6 Tdo 31/2011

Najvyšší súd   Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Pavla Farkaša a JUDr. Gabriely Šimonovej

na neverejnom zasadnutí konanom 8. augusta 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného

Š. H., pre pokračovací prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.

a iné, o dovolaní obvineného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 12. mája 2010,

sp. zn. 1To 47/2010, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 8. februára 2010,

sp. zn. 5T 145/2009, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného Š. H. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava I z 8. februára 2010, sp. zn. 5T 145/2009, bol

obvinený Š. H. uznaný vinným zo spáchania pokračujúceho prečinu podvodu podľa § 221

ods. 1, ods. 2 Tr. zák. (bod 1/) a pokračujúceho prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2

Tr. zák. z časti v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Tr. zák. (bod 2/), a to na tom skutkovom

základe, že :

1/ v presne nezistenom čase v priebehu mesiaca júl roku 2006 v B. na ulici S.,

pod zámienkou predaja bytu nachádzajúceho sa v B., vylákal od poškodenej Mgr. A. K.

finančnú zálohu vo výške 30 000 Sk, následne dňa 31. júla 2006 za uvedeným účelom vložila

poškodená v B., v pobočke V., na účet obvineného číslo X., vedeného v tejto banke finančnú

hotovosť vo výške 170 000 Sk, dňa 22. augusta 2006 opätovne v tej istej pobočke

za tým istým účelom vložila na účet obvineného finančnú hotovosť vo výške 200 000 Sk,

kedy s obvineným uzatvorila Dohodu o spolupráci a dňa 2. novembra 2006 opäť

za týmto účelom vložila na uvedený účet finančnú hotovosť vo výške 36 760 Sk, následne

však obvinený predmetný byt poškodenej pod rôznymi fiktívnymi zámienkami nezabezpečil

2

a finančné prostriedky nevrátil, čím takto poškodenej Mgr. A. K. spôsobil škodu vo výške

14 497,78 € (436 760 Sk),

19. mája 2006 v B. na ulici Ľ., za účelom sprostredkovania kúpy bytu nachádzajúceho

sa v B., vylákal od poškodenej B. N. finančnú hotovosť vo výške 100 000 Sk a dňom

26. mája 2006 poškodená za uvedeným účelom poukázala na účet obvineného číslo X.,

vedený vo V. finančnú hotovosť vo výške 200 000 Sk tvrdiac poškodenej, že finančnú čiastku

v celkovej výške 300 000 Sk je potrebná ako akontácia na zaplatenie právnych služieb

JUDr. P. H., ktorý mal zabezpečiť predaj predmetného bytu do vlastníctva poškodenej,

následne však obvinený uvedenú finančnú hotovosť JUDr. H. neodovzdal, sprostredkovanie bytu nezrealizoval a nezabezpečil kúpu daného bytu ako aj finančné prostriedky nevrátil,

čím takto poškodenej B. N. a Ing. R. N. spôsobil škodu vo výške 9 958,18 € (300 000 Sk),

teda obvinený spôsobil poškodeným škodu v celkovej výške 24 455,96 €

(736 760,25 Sk).

2/ 25. júna 2008 v presne nezistenom čase v B., pod zámienkou sprostredkovania

a uhradenia jazykového kurzu anglického a francúzskeho jazyka majúceho prebiehať

od mesiaca október roku 2008 vylákal od Mgr. J. B. finančnú hotovosť vo výške 30 000 Sk,

pričom predmetný kurz vôbec neuhradil ako aj nesprostredkoval a finančnú čiastku

napriek viacerým urgenciám nevrátil, čím takto poškodenému JUDr. R. B. spôsobil škodu

vo výške 995,82 € (30 000 Sk),

v dňoch 18. augusta 2008 až 20. augusta 2008 v B., pod zámienkou kúpy bližšie

neurčeného bytu a snubného prsteňa pre svoju priateľku a zároveň vnučku poškodenej A. Š.,

túto požiadal o zapožičanie finančnej hotovosti vo výške 50 000 Sk tvrdiac jej pri tom,

že predmetnú finančnú čiastku jej vráti z finančných prostriedkov z účtu v banke v R., ktorá

v zmysle jeho príkazu má koncom mesiaca augusta roku 2008 za týmto účelom uskutočniť

prevod sumy vo výške 9 000 000 Sk, čo sa však nezakladalo na pravde, pričom poškodená

A. Š. mu žiadanú finančnú hotovosť vo výške 1 659,70 € (50 000 Sk) nevydala.  

Za to bol odsúdený podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 2 Tr. zák. k úhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 3 rokov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu

so stredným stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. b/ Tr. zák.).  

3

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol zároveň zaviazaný nahradiť škodu poškodeným,

konkrétne Mgr. A. K. vo výške 14 497,78 € (436 760 Sk), B. N. a R. N. vo výške 9 958,18 €

(300 000 Sk) a JUDr. R. B. vo výške 995,82 € (30 000 Sk).

O odvolaní obvineného Š. H. proti vyššie citovanému rozsudku rozhodol Krajský súd

v Bratislave rozsudkom z 12. mája 2010, sp. zn. 1To 47/2010, takým spôsobom,

že podľa § 321 ods. 1 písm. d/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste

a spôsobe jeho výkonu a rozhodujúc v zmysle § 322 ods. 3 Tr. por. uložil vyššie menovanému

podľa § 221 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. úhrnný trest odňatia slobody

vo výmere 3 rokov s tým, že podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. ho na výkon tohto trestu

zaradil do ústavu s minimálnym stupňom stráženia. V ostatných výrokoch zostal

prvostupňový rozsudok nedotknutý.

Dňa 7. júla 2011 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené dovolanie

obvineného, podané prostredníctvom jeho obhajcu JUDr. M. K. (súčasťou je i vlastné

písomné podanie obvineného), smerujúce proti vyššie uvedeným rozsudkom, a to z dôvodov

uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. e/, písm. g/, písm. h/ a písm. i/ Tr. por.

V odôvodnení podaného dovolania pritom obvinený v súvislosti s prvým dovolacím

dôvodom (§ 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.) uviedol, že Krajský súd v Bratislave na verejnom

zasadnutí dňa 12. mája 2010 hrubo porušil jeho základné právo na obhajobu tým, že potom

čo ho pred otvorením tohto verejného zasadnutia v zmysle § 43 ods. 1 Tr. por. požiadal

o oslobodenie ustanoveného obhajcu (stratil k nemu dôveru), ktorý navyše s tým súhlasil,

tejto jeho žiadosti nevyhovel a neumožnil mu tak zvoliť si v danej veci nového obhajcu.  

Pokiaľ ide o dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. zdôraznil,

že o jeho námietke zaujatosti vznesenej voči všetkým sudcom Krajského súdu v Bratislave

konal sudca Najvyššieho súdu Slovenskej republiky JUDr. P. T., ktorý mal

byť z rozhodovania vylúčený, keďže je voči jeho osobe zaujatý, a to jednak pre ich osobné

konflikty, ktoré mali na promócii jeho priateľky J. B., a jednak i z toho dôvodu, že je osobný

priateľ rodiny B..  

Ďalej obvinený upozornil na tú skutočnosť, že trestnú činnosť kladenú mu za vinu

nespáchal a že súdy nevykonali všetky dostupné dôkazy na zistenie jeho viny či neviny.

Čo sa týka skutkov v bode 1/ rozsudku ide len o občianskoprávne vzťahy medzi ním

4

a poškodenými. Čo sa týka skutkov v bode 2/ rozsudku tieto sú umelo vykonštruované

s jediným úmyslom a cieľom - rozbiť jeho ľúbostný vzťah s dcérou manželov B.. V oboch

prípadoch mu pritom nebola umožnená či už v prípravnom konaní alebo v súdnom konaní

konfrontácia s poškodenými, kde by bol dokázal, že títo nehovoria pravdu. S ohľadom

na vyššie uvedené je preto podľa jeho názoru daný i dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1

písm. g/ Tr. por.

Dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por. je podľa obvineného daný z toho

dôvodu, že trest mu udelený je privysoký, čím je sankčný a represívny.

A napokon naplnenie posledného dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1

písm. i/ Tr. por. vidí obvinený v tom, že v predmetnej veci došlo ku kriminalizovaniu

občianskoprávneho vzťahu (nie trestnoprávneho). Bola porušená Ústava Slovenskej republiky, ktorá hovorí, že „nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť

dodržať zmluvný záväzok“. Ako nezákonné a neprípustné považuje tiež odvolávanie

sa na jeho predošlé odsúdenie, bez objektívneho posúdenia aktuálnej veci,

t.j. automatizovanie viny podľa minulosti.

Z dôvodov vyššie uvedených preto obvinený Š. H. navrhol, aby dovolací súd v zmysle

§ 380 ods. 4 Tr. por. výkon jeho nezákonného trestu prerušil, oba napadnuté rozsudky zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním

rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania

a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por.

a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu

(§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde

(§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania

(§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania

podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo

a podal riadny opravný prostriedok.

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie

je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody

dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

5

Podľa § 371 ods. 1 Tr. por. dovolanie možno podať, ak

c/ zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

e/ vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci,

ktorý mal byť vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,

g/ rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným

spôsobom,

h/ bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký

druh trestu, ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,

i/ rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo

na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného

skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

V zmysle § 371 ods. 3 Tr. por. dôvody podľa odseku 1 písm. a/ až písm. g/ nemožno

použiť, ak táto okolnosť bola tomu, kto podáva dovolanie, známa už v pôvodnom konaní

a nenamietal ju najneskôr v konaní pred odvolacím súdom; to neplatí, ak dovolanie podáva

minister spravodlivosti.

Podľa § 374 ods. 3 Tr. por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania

aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní

o riadnom opravnom prostriedku.

V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré

sú v ňom uvedené.

Dovolací súd považuje za nevyhnutné zdôrazniť v prvom rade tú skutočnosť, že obsah

konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, ktorými sa v dovolaní

odôvodňuje existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať

zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Dôvody dovolania

je teda treba chápať materiálne, a preto nestačí na ne len formálne poukázať v podanom

dovolaní, aby sa tým vyhovelo ustanoveniu § 374 Tr. por.  

6

Pokiaľ ide o obvineným uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.,

tak z jeho znenia ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku

je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné. Najvyšší súd Slovenskej republiky

ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak,

ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob

hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom

pre zistenie skutkového stavu.

Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam

súdov, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných

a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých

dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia

§ 374 ods. 3 Tr. por. Ako už aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúži teda k revízii a náprave

skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu

nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa

a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací. Samotnú

správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený

bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti

a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných

na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu potrebné

vyšetrovanie podľa § 379 ods. 2 Tr. por.

V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo

na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať dovolací dôvod

podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu

založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom

hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia

vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných

skutočností podľa noriem hmotného práva.

Čo sa týka podaného dovolania, z jeho obsahu je zrejmé, že obvinený Š. H. v podstate namieta spôsob, akým súdy oboch stupňov vyhodnotili v jeho neprospech

vykonané dôkazy a ako nadväzne na takto hodnotené dôkazy posúdili skutky, ktorých

sa dopustil. Avšak ako už z vyššie uvedeného vyplýva, skutky tak, ako boli zo strany

príslušných súdov zistené, sú pre Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací

7

záväzné, pričom pokiaľ ide potom o ich právne posúdenie, toto je správne a v súlade

so zákonom.

Vo vzťahu k ďalšiemu dôvodu dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

dovolací súd uvádza, že v rámci daného trestného konania nezistil žiadne také procesné

pochybenia, ktoré by boli spôsobilé daný dôvod naplniť. Všetky práva, ktoré sú vyjadrením

práva na obhajobu a podmienky na spoľahlivé zistenie objektívnej pravdy boli totiž

v predmetnej veci riadne zabezpečené. Zároveň je potrebné poukázať na to, že s námietkami

obvineného odôvodňujúcimi podľa jeho názoru porušenie práva na obhajobu zásadným

spôsobom sa správne a dostatočným spôsobom vysporiadal už odvolací súd v odôvodnení svojho rozsudku (str. 7 až 8).

S ohľadom na výhrady obvineného smerujúce k naplneniu dôvodu dovolania

podľa § 371 ods. 1 písm. e/ Tr. por. považuje tunajší súd za nevyhnutné zdôrazniť

tú skutočnosť, že tieto sú takisto neopodstatnené, pretože pod predmetný dôvod nemožno

zahŕňať také prípady, keď namietaný sudca ani nekonal v merite veci a ani nevydal žiadne

meritórne rozhodnutie.  

Pokiaľ ide o dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. g/ Tr. por., tak s týmto

sa nebolo potrebné ani zaoberať, keďže jeho existenciu obvinený odôvodnil námietkami

vecne nezodpovedajúcimi jeho zákonnému vymedzeniu („rozhodnutie je založené

na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom“), teda námietkami

stojacimi mimo takto uplatneného dovolacieho dôvodu.

I napriek vyššie uvedenému ale Najvyšší súd Slovenskej republiky dospel k záveru,

že všetky dôkazy boli v predmetnom prípade vykonané v súlade so zákonom,

pričom čo sa týka predmetných námietok (smerujú voči neúplnosti vykonaného dokazovania

či spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov) navyše dodáva, že tieto by boli irelevantné

aj z pohľadu akéhokoľvek iného uplatneného dovolacieho dôvodu.

A napokon v súvislosti s posledným uplatneným dovolacím dôvodom v zmysle § 371  

ods. 1 písm. h/ Tr. por. je potrebné s ohľadom na odôvodnenie podaného dovolania upozorniť na tú skutočnosť, že tento je daný len v tom prípade, ak bol obvinenému uložený trest

mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo ak mu bol uložený taký druh trestu, ktorý

8

zákon pri prejednávanom trestnom čine nepripúšťa. Obvineným namietaná neprimeranosť

inak zákonne uloženého trestu nie je teda spôsobilá daný dôvod naplniť.  

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení

preto Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 8. augusta 2011

  JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová