedenému uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 28. júla 2016, sp. zn. 28T 66/2015, zamietol ako oneskorene podanú.

Proti vyššie uvedenému uzneseniu Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. februára 2017, č. k. 3Tos 122/2016-174, podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie, v ktorom navrhol, aby dovolací súd zrušil uznesenie Krajského súdu v Žiline zo dňa 16. februára 2017, č. k. 3Tos 122/2016-174, a uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 28. júla 2016, sp. zn. 28T 66/2015, a nariadil Okresnému súdu Žilina, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal.

V dovolaní obvinený tvrdil, že voči trestnému rozkazu Okresného súdu Žilina podal odpor už dňa 6. júna 2016 na pošte. Okresný súd Žilina odmietol odpor ako oneskorene podaný, avšak podľa obvineného pritom z pečiatky pošty na obálke je možné vidieť, že bol podaný dňa 6. júna 2016, teda v rámci zákonnej lehoty u poštového doručovateľa. Namietal, že ak mal konajúci súd pochybnosti o dni podania (poštový doručovateľ sa vyjadril, že obyčajné listové zásielky bývajú doručované obvykle na druhý deň po podaní, čo nie je pravidlo, ale zaužívaný štandard) a poštový doručovateľ nemohol vylúčiť chybu na jeho strane, mal v zmysle zásady in dubio pro reo konajúci súd vyhodnotiť odpor ako včasne podaný a zrušiť trestný rozkaz a nariadiť pojednávanie. Obvinený tvrdí, že mu okresný súd znemožnil riadne sa obhajovať, a tým bolo porušené jeho právo na obhajobu a spravodlivý proces. Obvinený ďalej uviedol, že uznesenie Okresného súdu Žilina, ktorým súd odmietol odpor ako oneskorene podaný bolo obvinenému doručené až 28. septembra 2016. Dňa 29. septembra 2016 podal obvinený voči tomuto uzneseniu sťažnosť, o ktorej rozhodol Krajský súd v Žiline uznesením zo dňa 16. februára 2017, č. k. 3Tos 122/2016-174 tak, že sťažnosť zamietol ako oneskorene podanú. Obvinený namieta, že Okresný súd Žilina a Krajský súd v Žiline svojím konaním zásadným spôsobom porušili právo na obhajobu obvineného, čo zakladá dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

Dovolanie obvineného bolo zaslané na vyjadrenie prokurátorovi a poškodenému Y. M., ktorí sa v stanovenej lehote k dovolaniu nevyjadrili.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) na základe podaného dovolania na úvod skúmal, či boli splnené primárne podmienky uvedené v ustanovení § 368 a nasl. Tr. por. na začatie dovolacieho konania, pričom dospel k záveru, že dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné (§ 382 písm. f/ Tr. por.), pričom ide o vadu neodstrániteľnú.

Podľa § 368 ods. 1 Trestného poriadku dovolanie možno podať proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, ktorým bol porušený zákon, alebo ak boli porušené ustanovenia o konaní, ktoré mu predchádzalo, ak je toto porušenie dôvodom dovolania podľa § 371.

Podľa § 368 ods. 2 Trestného poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak, rozhodnutím podľa odseku 1 sa rozumie: a) rozsudok a trestný rozkaz, b) uznesenie o postúpení veci okrem uznesenia o postúpení veci inému súdu, c) uznesenie o zastavení trestného stíhania, d) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania, e) uznesenie o podmienečnom zastavení trestného stíhania spolupracujúceho obvineného, f) uznesenie o schválení zmieru a zastavení trestného stíhania, g) rozhodnutie o uložení ochranného opatrenia, h) rozhodnutie, ktorým bol zamietnutý riadny opravný prostriedok podaný proti rozhodnutiu podľa písmen a) až g), alebo rozhodnutie, ktorým odvolací súd na základe riadneho opravného prostriedku vo veci sám rozhodol.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Trestného poriadku proti právoplatnému rozhodnutiu súdu druhého stupňamôže podať dovolanie z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka.

Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že v predmetnej veci podal obvinený dovolanie proti rozhodnutiu (uzneseniu) sťažnostného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť (opravný prostriedok), podaná proti uzneseniu o odmietnutí odporu (opravného prostriedku). Ustanovenie § 368 ods. 2 Tr. por. v taxatívnom výpočte rozhodnutí neobsahuje takéto uznesenie. Pokiaľ zákon neustanovuje niečo iné, dovolanie možno podať len proti taxatívne uvedeným rozhodnutiam v ust. § 368 ods. 2 Tr. poriadku. Okrem toho možno dovolanie podať aj proti rozhodnutiam a v prípadoch uvedených v § 371 ods. 2 Tr. por., ale toto právo má len minister spravodlivosti za podmienok uvedených v § 369 ods. 1 Tr. por.

Posudzujúc ale dovolanie obvineného, je zrejmé, že smeruje proti rozhodnutiu (uzneseniu) sťažnostného súdu, ktorým bola zamietnutá sťažnosť, podaná proti uzneseniu okresného súdu o odmietnutí odporu (opravného prostriedku), teda nejde o rozhodnutie v zmysle ust. § 368 ods. 2 písm. h/ Tr. por. Proti takému druhu rozhodnutia dovolanie nie je prípustné.

Z tohto dôvodu musel Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 písm. f/ Trestného poriadku dovolanie obvineného odmietnuť.

Najvyšší súd nad rámec vyššie uvedeného udáva, že pre úspešnosť dovolania musia byť splnené podmienky uvedené v § 372 a § 373 Trestného poriadku a naplnený dovolací dôvod uvedený v § 371 Trestného poriadku. Obvinený podal oneskorene sťažnosť proti uzneseniu Okresného súdu Žilina zo dňa 28. júla 2016, sp. zn. 28T 66/2015, nakoľko ho podal, ako správne uviedol Krajský súd v Žiline, po uplynutí lehoty na podanie sťažnosti (aplikácia ust. § 66 ods. 1 písm. b/, ods. 3 Tr. por. Krajským súdom v Žiline bola správna a zákonná), pričom napadnuté uznesenie bolo obvinenému doručené fikciou doručenia dňa 18. augusta 2016 (obálka na č. l. 140 spisu). Absencia riadneho opravného prostriedku má preto za následok neoprávnenosť obvineného na podanie dovolania. Dovolanie by teda Najvyšší súd odmietol pre nesplnenie podmienok dovolania.

Najvyšší súd uvádza, že v tomto konaní nemôže posudzovať správnosť rozhodnutia o tom, či odpor bol podaný včas, ale vyslovuje názor, že prvostupňový súd sa touto otázkou nezaoberal dostatočne. K tomu, aby mohla byť bez akýchkoľvek pochybností vyznačená právoplatnosť na vydanom trestnom rozkaze, bolo potrebné vykonať ešte ďalšie úkony.

V zmysle ustanovenia § 382 písm. f/ Trestného poriadku, dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením odmietne dovolanie, ak bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné.

Vzhľadom na vyššie uvedené Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.