6 Tdo 30/2009

Najvyšší súd  

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Petra Szaba v trestnej veci obvineného Ing. L. D., pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. prerokoval

na neverejnom zasadnutí 6. mája 2010 v Bratislave dovolanie, ktoré podal minister

spravodlivosti Slovenskej republiky na podnet námestníka generálneho prokurátora

Slovenskej republiky proti rozsudku Okresného súdu Prievidza z 09. februára 2009, sp. zn.

1T 266/2008, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky

sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 09. februára 2009, sp. zn. 1T 266/2008, bol obvinený Ing. L. D. uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods. 1, ods. 2

písm. a/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

dňa 20. októbra 2007 o 18.45 hodine viedol po ceste smerom z mesta B.

do mesta P. osobné motorové vozidlo značky PEUGEOT 2006, evidenčné číslo

X. a pri šľachtiteľskej stanici na vyznačenom prechode pre chodcov narazil do chodkyne

G. G., ktorá prechádzala cez tento prechod z pohľadu vodiča z ľavej strany na pravú,

čím porušil ustanovenie § 4 ods. 2 písm. f/, zákona č. 315/1996 Zb. o premávke

na pozemných komunikáciách, v dôsledku čoho chodkyňa G. G. utrpela zranenia, ktorým

po prevoze do Nemocnice B. dňa 20. októbra 2007 podľahla.

Za uvedený trestný čin bol obvinený odsúdený podľa § 149 ods. 2, § 38 ods. 3, § 36

písm. l/ Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov s tým, že výkon

tohto trestu mu súd v zmysle § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložil

na skúšobnú dobu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 61 ods. 2, § 38 ods. 3 a § 36 písm. l/ Tr. zák. bol obvinenému zároveň uložený

trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v trvaní 2 (dva) roky.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bol obvinený Ing. L. D. zaviazaný nahradiť poškodenému J. G. škodu vo výške 25 371,47 Sk (842,18 eur).

Prvostupňový súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že u obvineného zistil

poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v tom, že sa k trestnej činnosti doznal a túto oľutoval.

Priťažujúcu okolnosť súd nezistil. Motívom konania bola nepozornosť. K osobe obvineného

súd zistil, že v mieste bydliska o ňom bližšie informácie nie sú známe. Doposiaľ súdne

trestaný nebol. Súd vyhodnotiac všetky skutočnosti majúce význam pre rozhodnutie o treste,

vzhľadom na osobu obžalovaného, jeho doterajší spôsob života, okolnosti prípadu, za použitia

ustanovenia § 38 ods. 3 Tr. zák., obvinenému uložil trest odňatia slobody na dolnej hranici

takto upravenej trestnej sadzby v trvaní osemnásť mesiacov, ktorého výkon mu podmienečne

odložil na skúšobnú dobu v prvej polovici zákonom stanovenej trestnej sadzby v trvaní

dva roky. Z dôvodu, že trestnej činnosti sa dopustil v oblasti cestnej dopravy, uložil mu súd

trest zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu v prvej polovici zákonného rozpätia trestnej sadzby v trvaní dva roky. Súd mal za to, že takto uložený podmienečný trest

odňatia slobody spolu s trestom zákazu činnosti bude v dostatočnej miere vplývať

na prevýchovu obvineného.

Uvedený prvostupňový rozsudok nadobudol právoplatnosť 25. februára 2009

(§ 183 ods. 1 písm. b/, bod 1/ a 2/ Tr. por.).

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky podal na základe podnetu námestníka

generálneho prokurátora Slovenskej republiky v lehote podľa § 370 ods. 1 Tr. por.

proti predmetnému rozsudku dovolanie, a to z dôvodu uvedeného v ustanovení § 371 ods. 1

písm. h/ Tr. por. (bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby).

Dovolateľ v odôvodnení dovolania poukázal na to, že za prečin usmrtenia podľa § 149

ods. 2 Tr. zák. možno uložiť trest odňatia slobody od dvoch rokov do piatich rokov. Uviedol

tiež, že v prípade použitia § 38 ods. 3 Tr. zák. sa uvedená trestná sadzba upraví tak, že sa jej

horná hranica zníži o jednu tretinu, t. j. o jeden rok. V posudzovanej veci mal byť tak

obvinenému uložený trest odňatia slobody v rámci takto novoupravenej trestnej sadzby, a síce v rozmedzí od dvoch rokov do štyroch rokov. Prvostupňový súd však v napadnutom

rozsudku obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov,

a teda pod dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky zároveň v podanom dovolaní upozornil

na to, že ustanovenie § 36 písm. l/ Tr. zák. je obsiahnuté ako dôvod v § 38 ods. 3 Tr. zák.,

a preto sa vo výroku rozsudku už uvádzať nemá. Uviesť sa má iba v odôvodnení.

Dovolateľ poukázal aj na ďalšie pochybenie okresného súdu spočívajúce v tom,

že ten v odôvodnení predmetného rozsudku k osobe obvineného na jednej strane uviedol,

že v mieste bydliska nie sú o ňom bližšie informácie známe, avšak na druhej strane osobou

obvineného a jeho doterajším spôsobom života odôvodňoval uloženie trestu na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Takéto hodnotenie obvineného navyše vôbec nezohľadňuje dôkazy

získané v tejto súvislosti, keďže zo správy Mestskej polície v P. vyplýva, že obvinený bol v

období od roku 2002 do 2008 v ôsmych prípadoch riešený mestskou políciou

za priestupky v doprave, v mieste bydliska bol v roku 2007 postihnutý za priestupok

pokarhaním a v evidenčnej karte vodiča má ďalších osem záznamov za priestupky v doprave.

Prevažná väčšina priestupkov spočívala pritom v porušovaní ustanovení dopravného predpisu

o rýchlosti jazdy a povinnostiach vodiča. Na základe uvedeného možno podľa názoru

dovolateľa konštatovať, že v osobe obvineného ide o maximálne nedisciplinovaného vodiča,

u ktorého sa sankcie ukladané v správnom konaní minuli účinku.

Minister spravodlivosti Slovenskej republiky vzhľadom na vyššie uvedené navrhol,

aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil, že právoplatným

rozsudkom Okresného súdu Prievidza z 09. februára 2009, sp. zn. 1T 266/2008,

bol vo výroku o treste porušený zákon v ustanoveniach § 149 ods. 2 a § 38 ods. 3 Tr. zák.

v prospech obvineného Ing. L. D. Ďalej navrhol, aby najvyšší súd podľa § 386 ods. 2 Tr. por.

napadnutý rozsudok v uvedenom výroku o treste zrušil, tiež aby zrušil aj ďalšie rozhodnutia na toto rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením,

stratili podklad, a aby podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Okresnému súdu Prievidza vec

v potrebnom rozsahu znovu prerokovať a rozhodnúť.

K predmetnému dovolaniu podal vyjadrenie aj prokurátor Okresnej prokuratúry

Prievidza a uviedol v ňom, že výrok o treste v napadnutom rozsudku nepovažuje za zákonný,

pretože ním bol uložený trest mimo trestnej sadzby. Vzhľadom k tomu navrhol, aby Najvyšší

súd Slovenskej republiky dovolaniu ministra spravodlivosti Slovenskej republiky

zo 17. júna 2009 vyhovel a rozhodol v súlade s jeho návrhom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) po preskúmaní

dovolania predsedom senátu podľa § 378 Tr. por. síce predbežne zistil naplnenie dovolacieho

dôvodu uplatneného dovolateľom, no napriek tomu nariadil vo veci neverejné zasadnutie,

keďže dospel k záveru, že v predmetnej veci nebol minister spravodlivosti osobou

oprávnenou na podanie dovolania.

Z ustanovenia § 369 ods. 1 Tr. por. vyplýva, že minister spravodlivosti môže podať

dovolanie len na základe podnetu strany (§ 10 ods. 11 Tr. por.) alebo z iného podnetu.

Bez takého podnetu nie je osobou oprávnenou na podanie spomenutého mimoriadneho

opravného prostriedku.

Ak prokurátor, ako strana konania, bol pasívny a nedomáhal sa nápravy nezákonnosti

prvostupňového rozhodnutia podaním odvolania, a ak zároveň ustanovenie § 369 ods. 2

Tr. por. vylučuje podanie dovolania generálnym prokurátorom, ako osobou na podanie

dovolania oprávnenou, v prípade, že nevyužil svoje zákonné právo podať riadny opravný

prostriedok (podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por.), tak ako strana nemôže uplatniť

ani podnet voči ministrovi spravodlivosti, ako podmienku na podanie dovolania zo strany

ministra spravodlivosti. Nie je však vylúčené, aby takýto podnet voči ministrovi

spravodlivosti podala iná osoba (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

z 26. mája 2009, č. 33/2009).

Podanie podnetu námestníkom generálneho prokurátora ministrovi spravodlivosti Slovenskej republiky na podanie dovolania za vyššie uvedenej situácie nemôže mať teda

materiálny účinok podľa § 369 ods. 1 Tr. por.

Z uvedeného dôvodu musel Najvyšší súd Slovenskej republiky bez preskúmania veci

dovolanie ministra spravodlivosti Slovenskej republiky odmietnuť na neverejnom zasadnutí

podľa § 382 písm. b/ Tr. por.

Len pre úplnosť dovolací súd dodáva, že podanie podnetu zo strany generálneho

prokurátora by do úvahy prichádzalo vtedy, ak by odvolací súd pôvodne zákonný

rozsudok súdu prvého stupňa, ktorý nebol napadnutý odvolaním prokurátora,

svojím rozsudkom zmenil v prospech obvineného a naplnil by ním tak dovolací dôvod

podľa § 371 ods. 1 písm. h/ Tr. por., keďže za takej situácie by pri súčasnej právnej úprave

bolo možné nezákonnosť spôsobenú výlučne odvolacím súdom napraviť len na základe dovolania ministra spravodlivosti, podaného v takom prípade hoci aj na podnet generálneho

prokurátora.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 6. mája 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová