Najvyšší súd  

6 Tdo 27/2010

  Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika, sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 21. októbra 2010 v Bratislave v trestnej veci obvineného M. M. a spol., pre zločin nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. o dovolaní obvineného N. G. proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5 To 45/2008 zo dňa 26. januára 2010, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného N. G. s a o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e

Rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 3T 55/06 zo dňa 2. apríla 2008, bol obvinený N. G. uznaný vinným zo zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :

si na doposiaľ nezistenom mieste, v doposiaľ nezistenom čase a nezisteným spôsobom zadovážil a naďalej mal v nelegálnej držbe do 17. januára 2006, kedy bola na neho v prenajatých priestoroch rodinného domu na ul. Z., v S. vykonaná domová prehliadka, 2 ks pištolí a to pištoľ zn. Walther Zella Mehlis, model 5, č. X., kal. 6,35 mm so zásobníkom a 6 ks nábojov kal. 6,35 mm Browning a pištoľ zn. ČZ, vzor 75 Compact, bez výrobných čísel, bez skúšobných značiek a roku overenia, kal. 9 mm LUger, pri ktorej je dôvodné podozrenie, že jej záver a hlaveň boli odcudzené priamo z výroby ešte pred jej kompletizáciou, avšak obidve zbrane sú streľbyschopného stavu, pričom v zmysle ustanovení zákona č. 190/2003 Z. z. o zbraniach a strelive, ide u zbrane zn. Walther o zbraň kategórie B, ktorá podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti a u zbrane zn. ČZ 75 Compact ide o zbraň kategórie A, teda o zbraň zakázanú.

Za spáchaný trestný čin prvostupňový súd uložil obvinenému súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 7 (sedem) rokov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. súd obžalovaného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. súd zároveň zrušil výrok o treste uloženého mu trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 1T 41/07 zo dňa 26. októbra 2007, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením stratili podklad.

Podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaných M. M., Ing. F. D., Ing. J. G., Ing. R. K., N. G. spod skutku v bode 1/ obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Košice, sp. zn. 1Kv 136/05, právne kvalifikovaného ako trestný čin hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/1961 Zb. účinného do 31. decembra 2005, ktorého sa mali dopustiť tak, že :

od mesiaca október 2005 sa spolčili, koordinovane po vzájomnej deľbe úloh vyvíjali na celom území Slovenskej republiky pod hrozbou násilia nátlak na poškodeného D. H., ktorý na území Slovenskej republiky vykupoval akcie drobných akcionárov prvej vlny kupónovej privatizácie a nútili ho k spolupráci takým spôsobom, že obžalovaný M. M. a obžalovaný Ing. F. D. dňa 26. októbra 2005 oslovili poškodeného pri výkupe akcií v P. a vyzvali ho k spolupráci a odvádzaniu provízie z odkúpených akcií za prístup k depozitáru cenných papierov a keď odmietol, spoločne s obžalovaným N. G. organizovali na neho nátlak tak, že obžalovaní M., Ing. D. a G. poslali za poškodeným, ktorý vykupoval dňa 22. novembra 2005 akcie v kultúrnom dome v K., obžalovaného Ing. R. K., ktorý začal na tomto mieste vykupovať akcie za firmu C. a mal vzbudiť obavu u poškodeného, ktorému podal mobilný telefón, na ktorý telefonoval obžalovaný M. a vyhrážal sa mu fyzickou likvidáciou, ak od výkupu akcií neustúpi a obžalovaný G. poslal do kultúrneho domu v K. obžalovaného Ing. J. G., ktorý ho mal poklepaním po ramene a odovzdaním pozdravu od obžalovaného M. vystrašiť a svoj nátlak na poškodeného stupňovali tak, že postupne koordinovane posielali na výkupné miesta poškodeného, obžalovaného Ing. K. a to dňa 22. novembra 2005 v P., 24. novembra 2005 v P., 7. decembra 2005 v B. a 9. decembra 2005 v P., kde sa mu opäť obžalovaný Ing. K. vyhrážal násilím a nútil ho k spolupráci a dal mu jeho telefón, kde sa mu ozval obžalovaný M., ktorý ho opätovne nútil k spolupráci, pretože ho stojí veľké náklady mu škodiť, pričom od tohto výkupu akcií obžalovaní nevedeli zistiť pobyt poškodeného, po ktorom pátrali až do ich zadržania, oslobodil, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obvinení stíhaní.

Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie krajský prokurátor a obžalovaný N. G.

Krajský súd v Košiciach na podklade podaných odvolaní rozhodol vo veci rozsudkom 26. januára 2010, sp. zn. 5 To 45/2008 tak, že podľa § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu u obvineného N. G.

S použitím § 322 ods. 3 Tr. por. podľa § 294 ods. 2 Tr. zák. uložil obvinenému N. G. trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 321 ods. 1 písm. b/, písm. c/, ods. 3 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok vo výroku, ktorým Okresný súd Košice I podľa § 285 písm. a/ Tr. por. obžalovaných M. M., Ing. F. D., Ing. J. G., Ing. R. K., N. G. oslobodil spod skutku v bode 1/ obžaloby prokurátora Krajskej prokuratúry Košice, sp. zn. 1 Kv 136/05, právne kvalifikovaného ako trestný čin hrubého nátlaku podľa § 235a ods. 1, ods. 2 písm. a/ Tr. zák. č. 140/61 Zb. účinného do 31. decembra 2005, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní.

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. v tejto časti vec vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Rozsudok krajského súdu nadobudol právoplatnosť dňom vyhlásenia 26. januára 2010. Proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach podal dňa 19. mája 2010 dovolanie obvinený prostredníctvom svojho obhajcu.

V písomných dôvodoch dovolania obvinený uviedol, že podáva dovolanie z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/, písm. i/ Tr. por. Citovaným rozhodnutím, ako aj v konaní, ktoré mu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanovení § 2 ods. 10, ods. 12, § 119 a § 295 Trestného poriadku ako aj v ďalších jeho ustanoveniach, pretože napadnutým rozhodnutím bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu, čím bol naplnený dôvod dovolania v zmysle § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Podstatou dovolania je skutočnosť, že Krajský súd v Košiciach napriek dôkaznej núdzi sa nezaoberal v odvolaní predloženými dôkazmi, ktoré vinu obvineného jednoznačne spochybňujú. Súd automaticky vyhlásil tvrdenia obvineného za účelové bez toho, aby vykonal, či bližšie hodnotil ním navrhnuté dôkazy. “Je porušením čl. 6 Dohovoru, ak súd zváži len skutočnosti predložené jednou stranou“. „Účastníci konania musia mať príležitosť nielen predložiť každý dôkaz, ktorý je nutný k tomu, aby ich návrhy uspeli, ale tiež musia byť oboznámení s každým dôkazom alebo stanoviskom, ktorého účelom je ovplyvniť súd a musí mať možnosť sa k nemu vyjadriť“.

Navrhol, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5 To 45/2008 zo dňa 26. januára 2010, ako aj v konaní, ktoré tomuto rozhodnutiu predchádzalo, bol porušený zákon v ustanoveniach § 2 ods. 10, ods. 12, § 119 a § 295 Trestného poriadku, prípadne aj v ďalších jeho ustanoveniach, a to v neprospech obvineného N. G.

Podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 5 To 45/2008 zo dňa 26. januára 2010.

Podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Košiciach, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Predsedníčka senátu súdu prvého stupňa v súlade s ustanovením § 376 Tr. por. doručila na vyjadrenie rovnopis dovolania prokurátorovi, ktorý vo svojom vyjadrení navrhol dovolanie obvineného podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací zistil, že dovolanie bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.) v zákonnej lehote a na mieste, kde možno mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.). V súlade s ustanovením § 373 ods. 1 Tr. por. obvinený podal dovolanie prostredníctvom obhajcu. Po preštudovaní spisového materiálu krajský súd zistil, že dovolanie je potrebné odmietnuť, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 písm. c/, písm. i/ Tr. por.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak bolo zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu.

Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Obvinený v dovolaní uvádza dohovory, ústavu a právne predpisy, ktoré garantujú právo obvineného na obhajobu a konkrétne v konaní porušenie práva na obhajobu bolo podľa neho v tom, že súd sa nezaoberal dôkazmi, ktoré spochybňujú jeho vinu, nehodnotil ním navrhované dôkazy a jeho obranné tvrdenia vyhodnotil ako účelové.

Citované rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva smerujú k tomu, že dôkazy nemôžu byť hodnotené jednostranne, dôkazy môže predkladať každý účastník konania, a súd sa musí oboznámiť s každým dôkazom.

Najvyšší súd nezistil pochybenie v konaní prvostupňového a odvolacieho súdu v takom rozsahu ako ich uvádza obvinený v dovolaní. Okresný súd sa s obhajobnými tvrdeniami obvineného vysporiadal na str. 1432 – 1433 a krajský súd podrobne na niekoľkých stranách vyhodnotil dôkazy, ktoré usvedčujú obvineného zo spáchanej trestnej činnosti a vysporiadal sa s dôvodmi a dôkazmi, ktoré boli v konaní vykonané, uviedol, prečo neuveril tvrdeniam obvineného, ktoré uvádzal na svoju obhajobu.

K podanému dovolaniu treba uviesť, že v dovolaní neboli uvedené žiadne konkrétne porušenia práva na obhajobu. To, že súd nevyhodnotil dôkazy tak, ako ich mal vyhodnotiť podľa názoru obvineného nie je porušením práva na obhajobu.

Zmyslom základnej zásady, ktorú zaručuje právo na obhajobu je zabezpečenie ochrany jeho zákonných práv a vzťahuje sa na celé trestné konanie a musia ho zabezpečovať všetky orgány činné v trestnom konaní, vrátane súdov. Je potrebné zdôrazniť skutočnosť, že zákon pre uplatnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. vyžaduje zásadné porušenie práva na obhajobu.

Z obsahu spisu vyplýva, že obvinený mal počas celého trestného konania možnosť navrhovať, predkladať dôkazy slúžiace na jeho obhajobu, mal možnosť vyjadriť sa k vykonaným dôkazom. Súdy navrhované dôkazy správne vyhodnotili v súlade so zákonom. Vyhodnotili všetky dôkazy v prospech i v neprospech obvineného. Všetky práva, ktoré sú vyjadrením práva na obhajobu boli v predmetnom konaní zabezpečené.

Vzhľadom na konštatované dôkazy a skutočnosti najvyšší súd dospel k záveru, že obvineným vytýkané pochybenia v konaní súdov prvého a druhé stupňa nie sú spôsobilé naplniť dovolací dôvod uvedený v ustanovení § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. a v konaní nedošlo k zásadnému porušeniu práva na obhajobu.

Uvádzané pochybenia v konaní (jednostranné hodnotenie dôkazov, nevyhodnotenie dôkazov v prospech obvineného) mali byť podľa obvineného aj dôvodom dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.

Najvyšší súd nezistil dôvod na to, aby konanie obvineného mohlo byť kvalifikované na základe dôkazov, ktoré vykonali súdy v prvom stupni a v odvolacom konaní podľa iného ustanovenia ako bola uznaná vina obvineného. V konaní nebolo zistené ani porušenie iného hmotnoprávneho ustanovenia. Dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. môže byť naplnený len vtedy, keby bolo nesprávne posúdené konanie obvineného a malo byť kvalifikované podľa iného ustanovenia Trestného zákona ako bolo posúdené.

Koncepcia dovolania v trestnom zákone, osobitne úprava dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“ vylučuje možnosť uplatnenia námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nemožno preskúmavať a hodnotiť správnosť a úplnosť zisteného skutkového stavu ani preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov.

S poukazom na horekonštatované skutočnosti a dôkazy nie je naplnený ani dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. a nie je možné preto vysloviť porušenie zákona v konaní, ktoré predchádzalo dovolaniu a zrušiť rozsudok krajského súdu tak, ako to požaduje obvinený v podanom dovolaní.

V posudzovanej veci neboli splnené základné podmienky preto, aby najvyšší súd mohol vysloviť porušenie zákona, zrušil rozhodnutie krajského súdu a preto najvyšší súd dovolanie obvineného podľa ustanovenia § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 21. októbra 2010

JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.   predseda senátu

Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák

Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová