6Tdo/28/2018

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Šimonovej a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Viliama Dohňanského, v trestnej veci obvineného L. V. pre zločin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 3 Trestného zákona, na neverejnom zasadnutí konanom 22. mája 2019 v Bratislave s verejným vyhlásením rozsudku o dovolaní obvineného L. V. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2014, sp. zn. 5To/95/2014, podľa §§ 382a, 386 ods. 1, ods. 2, 388 ods. 1 Tr. por. takto

rozhodol:

uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 30. septembra 2014, sp. zn. 5To/95/2014, a v konaní, ktoré mu predchádzalo,

b o l p o r u š e n ý z á k o n

ustanoveniach § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák. a § 319 Tr. por. v neprospech obvineného L. V..

Napadnuté uznesenie krajského súdu sa z r u š u j e v celom rozsahu.

Z r u š u j e s a aj rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 05. júna 2014, sp. zn. 6T/52/2012, ako aj ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresnému súdu Banská Bystrica sa p r i k a z u j e, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 5. júna 2014, sp. zn. 6T/52/2012, bol obvinený L. V. uznaný za vinného zo zločinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, ods. 3 Tr. zák., a to na tom skutkovom základe, že

01. 08. 2008 ako nájomca v Banskej Bystrici so spoločnosťou J. ako prenajímateľ uzavrel lízingovú zmluvu č. Y., predmetom ktorej bolo osobné motorové vozidlo zn. Nissan Murano, VIN V. v obstarávacej hodnote 60 944,04 €, ktorú sumu sa zaviazal uhradiť v 36 mesačných splátkach vo výške 1 143,04 € mesačne, ktoré splátky prestal platiť počnúc dňom 01. 01. 2009, pričom aj napriek tomu, že bol vyzvaný na vrátenie predmetu lízingu, bez predchádzajúceho súhlasu prenajímateľ koncom mesiaca november 2009 vozidlo odovzdal L. Y. v obci W. okres E., J., čím takto spoločnosti J., IČO XXXXXXXX spôsobil škodu vo výške 26 604,51 €, nakoľko skutok nie je trestným činom.

Za to bol obvinený L. V. podľa § 213 ods. 3 Tr. zák., § 42 ods. 1 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. odsúdený k súhrnnému trestu odňatia slobody v trvaní 36 (tridsaťšesť) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil s probačným dohľadom a podľa § 51 ods. 2 Tr. zák. mu ustanovil skúšobnú dobu v trvaní 42 (štyridsaťdva) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. g) Tr. zák. obvinenému uložil povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zrušil výrok o treste rozsudku Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 2T/19/2013 zo dňa 17. septembra 2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 5To/145/13 zo dňa 28. januára 2014, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú stranu J., IČO: XXXXXXXX so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Proti tomuto rozhodnutiu podal obvinený L. V. odvolanie. Krajský súd v Banskej Bystrici o ňom rozhodol uznesením z 30. septembra 2014, sp. zn. 5To/95/2014 tak, že ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.

Obvinený L. V. podal prostredníctvom svojej obhajkyne JUDr. Evy Balážovej dovolanie smerujúce proti naposledy zmienenému rozhodnutiu odvolacieho súdu z 30. septembra 2014, sp. zn. 5To/95/2014. Ako dovolacie dôvody obvinený uplatnil tie podľa § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Tr. por. Dovolací dôvod podľa písm. c) - že zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu, vzhliada obhajoba v tom, že vykonané dôkazy súd prvého i druhého stupňa vyhodnotili extrémne chybne, nesprávne, jednostranne a len v neprospech obvineného. K dovolaciemu dôvodu podľa písm. g) a síce, že rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom, obhajoba namieta najmä nesprávne určenú výšku spôsobenej škody. Posledným dovolacím dôvodom je písm. i), kde obhajoba vytýka, že rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť. Keďže podľa názoru obhajoby neboli rešpektované práva obvineného, obhajkyňa navrhla, aby dovolací najvyšší súd vyhovel dovolaniu obvineného a rozhodol vlastným rozsudkom tak, že zruší uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici, zruší aj rozsudok okresného súdu a Okresnému súdu Banská Bystrica prikáže, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

K dovolaniu sa vyjadril prokurátor Okresnej prokuratúry Banská Bystrica, ktorý vo svojom vyjadrení uviedol, že nie sú dané dôvody dovolania. Reagoval na to, že dovolateľ v celom dovolaní poukazuje najmä na skutočnosť, že súdy vec nesprávne kvalifikovali vzhľadom na výšku škody, pričom neprihliadli na tú skutočnosť, že obvinený 17. júla 2009 uhradil 3.000,- Eur, ktoré vložil na účet poškodeného, a preto mal byť skutok posudzovaný len v zmysle § 213 ods. 2 Tr. zák. Navrhol, aby dovolací súd v zmysle § 382 písm. c) Tr. por. odmietol dovolanie obvineného L. V..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako dovolací súd (§ 377 Trestného poriadku) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 2 písm. h) Trestného poriadku), bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Trestného poriadku), osobou oprávnenou (§ 369 ods. 2 písm. b) Trestného poriadku), v zákonnej lehote (§ 370 ods. 1 Trestného poriadku), na súde, ktorý rozhodol v prvom stupni (§ 370 ods. 3 Trestného poriadku), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku) a že obvinený pred podaním dovolania využil svoje právo podať riadny opravný prostriedok (§ 372 ods. 1 Trestného poriadku).

Najvyšší súd zistil, že dovolanie obvineného L. V. je opodstatnené, pretože okresný i krajský súd rozhodli nesprávne pri ustálení skutkového stavu, právnej vety a tým aj možného trestu, čím je daný dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

V prvom rade Najvyšší súd Slovenskej republiky poznamenáva, že v zmysle § 385 Trestného poriadku je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Trestného poriadku) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Trestného poriadku z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012-I).

Dovolací súd poznamenáva, že dovolanie je jeden z mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci trestného konania, ktorý je spôsobilý privodiť prelomenie zásady nezmeniteľnosti právoplatných rozhodnutí, a preto ho možno aplikovať iba v prípadoch, ak to je odôvodnené závažnosťou pochybenia napadnutého rozhodnutia súdu.

V dovolaní musí byť uvedené, z akých dôvodov je rozhodnutie napádané a aké chyby sú rozhodnutiu vytýkané. V predmetnom dovolaní sa pritom konštatuje, že sa jedná o dovolacie dôvody uvedené v § 371 ods. 1 písm. c), písm. g) a písm. i) Trestného poriadku.

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i) Trestného poriadku.

Obvinený v podanom dovolaní správne poukázal na danosť dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. písm. i) Trestného poriadku, pretože v prípade tohto dovolacieho dôvodu je dovolanie určené na nápravu právnych chýb rozhodnutia súdu vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v nesprávnom právnom posúdení skutku alebo nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie zistenie, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že súd prvého stupňa konštatoval, že skutok nie je trestným činom. Takto naformulovaný skutok - pri uznaní viny, prevzal do skutkovej vety i súd druhého stupňa. Skutok, ako bol ustálený oboma súdmi - teda okresným a krajským, sa tým stal chaotickým a nepreskúmateľným. Predsedníčka senátu dovolacieho súdu otvorila na neverejnom zasadnutí dovolacieho súdu podľa § 61 ods. 3 Tr. por. zápisnicu o hlasovaní z 5. júna 2014, pričom bolo zistené, že takto nesprávne bol rozsudok súdu prvého stupňa odhlasovaný v senáte pri hlasovaní a zhodne bol tak vyhlásený na hlavnom pojednávaní. Nejde teda o pisársku chybu, pretože vyhotovenie rozsudku bolo v úplnej zhode s obsahom rozsudku ako bol vyhlásený podľa zápisnice o hlasovaní aj zápisnice o hlavnom pojednávaní. Oprava vyhotovenia rozsudku podľa § 174 ods. 1 Tr. por. preto neprichádzala do úvahy.

Neuniklo tiež pozornosti dovolacieho súdu, že zápisnica o hlavnom pojednávaní z 20. septembra 2013 (č.l. 378-381) - správne má byť uvedené 5. júna 2014, nie je podpísaná predsedom senátu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací nezistil dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c), g) Tr. por.

V ďalšom konaní bude okresný súd povinný opätovne rozhodnúť v súlade s právnym názorom vysloveným najvyšším súdom v tomto rozhodnutí. Najvyšší súd dáva do pozornosti okresnému súdu ustanovenie § 391 ods. 2 Trestného poriadku, kde je vyjadrená zásada,,zákazu reformatio in peius", ktorá musí byť u obvineného L. V. dodržaná, keďže odvolanie aj dovolanie podal v danej trestnej veci obvinený L. V. vo svoj prospech. V novom konaní bude potrebné túto zásadu rešpektovať, čo znamená, že nemôže dôjsť k rozhodnutiu v neprospech strany, ktorá sa proti rozsudku odvolala k vyššej inštancii, a teda k zhoršeniu jej právneho postavenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.