6Tdo/34/2019

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Paludu, v trestnej veci obvineného G. M. st. a spol. pre obzvlášť závažný zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d), písm. f), ods. 4 písm. a), písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. d), písm. e) a písm. f) Trestného zákona a § 138 písm. b), písm. j) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona a iné, na neverejnom zasadnutí konanom 6. mája 2020 v Bratislave o dovolaní obvineného G. M. st. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. septembra 2017, sp. zn. 5To/83/2017, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. b) Tr. por. dovolanie obvineného G. M. st. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 19. júna 2017, sp. zn. 2Tk/4/2016, bol obvinený G. M. st. uznaný za vinného v bodoch 1/ až 6/ zo spáchania obzvlášť závažného zločinu obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 1, ods. 3 písm. d), písm. f), ods. 4 písm. a), písm. b) Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. d), písm. e), písm. f) Tr. zák. a § 138 písm. b), písm. j) Tr. zák. spolupáchateľstvom podľa § 20 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že:

1/ obvinený G. M. st. v priebehu jarných mesiacov roku 2007 po predchádzajúcich opakovaných návštevách v Domove dôchodcov a domove sociálnych služieb v S. u X. H., narodeného v roku XXXX, tohto spoločne s T. S. dňa 24. mája 2007 zobrali ako invalida bez dolných končatín s invalidným vozíkom, v relatívne dobrom zdravotnom stave do svojej opatery do domu č. XX v M., s vyhlásením na svoju česť, že sa bude o neho starať a bude mu vo všetkom nápomocný, ktorú starostlivosť mu vzhľadom jednak na svoje náročné osobné pomery (obaja obvinení boli bez zamestnania, mali spolu 8 detí), ako aj na jeho ťažké zdravotné postihnutie, nemohli poskytnúť, následne ho v roku 2008 presťahovali do domu G. F. č. XX v M., kde ho nechali „zarásť a zošumieť", odkiaľ ho G. M. st. v prvej polovici roku 2009, najpravdepodobnejšie v mesiaci máj, vyviezol ako ťažko zdravotne postihnutého na nezistenom motorovom vozidle do mesta W. pri P. v Spolkovej republike Nemecko,kde na invalidnom vozíku musel žobrať každý deň od rána do večera 7 dní v týždni za každého počasia, spával pod mostom, všetky peniaze v presne nezistenej výške, ktoré X. H. vyžobral, mu G. M. st. zobral a časť z nich zasielal prostredníctvom služby K. na Slovensko do rúk T. S., správal sa ku nemu povýšenecky a keď bol príjem zo žobrania malý, tak mu nadával, denne mu kupoval spravidla iba jeden krát stravu a niekoľko krabíc vína, nakoľko bol závislý na alkohole, nestaral sa o neho, hoci jeho zdravotný stav vyžadoval permanentnú osobnú starostlivosť a takto s ním zaobchádzal dovtedy, kým sa zdravotný stav X. H. v septembri roku 2009 nezhoršil tak, že sa mu ťažko dýchalo, preto ho priviezol na Slovensko, kde dňa 30. septembra 2009 v M. XX zomrel na multifunkčné zlyhanie; zároveň sa G. M. st. a T. S. obohacovali aj o starobný dôchodok X. H., ktorý mal od 25. augusta 2008 zriadený účet v X. (odkedy bol disponentom s účtom aj G. M. st.), na ktorý mu bol X. zasielaný mesačne starobný dôchodok vo výške 346,40 €, a ku ktorému bola vydaná aj platobná karta, ktorou striedavo disponovali G. M. st. a T. S., prostredníctvom ktorej svojvoľne vyberali rôzne finančné sumy, resp. platili nákupy v predajniach, čím sa G. M. st. a T. S. obohatili o sumu finančných prostriedkov X. H. v presne nezistenej výške a G. M. st. sa v dôsledku vyššie uvedeného nevhodného spôsobu zaobchádzania so X. H., nezodpovedajúceho jeho zdravotnému stavu, podieľal na jeho predčasnej smrti;

2/ obvinený G. M. st. v presne nezistenom čase, v druhej polovici roku 2010, asi dva týždne po prepustení X. P., narodeného v roku XXXX, z nemocnice v H. X. (dňa 14. júla 2010), po mozgovej príhode, invalidného, bez nohy, previezol k sebe do domu č. XX v M. (od rodiny P. H. z H. F.), ktorému však starostlivosť vzhľadom jednak na svoje náročné osobné pomery, ako aj na jeho ťažké zdravotné postihnutie, nemohol poskytnúť, tohto následne nechal „zarásť a zošumieť" a nezisteného dňa ho odviezol na motorovom vozidle do mesta W. v Spolkovej republike Nemecko, kde na invalidnom vozíku musel X. P. žobrať 7 dní v týždni od rána do večera, spávať pod mostom, denne mu kupoval spravidla iba jeden krát stravu a krabice vína, nakoľko bol závislý na alkohole, všetky peniaze v presne nezistenej výške, ktoré X. P. vyžobral, mu G. M. st. zobral a časť z nich zasielal prostredníctvom služby K. na Slovensko do rúk T. S., nestaral sa o neho, hoci jeho zdravotný stav vyžadoval permanentnú osobnú starostlivosť a takto s ním zaobchádzal dovtedy, kým v decembri roku 2011 nedostal silný zápal pľúc, začal mať problémy s dýchaním, preto ho odviezol do nemocnice v W., kde v dôsledku zdravotných komplikácií zomrel dňa 9. decembra 2011; zároveň sa G. M. st. a T. S. obohacovali aj o starobný dôchodok X. P., ktorý mal zriadený účet v X. (ku ktorému sa dňa 30. júla 2010 stal disponentom aj G. M. st.), na ktorý mu bol X. zasielaný mesačne starobný dôchodok vo výške 275,34 € a ku ktorému bola vydaná aj platobná karta, ktorou striedavo disponovali G. M. st. a T. S., prostredníctvom ktorej svojvoľne vyberali rôzne finančné sumy, resp. platili nákupy v predajniach, čím sa G. M. st. a T. S. obohatili o sumu finančných prostriedkov X. P. v presne nezistenej výške a G. M. st. sa v dôsledku vyššie uvedeného nevhodného spôsobu zaobchádzania so X. P., nezodpovedajúceho jeho zdravotnému stavu, podieľal na jeho predčasnej smrti;

3/ obvinený G. M. st. v presne nezistenom čase v roku 2009, potom ako v priebehu roku 2008 pod zámienkou poskytnutia pomoci a potrebnej starostlivosti G. F., narodenému v roku XXXX, prišiel aj so svojou vtedajšou družkou T. S. a ich 8 deťmi bývať do rodinného domu G. F. v M. XX, o ktorom vedeli, že je vážne chorý, invalid, že trpí epileptickými záchvatmi a pravidelne musí užívať lieky, navrhol G. F., že ho vezme na výlet do Nemecka, pričom po príchode do mesta W. v Spolkovej republike Nemecko mu prikázal žobrať na invalidnom vozíku, žobrať musel zvyčajne od skorého rána až do neskorého večera, počas sviatkov aj dlhšie, 7 dní v týždni, viac krát za deň ho G. M. st. prišiel prehľadať, či si neschoval peniaze, ktoré vyžobral, tieto si G. M. st. všetky zobral a časť z nich zasielal prostredníctvom služby K. na Slovensko do rúk svojich družiek - T. S. (v rokoch 2009 a 2012) a P. H. (v rokoch 2012 až 2014), keď G. F. vyžobral málo, obviňoval ho, že si peniaze nechal a udieral ho päsťou buď do rebier alebo stehna, niekedy mu dal aj facku, hoci bol G. F. upozornený, že môže dostať epileptický záchvat, alebo upadnúť do tzv. diabetickej kómy, čo sa aj niekoľkokrát stalo, v dôsledku čoho bol opakovane hospitalizovaný na klinike v meste W., kde ho preliečili, a potom ho opäť G. M. st. donútil žobrať, pričom mu dával stále rovnakú jednotvárnu stravu na celý deň (chlieb a salámu alebo konzervu, na pitie 1,5 litra malinovky) a kým mu nebola diagnostikovaná cukrovka, tak večer aj víno; medzitým G. M. st. v nepravidelných intervaloch vozieval G. F. domov na Slovensko, aby s ním prevzal invalidný dôchodok, ktorý mu však okamžite pred poštou v M. zobral a keď dňa 08. marca 2010pomohol G. F. založiť v X., bankový účet a stal sa aj disponentom účtu, na ktorý bol poškodenému poukazovaný invalidný dôchodok zo X., ku ktorému bola hneď vydaná aj platobná karta, s ktorou striedavo disponovali G. M. st. a T. S. (až do marca roku 2013, kedy z M. odišla), prostredníctvom ktorej svojvoľne vyberali rôzne finančné sumy, resp. platili nákupy v predajniach, čím sa G. M. st. a T. S. obohatili o sumu finančných prostriedkov G. F. v presne nezistenej výške; keď G. F. počas doby, kedy bol privezený G. M. st. na Slovensko, odmietal ísť znovu žobrať do Nemecka, tak mu G. M. st. vykrikoval, že on musí chovať deti, udrel ho a následne ho v presne nezistenom čase v roku 2013 opätovne odviezol motorovým vozidlom do mesta W. v Spolkovej republike Nemecko, kde v tom čase boli už aj obvinení G. M. ml., Q. P., H. P. a F. M., kedy ho G. M. st. odvážal žobrať aj do iných nemeckých miest, napr. K., Y., kde počas neprítomnosti G. M. st. dávali striedavo na neho pozor vyššie uvedení obvinení, na pokyn G. M. st. ho ráno na invalidnom vozíku vyviezli na miesto žobrania, večer ho priviedli naspäť, zabezpečovali mu stravu a tekutiny a tiež im musel odovzdávať všetky peniaze, ktoré vyžobral, čím sa na úkor G. F. obohatili o presne nezistenú sumu peňazí, ktoré následne prostredníctvom služby K. posielali na Slovensko do rúk P. H. alebo G. M. st.; počas tejto doby G. F. nebol vôbec na Slovensku, nedostavil sa na vyšetrenie zdravotného stavu k posúdeniu invalidity, z dôvodu čoho mu bolo vyplácanie invalidného dôchodku pozastavené od 8. augusta 2013 do 2. júna 2015; po príchode na Slovensko, hneď po novom roku 2015 dostal zápal pľúc a vzhľadom na zlý zdravotný stav musel byť hospitalizovaný v nemocnici, odkiaľ bol po prepustení umiestnený do krízového centra;

4/ obvinený G. M. st. v presne nezistenej dobe počas jesene roku 2012 navrhol U. O., narodenému v roku XXXX, ktorý žil u B. Q. v S., aby s ním šiel do Nemecka na robotu, ktorá spočívala v žobraní, že by si dobre zarobil, s čím U. O. súhlasil, následne ho G. M. st. odviezol motorovým vozidlom do Spolkovej republiky Nemecko do mesta W., kde ho posadil do invalidného vozíka a prikázal mu žobrať, naučil ho, že musí po nemecky prosiť „bitte" a za poskytnuté peniaze ľudom poďakovať „danke", prevážal ho na rôzne miesta, kde sa pohybovalo najviac ľudí, všetky za deň vyžobrané peniaze v presne nezistenej výške mu zobral buď sám alebo mu ich zobral G. M. ml., ktorý zároveň podľa pokynov otca, G. M. st., dával na neho pozor, pričom U. O. bol v presvedčení, že vyžobrané peniaze G. M. st. poslal prostredníctvom K. len sumu 200,-€ a v hotovosti jej dal sumu 100,-€, preto U. O. uvažoval o tom, že v Nemecku žobrať nebude, s čím však G. M. st. nesúhlasil, následne v roku 2013 najskôr na jar, a potom aj na jeseň, ako aj na jar roku 2014 sa situácia zopakovala a pod prísľubom doplatenia peňazí z predchádzajúceho žobrania, súhlasil U. O. s návrhom G. M. st. a odviezol sa s ním opätovne do Spolkovej republiky Nemecko, kedy už v tom čase boli aj obvinení H. P., Q. P., G. M. ml. a neskôr aj F. M., kde v meste W. žobral každý deň od rána do večera, spával pod mostom alebo v prípade nepriaznivého počasia v aute, stravu a tekutiny dostával iba jeden krát za deň, nažobrané peniaze v presne nezistenej výške musel každý deň odovzdávať buď G. M. st. alebo v čase jeho neprítomnosti ním určeným osobám - G. M. ml., F. M., H. P., Q. P., ktorí ho v zmysle pokynov G. M. st. každé ráno vyviezli na miesto žobrania a počas dňa kontrolovali, čím sa na úkor U. O. obohatili o presne neurčenú sumu peňazí, ktoré následne G. M. st. alebo v čase jeho neprítomnosti na základe jeho pokynu niektorý z vyššie uvedených obvinených, zasielal prostredníctvom služby K. na Slovensko do rúk P. H. alebo G. M. st., zároveň počas celého inkriminovaného obdobia G. M. st. vozil U. O. každý mesiac zo Spolkovej republiky Nemecko za účelom prevzatia starobného dôchodku na Slovensko, kde ho na pošte osobne sprevádzal aj s P. H. a hneď pred poštou mu G. M. st. bral dôchodok (jeho výška v roku 2014 predstavovala sumu 323,-€) z ruky s odôvodnením, že je to na stravu, čím sa G. M. st. a P. H. obohatili o sumu finančných prostriedkov, v presne nezistenej výške; potom ako U. O. stratil svoj občiansky preukaz, ho G. M. st. priviezol v júli 2014 späť na Slovensko za účelom vybavenie nového občianskeho preukazu, aby mal možnosť preberať si dôchodok, a držal ho v dome č. XX v M., v komore prerobenej na izbu, odkiaľ nikam nemohol odísť, lebo ho G. M. st. aj s P. H. strážili a odísť sa mu podarilo až potom, keď si po neho prišla v auguste 2014 B. Q., ktorá ho napriek tomu, že ho zatajovali, v dome našla a vychudnutého, zarasteného a hladného ho v slzách odviezla k sebe domov;

5/ obvinený G. M. st. dňa 24. januára 2013 potom ako bol informovaný o zdravotnom stave U. O., narodeného v roku XXXX, tohto s jeho súhlasom a vedomím, že bude žobrať a zároveň s uistením, že sa o neho postará a že si zarobí mesačne 300,-€, odviezol na osobnom motorovom vozidle zn. FORDSiera, ev. č. H do Spolkovej republiky Nemecko, do mesta W., kedy už v tom čase boli obvinení G. M. ml. a H. P. a neskôr prišli aj obvinení Q. P. a F. M., pričom po príchode ho hneď posadil na invalidný vozík a pristavil ho k žobraniu, kde musel žobrať každý deň od rána do večera 7 dní v týždni na rôznych miestach pred obchodnými domami, múzeom, na drevenom moste, spávať musel buď v nevykúrenom aute v podzemnej garáži mesta alebo pod mostom, všetky vyžobrané peniaze v presne nezistenej výške musel odovzdávať G. M. st., ktorý mu denne kúpil spravidla 1 krát stravu, pričom sa k nemu správal povýšenecky a keď boli malé tržby zo žobrania, tak mu nadával a vyhrážal sa, že mu rozbije papuľu päsťou, niekoľkokrát ho aj udrel aj kopol a s úmyslom ovládať ho, mu kupoval víno, hoci vedel, že je ťažko chorý, a keď G. M. st. onedlho odišiel na Slovensko, tak prikazoval striedavo vyššie uvedeným obvineným, ktorí sa aktuálne zdržiavali v W., aby poškodeného pristavili na miesto žobrania, aby mu zabezpečili stravu a tekutiny, ktorým U. O. musel taktiež odovzdávať všetky vyžobrané peniaze a títo ich prostredníctvom služby K. posielali do rúk P. H. alebo G. M. st. do M., čím sa na úkor U. O. obohatili o presne nezistenú sumu peňazí; počas doby, keď bol G. M. st. na Slovensku, dal poškodenému U. O. u obvodného lekára predpísať niektoré potrebné lieky, nakoľko mu však nedal predpísať všetky liečivá podľa diagnózy, asi po mesiaci poškodenému opuchli nohy a musel byť hospitalizovaný v nemocnici v W., kam mu G. M. st. telefonoval zo Slovenska a prikázal mu, aby podpísal regres, že nemá leňošiť, ale zarábať, a keďže tak poškodený neurobil, prišiel G. M. st. o pár dní do nemocnice za ním osobne, kde na neho kričal a nútil ho ísť za doktorom podpísať regres, čo aj nakoniec zo strachu urobil, pričom do času návratu na Slovensko bol opakovane niekoľkokrát hospitalizovaný potom, čo na ulici dostal epileptický záchvat, kde za ním do nemocnice v W., hoci ešte ani poriadne neprecitol, prišla P. H. s krikom, že „po pána bude chodiť do nemocnice ?!" a nakoľko vedela dobre po nemecky, vybavila u lekára prepustenie na regres, ktorý poškodený podpísal a P. H. ho odviedla do vozidla, kde naňho čakal G. M. st. a opätovne ho postavil na žobranie; v mesiaci október 2013, po tom, ako znova musel počas hospitalizácie podpísať na príkaz G. M. st. regres, sa tak opil, že zostal spať na lavičke v meste, kde ho našli policajti, ktorí ho previezli na psychiatriu v W., kde strávil skoro jeden mesiac, následne mu niekto zo zamestnancov psychiatrie kúpil cestovný lístok na autobus a takto sa dostal domov na Slovensko dňa 1. novembra 2013;

6/ obvinený G. M. st. v presne nezistenej dobe v priebehu roku 2013 zlákal na vykonávanie žobrania v zahraničí s prísľubom dobrého zárobku P. W., narodeného v roku XXXX, osobu bez domova, využijúc jeho ťaživú životnú situáciu vyplývajúcu z chudoby, zdravotného postihnutia a požívania alkoholu a v období od presne nezisteného dňa roku 2013 do decembra roku 2015 opakovanie odviezol motorovým vozidlom P. W. do Spolkovej republiky Nemecko do mesta W., kde ho posadil do invalidného vozíka a prikázal mu žobrať každý deň od rána do večera, nažobrané peniaze v presne nezistenej výške musel tento každý deň odovzdávať buď G. M. st. alebo v čase jeho neprítomnosti ním určeným osobám, obvineným G. M. ml., F. M., H. P., Q. P. alebo P. H., ktorí ho v zmysle pokynov G. M. st. každé ráno vyviezli na miesto žobrania, počas dňa ho kontrolovali, či je na stanovenom mieste, v noci musel spávať pod mostom alebo v motorovom vozidle, stravu a tekutiny mu kupovali spravidla len 1 krát denne a za účelom ovládnutia jeho vôle mu kupovali alkohol, čím sa na úkor P. W. obohatili o presne nezistenú sumu peňazí, ktoré následne G. M. st. alebo v čase jeho neprítomnosti na základe jeho pokynu niektorý z vyššie uvedených obvinených, zasielal prostredníctvom služby K. na Slovensko do rúk P. H. alebo G. M. st., pričom zároveň počas tohto obdobia, keď nebol v Spolkovej republike Nemecko, odkiaľ ho späť na Slovensko priviezol G. M. st., ho tento doprevádzal na poštu v M., kam si P. W. nepravidelne chodil preberať svoj invalidný dôchodok vo výške 150 €, z ktorého musel G. M. st. polovicu odovzdať za údajnú opateru a starostlivosť, čím sa G. M. st. obohatil o sumu finančných prostriedkov v presne nezistenej výške; pričom T. S. v období rokov 2009 až 2012 preukázateľne prevzala na Slovensku prostredníctvom služby K. zo Spolkovej republiky Nemecko peňažné sumy pochádzajúce zo žobrania vyššie uvedených poškodených vo výške 12.295,-€, P. H. rovnakým spôsobom v období rokov 2012 až 2014 prevzala peňažnú sumu vo výške 9.980,-€ a G. M. st. rovnakým spôsobom v období rokov 2010 až 2014 prevzal peňažnú sumu vo výške 22.060,-€, spolu vo výške 44.335,-€.

Za to bol obvinený G. M. st. odsúdený podľa § 179 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. n) Tr. zák., § 37 písm. j), písm. k) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák., § 46 Tr. zák.na nepodmienečný trest odňatia v trvaní 10 (desať) rokov. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) Tr. zák. súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. za podmienok uvedených v § 77 ods. 1 Tr. zák. uložil súd obvinenému G. M. st. ochranný dohľad v trvaní 2 (dva) roky.

Proti tomuto rozsudku podal obvinený G. M. st. odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici o ňom rozhodol rozsudkom z 26. septembra 2017, sp. zn. 5To/83/2017, tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e), ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 2Tk/4/2016, zo dňa 19. júna 2017 ohľadne obvineného G. M. st., vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu. Rozhodujúc sám podľa § 322 ods. 3 Tr. por. odsúdil obvineného G. M. st. podľa § 179 ods. 4 Tr. zák., § 36 písm. l), písm. m) Tr. zák., § 37 písm. j), písm. k) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. a § 39 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zák. na nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní 9 (deväť) rokov. Podľa § 48 ods. 4 Tr. zák. súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia. Ostatné výroky napadnutého rozsudku ohľadne obvineného G. M. st. zostali nezmenené.

Obvinený G. M. st. podal prostredníctvom obhajkyne JUDr. Jany Zvarovej dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 26. septembra 2017, sp. zn. 5To/83/2017. Ako dovolací dôvod uplatnil ten podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por.

V súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. obvinený G. M. st. považoval napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo za nezákonné. Podľa jeho názoru, Okresný súd Banská Bystrica nesprávne právne kvalifikoval na základe skutkového stavu uvedeného v bodoch 1/, 2/ obžaloby konanie obvineného, keď vyriekol záver, že sa podieľal na predčasnej smrti a že spôsobil smrť X. H. a X. P.. Je zrejmé, že pri takom množstve chorôb ako je uvedené v znaleckom posudku Doc. MUDr. Jozefa Krajčoviča, PhD., im nemohol spôsobiť smrť, aj keby sa o nich vôbec nestaral. Znalec ani súdy sa nezaoberali, ani nevyhodnotili, či prvoradou príčinou smrti boli závažné dlhoročné choroby X. H. a X. P., resp. iné zdravotné komplikácie vyplývajúce z ich celoživotného štýlu. Súd len skonštatoval, že ich smrť bola spôsobená výlučne jeho starostlivosťou o nich, nakoľko sa podieľal na ich predčasnej smrti. Obvinený ďalej namietal, že v jeho prípade nejde o získanie značného prospechu, ale prospechu väčšieho, takže by došlo k naplneniu zločinu podľa § 179 ods. 3 písm. a) Tr. zák. Vzhľadom na uvedený skutkový stav pod bodom 1/, 2/ a v závere, kde sa pojednáva o spôsobenej škode, malo byť jeho konanie kvalifikované ako obzvlášť závažný zločin obchodovania s ľuďmi podľa § 179 ods. 3 písm. a), písm. b), písm. d), písm. f) Tr. zák., čo má v konečnom dôsledku dopad na výšku trestu.

Obvinený preto navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd") podľa § 386 ods. 1 Tr. por. z dôvodov 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. vyslovil porušenie zákona v jeho prospech, podľa § 386 ods. 2 Tr. por. napadnuté rozsudky zrušil a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Banská Bystrica, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

K podanému dovolaniu sa vyjadril prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica, a to v tom smere, aby ho dovolací súd v zmysle ustanovenia § 382 písm. c) Tr. por. odmietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.), prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), s uvedením dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, pretože bolo podané neoprávnenou osobou.

Podľa § 257 ods. 5 Tr. por. ak obžalovaný na hlavnom pojednávaní vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku alebo niektorého zo skutkov uvedených v obžalobe, alebo urobil vyhlásenie podľa odseku 4, súd v tomto rozsahu postupuje primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), d), f), g) a h) a zároveňobžalovaného poučí, že súdom prijaté vyhlásenie o vine ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c).

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por. dovolanie možno podať, ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať, ani meniť.

Najvyšší súd hneď úvodom dáva do pozornosti, že obvinený G. M. st. na hlavnom pojednávaní konanom dňa 19. júna 2017 pred Okresným súdom Banská Bystrica urobil vyhlásenie, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe v zmysle § 257 ods. 1 písm. b) Tr. por. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 257 ods. 5 Tr. por. je takéto vyhlásenie neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por.

V danej veci to znamená, že keď obvinený použil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i) Tr. por., je súdom prijaté vyhlásenie obvineného o vine neodvolatelné a v takom rozsahu ním nie je napadnuteľné.

S poukazom na vyššie uvedené teda najvyšší súd rozhodol tak, ako je vyjadrené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.