6 Tdo 3/2008

Najvyšší súd   Slovenskej republiky  

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Paludu a JUDr. Martina Piovartsyho, na neverejnom zasadnutí 7. marca 2008 v Bratislave, v trestnej veci obvineného M. R., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1 zák. č. 140/1961 Zb. v znení neskorších predpisov (Tr. zák.), o dovolaní obvineného M. R., proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 21. augusta 2006, sp. zn. 2 T 84/2002, rozhodol

t a k t o :

  Podľa § 382 Tr. por. per analogiam, s použitím § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného M. R.   sa o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 21. augusta 2006, sp. zn. 2 T 84/2002, bol obvinený M. R. uznaný za vinného z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že

v dobe od 18.28 hod. 23. decembra 1998 do 00.12 hod. 24. decembra 1998, keď po vzájomnej dohode s majiteľom firmy P., D. P. vykonával strážnu službu v priestoroch parkoviska H. doline, zo služobnej miestnosti uvedenej firmy, napriek výslovnému zákazu jej majiteľa, uskutočňoval a nezaevidoval súkromné telefónne hovory na audiotextové čísla zo služobnej linky z čísla X., čím spôsobil firme P. škodu najmenej 15 086,40 Sk.

Podľa § 227 zák. č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, z dôvodu uvedeného v § 172 ods. 2 tohto Tr. por. súd obžalovanému trest neuložil.

Podľa § 228 zák. č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, obžalovanému bola uložená povinnosť nahradiť poškodenej firme P. škodu vo výške 15 086,40 Sk.

Podľa § 229 zák. č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, bola poškodená firma P. odkázaná so zvyškom nároku na náhradu škody na konanie o občianskoprávnych veciach.

Uznesením Krajského súdu v Žiline z 14. marca 2007, sp. zn. 2 To 229/2006, podľa § 256 zák. č. 141/1961 Zb. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 21. augusta 2006, sp. zn. 2 T 84/2002, bolo zamietnuté.

Okresný súd Liptovský Mikuláš dňa 31. januára 2008 predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky podanie, ktoré vyhodnotil ako dovolanie, a ktoré bolo podané obvineným M. R. proti rozsudku Okresného súdu Liptovský Mikuláš z 21. augusta 2006, sp. zn. 2 T 84/2002. Uvedené dovolanie obvinený doplnil podaním doručeným Najvyššiemu súdu 5. februára 2008.

  Obsahom uvedeného dovolania sú v podstate tvrdenia obvineného, že rozsudok nie je spravodlivý, poukazuje na nesprávne skutkové zistenia a vyhodnotenie dôkazov a na to, že nemohol naplniť skutkovú podstatu trestného činu sprenevery, za ktorý bol odsúdený.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. por. obvinený alebo iná oprávnená osoba zvolí obhajcu tým, že písomne splnomocní obhajobou advokáta.

Podľa § 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 Tr. por. obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo dotýka.

Podľa § 373 ods. 1 Tr. por. obvinený alebo osoby uvedené v § 369 ods. 5 Tr. por. môžu podať dovolanie len prostredníctvom obhajcu.

Podľa § 373 ods. 2 Tr. por. obvinený musí byť v konaní o dovolaní zastúpený obhajcom.

Podľa § 374 ods. 1 Tr. por. dovolanie už pri jeho podaní musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozhodnutie napáda a aké chyby sa vytýkajú rozhodnutiu alebo konaniu, ktoré rozhodnutiu predchádzalo.

Podľa § 374 ods. 2 Tr. por. v dovolaní sa musí uviesť dôvod dovolania podľa § 371 Tr. por.

Podľa § 379 ods. 1 Tr. por. ak podanie nie je úplné alebo má iné odstrániteľné chyby, predseda senátu vyzve osobu oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu obvineného, aby tieto nedostatky odstránil. Predseda senátu zároveň určí primeranú lehotu na ich odstránenie. Ustanovenie § 311 ods. 3 Tr. por. platí primerane.

Podľa § 382 Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci odmietne dovolanie, ak

a) bolo podané oneskorene,

b) bolo podané neoprávnenou osobou,

c) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371,

d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Tr. por.

e) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 Tr. por. neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2 Tr. por.

Najvyšší súd Slovenskej republiky predovšetkým konštatuje, že znenie zák. č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok nepozná sťažnosť pre porušenie zákona ako opravný prostriedok proti rozhodnutiu príslušného orgánu v trestnom konaní. Takýto mimoriadny opravný prostriedok poznal predchádzajúci Trestný poriadok - zák. č. 141/1961 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 31. decembra 2005. Uvedené podanie bolo preto v súlade s § 62 Tr. por. vyhodnotené ako dovolanie.

Podané dovolanie však nespĺňalo skôr uvedené zákonom predpísané náležitosti, predovšetkým, že podané dovolanie nesmeruje proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, nie je podané prostredníctvom obhajcu, nie je v ňom uvedený odkaz na zákonné ustanovenie, o ktoré sa dovolanie opiera t. j., odkaz na niektoré z ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až l/ Tr. por. Vzhľadom k tomu, že išlo o odstrániteľné chyby, vyzval predseda senátu dovolacieho súdu obvineného ako dovolateľa, aby uvedené chyby v lehote 10 (desať) dní od doručenia výzvy odstránil. Obvinený však vytýkané chyby dovolania neodstránil v súdom určenej lehote.

Ak dovolateľ podal dovolanie výslovne iba proti rozsudku súdu prvého stupňa aj napriek tomu, že sa trestné konanie skončilo právoplatne rozhodnutím súdu druhého stupňa, tak podal dovolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.). Keďže ide o odstrániteľnú chybu v lehote určenej predsedom senátu dovolacieho súdu, mohol obvinený doplniť podané dovolanie tak, že by ním napadol aj rozhodnutie súdu druhého stupňa.

Pokiaľ trestné konanie prebehlo tak, že rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť rozhodnutím súdu druhého stupňa, musí byť dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, aj keď je cieľom dovolania tiež zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ďalšími odstrániteľnými chybami podaného dovolania, ktoré podľa § 382 písm. d/, písm. e/ Tr. por. bránili prerokovaniu veci dovolacím súdom boli tie, že dovolanie nebolo podané prostredníctvom obhajcu tak, ako to ustanovuje § 373 ods. 1 Tr. por. a že dovolanie neobsahovalo náležitosti podľa § 374 ods. 2 Tr. por., nie je v ňom uvedený odkaz na zákonné ustanovenie, o ktoré sa dovolanie opiera t. j., odkaz na niektoré z ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až l/ Tr. por., v ktorých sú taxatívne stanovené zákonné dovolacie dôvody. Nestačí, že v dovolaní sú uvedené obsahové námietky či výhrady, ktoré obvinený má proti napadnutým rozhodnutiam; zákonný dovolací dôvod musí byť v dovolaní výslovne uvedený odkazom na niektoré z ustanovení § 371 ods. 1 písm. a/ až l/ Tr. por.

  Z dôvodu, že išlo o dovolanie podané proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon nepripúšťa, musel Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 382 Tr. por. per analogiam dovolanie obvineného M. R. odmietnuť na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. marca 2008

JUDr. Štefan Michálik, v. r.

  predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: