6Tdo/38/2017

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Viliama Dohňanského a JUDr. Martina Piovartsyho, na neverejnom zasadnutí konanom 24. apríla 2018 v trestnej veci obžalovaného A. A. a spol. pre pokračovací zločin lúpeže v spolupáchateľstve podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného V. N., nar. XX.XX.XXXX podanom prostredníctvom obhajcu proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 29. októbra 2014, sp. zn. 4 To 74/2014, podľa § 381 Tr. por., takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného V. N., nar. XX.XX.XXXX sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom z 11. septembra 2013, sp. zn. 1 T 95/2012, uznal za vinného (aj už odsúdení A. A. a V. N., nar. XX.X.XXXX v bodoch 1/ až 3/ obvineného V. N., nar. XX. M. XXXX v bode 1/ rozsudku zo spolupáchateľstva k pokračovaciemu zločinu lúpeže podľa § 20 k § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák. a zo spolupáchateľstva k pokračovaciemu prečinu porušovania domovej slobody podľa § 20 k § 194 ods. 1 Tr. zák., na tom skutkovom základe, že 1/ obžalovaný A. A. a obvinený V. N., nar. XX.X.XXXX dňa 16. februára 2012 v čase okolo 16.00 hod. v obci Q., okres B., po predchádzajúcej dohode vošli do domu č. XXX, kde od poškodeného L. S. obvinený V. N. žiadal finančnú hotovosť 10 €, ktorú mu poškodený odmietol dať, na čo ho obvinený V. N. opakovane udrel po tvári, pričom obžalovaný A. A. začal prehľadávať zásuvky v izbe, kde našiel občiansky preukaz poškodeného L. S., ktorého obal následne V. N. poškodil podpálením zapaľovačom a občiansky preukaz si ponechal, pričom poškodený L. S. im nevydal žiadnu finančnú hotovosť a dom opustili až potom, čo im poškodený povedal, že ide rozmeniť finančnú hotovosť a tak konali hoci vedeli, že poškodený L. S. trpí na duševné ochorenie, teda v bode 1/ obvinený V. N., nar. XX.X.XXXX spoločným konaním proti inému použil násilie v úmysle zmocniť sa cudzej veci a čin spáchali na chránenej osobe a spoločným konaním neoprávnene vnikli do obydlia iného. Za to bol obvinenému V. N., nar. XX.X.XXXX podľa § 188 ods. 2, § 41 ods. 1, § 38 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d/ Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 24 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. obvinený V. N., nar. XX.X.XXXX pre výkon tohto trestu bolzaradený do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Proti tomuto rozsudku do výroku o treste podal odvolanie prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves v neprospech aj obvineného V. N., nar. XX.X.XXXX, na podklade ktorého Krajský súd v Košiciach rozsudkom z 29. októbra 2014, sp. zn. 4 To 74/2014, podľa § 321 ods. 1 písm. d/ Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste (ostatné výroky ostali nedotknuté) a podľa § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného V. N., nar. XX.X.XXXX odsúdil podľa § 188 ods. 2, § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov nepodmienečne. Podľa § 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák. bol obvinený V. N., nar. XX.X.XXXX pre výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. Rozsudok krajského súdu prevzal obvinený 02.02.2015 a obhajkyňa 05.01.2015. Obvinený V. N., nar. XX.X.XXXX podal osobne 12.07.2016 a tiež prostredníctvom obhajcu JUDr. Milana Križalkoviča (ustanovený 18.07.2016, čl. 925) 23. mája 2017 dovolanie proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1 T 95/2012, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4 To 74/2014, v ktorom uplatnil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Odôvodnil to tým, že nesúhlasí s výškou trestu. Okresný súd sa dôsledne zaoberal skutočnosťami, ktoré ho viedli k tomu, že pri ukladaní trestu použil ustanovenie § 39 ods. 1 Tr. zák., o mimoriadnom znížení trestu. V zmysle predchádzajúcich rozhodnutí krajského súdu doplnil dokazovanie na zistenie okolností prípadu, pomerov páchateľa ako aj okolností týkajúcich sa poškodeného. Podmienky pre dovolanie sú dané v zmysle § 386 ods. 2 písm. h/ Tr. por. a daný je aj uplatnený dovolací dôvod v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. Navrhol, aby dovolací súd podľa § 386 Tr. por. vyslovil rozsudkom porušenie zákona, podľa § 388 Tr. por. zrušil napadnuté rozhodnutie vo výroku o treste a vrátil vec krajskému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu prerokoval a rozhodol. Dovolanie obvineného bolo doručené prokurátorovi 31.05.2017 a poškodenému L. S. 02.06.2017, ktorý sa k nemu nevyjadril. Prokurátor k dovolaniu obvineného V. N., nar. XX.X.XXXX vo vyjadrení zo 14.06.2017 uviedol, že za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. ustanovuje trestnú sadzbu na sedem rokov až 12 rokov. U obvineného V. N. prevažoval pomer priťažujúcich okolností v zmysle § 38 ods. 4 Tr. zák., preto u neho bola zvýšená dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o 1/3. Po tomto zvýšení bola u neho trestná sadzba od osem rokov a 8 mesiacov do 12 rokov. Krajský súd obvinenému uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov, teda v zákonom ustanovenej trestnej sadzbe a zároveň uložil trest odňatia slobody, ktorý zákon za zločin lúpeže podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. pripúšťa. U obvineného S. neboli splnené podmienky ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. zák. ani vzhľadom na okolnosti prípadu - závažný trestný čin spáchaný voči chránenej osobe v zmysle § 139 ods. 1 písm. f/ Tr. zák. a ani vzhľadom na jeho osobu, keďže bol od roku 1982 desaťkrát súdne trestaný, v roku 2012 bol jedenkrát priestupkovo postihnutý a v mieste trvalého bydliska bolo zaznamenané jeho agresívne správanie pod vplyvom alkoholu. V závere prokurátor navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného V. N. uznesením na neverejnom zasadnutí podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol, pretože je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. Spis Okresného súdu Spišská Nová Ves, sp. zn. 1 T 95/2012, spolu s dovolaním obvineného V. N., nar. XX.XX.XXXX bolo dovolaciemu súdu doručené 22. 06.2017. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len najvyšší súd alebo dovolací súd) po predložení veci zistil, že dovolanie proti napadnutému rozsudku krajského súdu je prípustné (§ 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) a v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.). Dovolanie súčasne spĺňa podmienky uvedené v § 372 ods. 1 a § 373 ods. 1 a ods. 2 Tr. por. ako aj obsahové náležitosti uvedené v § 374 Tr. por. a nie je daný dôvod na postup súdu podľa § 382 písm. a/, písm. b/, písm. d/, písm. e/ a písm. f/ Tr. por. Podľa § 385 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené. Dovolací súd po preskúmaní spisového materiálu zistil, že dovolanie obvineného nie je dôvodné. Dovolací súd po preskúmaní dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., zistil, že tento je nedôvodný. V dovolaní najvyšší súd pri uplatnenom dovolacom dôvode v zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. nie je oprávnený preskúmavať skutkové zistenia, ustálené nižšími súdmi.

V zmysle § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bol uložený trest mimo zákonomustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa.

Obvinený bol právoplatne uznaný vinným zo zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. d/ Tr. zák., podľa ktorého je možné páchateľovi uložiť trest odňatia slobody na 7 rokov až 12 rokov. Rozsudkom krajského súdu bol obvinenému V. N., nar. XX.XX.XXXX podľa § 188 ods. 2, § 41 ods. 1, § 37 písm. h/, písm. m/, § 38 ods. 4, Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 8 rokov a 8 mesiacov. Obvinenému bol teda uložený tento druh trestu na samej spodnej hranici zákonne zvýšenej trestnej sadzby. Nejde teda o trest uložený mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby a ani o taký druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin uložiť nepripúšťa. Naopak dovolací súd musí konštatovať, že uložený trest vo vzťahu k jeho druhu a výmere je po všetkých stránkach zákonný.

Aplikácia ustanovenia § 39 ods. 1 Tr. por. je neprípustná, keďže jeho uplatnenie v dovolacom konaní neprichádza do úvahy. Zisťovanie podmienok pre použitie mimoriadneho zníženia trestu totiž vyžaduje skúmanie skutkového stavu, čo zákon pri dovolacom dôvode, ktorý obvinený uplatnil nedovoľuje. Najvyšší súd nie je totiž oprávnený skúmať a prehodnocovať skutkový stav zistený prvostupňovým alebo druhostupňovým súdom. Zisťovanie splnenia podmienok v zmysle § 39 ods. 1 Tr. zák. aj zo strany dovolacieho súdu by totiž znamenalo prehodnocovanie alebo menenie skutkového stavu, ku ktorému krajský súd na základe vykonaných a vyhodnotených dôkazov dospel.

Najvyšší súd záverom konštatuje, že výrok o treste v rozhodnutí krajského súdu a v konaní, ktoré tomuto výroku predchádzalo, nezistil žiadne také porušenie zákona, ktoré by uplatnený dovolací dôvody preukazovali.

Na základe vyjadreného Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.