6Tdo/30/2014

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 22. januára 2015 v Bratislave v trestnej veci obvineného Q. A. A. pre obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Tr. zák. a iné, o väzbe obvineného podľa § 380 ods. 2 Tr. por. takto

rozhodol:

Obvinený Q. A. A., nar. XX. R. XXXX v D., bytom B., W. X/XX, Y., štátny občan USA, t.č. vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody Leopoldov sa z dôvodu uvedeného v § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

berie do väzby.

Väzba začína dňom 22. januára 2015 a vykonávať sa bude v Ústave na výkon väzby Leopoldov.

Odôvodnenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací na podklade dovolania obvineného Q. A. A. rozsudkom z 22. januára 2015, sp. zn. 6 Tdo 30/2014, podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že rozsudkom Krajského súdu v Bratislave z 24. septembra 2013, sp. zn. 4To 85/2013, a v konaní mu predchádzajúcom, bol z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 7, ods. 9, ods. 20 Tr. por., § 28 Tr. por., § 29 ods. 1 Tr. por., § 34 ods. 1, ods. 4 Tr. por., § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por., § 322 ods. 3 Tr. por., § 2 ods. 1 a § 15 zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v neprospech obvineného. Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. tento rozsudok v celom rozsahu zrušil a zrušil aj rozsudok Okresného súdu Bratislava II z 3. mája 2013, sp. zn. 5T 80/2012, ako i ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. napokon Okresnému súdu Bratislava II prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

V dôsledku uvedeného zanikol zákonný podklad pre ďalší výkon trestu odňatia slobody, uloženýobvinenému Q. A. A. už vyššie citovaným rozsudkom Krajského súdu v Bratislave vo výmere 10 rokov.

Podľa § 380 ods. 2 Tr. por. ak sa vykonáva na obvinenom trest odňatia slobody uložený mu pôvodným rozsudkom a dovolací súd na dovolanie výrok o tomto treste zruší, rozhodne súčasne o väzbe.

Predseda senátu najvyššieho súdu dňa 28. novembra 2014 zaslal obvinenému žiadosť o vyjadrenie, či sa mieni zúčastniť zasadnutia, na ktorom sa bude rozhodovať o jeho dovolaní a zároveň tiež o jeho väzbe. Z písomnej odpovede obvineného vyplýva, že tento žiada, aby sa uvedené zasadnutie vykonalo v jeho neprítomnosti, a teda i bez jeho výsluchu (§ 72 ods. 2 Tr. por.).

Dovolací súd preštudoval predložený spisový materiál a zistil, že obvineného Q. A. A. nemožno prepustiť na slobodu, keďže je u neho daný dôvod väzby podľa § 71 ods. 1 písm. a/ Tr. por. (pre ktorý mu bola obmedzená osobná sloboda už v pôvodnom konaní), v zmysle ktorého obvinený môže byť vzatý do väzby len vtedy, ak doteraz zistené skutočnosti nasvedčujú tomu, že skutok, pre ktorý bolo začaté trestné stíhanie, bol spáchaný, má znaky trestného činu, sú dôvody na podozrenie, že tento skutok spáchal obvinený a z jeho konania alebo ďalších konkrétnych skutočností vyplýva dôvodná obava, že ujde alebo sa bude skrývať, aby sa tak vyhol trestnému stíhaniu alebo trestu, najmä ak nemožno jeho totožnosť ihneď zistiť, ak nemá stále bydlisko alebo ak mu hrozí vysoký trest.

V prvom rade treba uviesť, že i v aktuálnom štádiu konania - keď sa vec dostala opäť na konanie pred prvostupňovým súdom - existuje s poukazom na v spise doložené dôkazy dôvodné podozrenie, že obvinený Q. A. A. sa mal podieľať na páchaní stíhaných skutkov, vykazujúcich znaky konkrétnych trestných činov, a teda táto základná podmienka väzby je v jeho prípade splnená. Zároveň však ale k tomu treba poznamenať tú okolnosť, že vyššie uvedené závery neznamenajú prejudikovanie viny obvineného, keďže v danej fáze konania a v súvislosti s predmetným rozhodovaním sa dôkazy nevyhodnocujú takým spôsobom, ako je tomu pri meritórnom rozhodovaní na hlavnom pojednávaní.

Čo sa týka jednotlivých konkrétnych skutočností, s ohľadom na ktoré existuje dôvodný predpoklad, že by obvinený Q. A. A. po prepustení mohol konať spôsobom vyššie uvedeným (t.j. že by mohol utiecť alebo sa skrývať za účelom vyhnutia sa trestnému stíhaniu príp. v budúcnosti uloženému trestu), tak tu je potrebné okrem hrozby vysokého trestu upozorniť predovšetkým na to, že obvinený je cudzím štátnym príslušníkom, ktorý nemá na Slovensku žiadne rodinné, sociálne či pracovné väzby a tiež ani žiaden riadne evidovaný pobyt. Ako miesto svojho trvalého pobytu pritom tento v priebehu konania označil niekoľko rôznych miest (O., O., B.). Z obsahu spisu tiež ďalej vyplýva, že v USA bol na obvineného vydaný zatykač pre obzvlášť závažný zločin a v Rakúsku je tento justičnými orgánmi hľadaný pre ublíženie na zdraví. A napokon - tak ako bolo upozorňované už aj v predchádzajúcich väzobných rozhodnutiach - u obvineného bol nájdený cestovný pas na iné meno, prostredníctvom ktorého bola aj vykonaná rezervácia izby v hoteli Holiday Inn.

Všetky vyššie spomenuté skutočnosti sú potom podľa názoru najvyššieho súdu dostatočne závažné pre konštatovanie existencie tzv. útekovej väzby u obvineného Q. A. A..

Záverom možno poznamenať tú skutočnosť, že dĺžka trvania väzby obvineného sa v zmysle § 380 ods. 3 Tr. por. posudzuje samostatne a nezávisle od väzby v pôvodnom konaní, a začína plynúť okamihom vyhlásenia rozhodnutia o väzbe.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná sťažnosť.