6Tdo/25/2015

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 19. novembra 2015 v Bratislave, v trestnej veci obvineného K. Y., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To 49/2013, z 28. mája 2013 takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného K. Y. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp. zn. 35T 98/2012, z 21. marca 2013 bol K. Y. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c/, písm. e/ Tr. zák. a zločinu nedovoleného ozbrojovania a obchodovania so zbraňami podľa § 294 ods. 1, ods. 2 Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je to uvedené vo výroku prvostupňového rozsudku.

Obvinenému bol podľa § 145 ods. 2 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák., § 36 písm. j/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 41 ods. 2 Tr. zák. s poukazom na § 46 Tr. zák. uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov.

Na výkon trestu odňatia slobody súd obvineného zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. súd obvinenému súčasne uložil ochranný dohľad na dobu 2 roky.

Podľa § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. súd obvinenému uložil trest prepadnutia veci, a to dlhú ručnú palnú zbraň kal. 5,6 mm podomácky upravenú z jednovýstrelovej zlamovacej plynovej pušky - vzduchovky československej výroby, zn. Slavia 620.

Podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutej veci sa stal štát, ak súd nerozhodne inak na základe vyhlásenej medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná.

Podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. súd uložil obvinenému ochranné protialkoholické liečenie ústavnou formou.

Proti prvostupňovému rozsudku podali odvolanie obvinený a prokurátor. Krajský súd v Žiline uznesením, sp. zn. 1To 49/2013, z 28. mája 2013 odvolania obvineného a prokurátora ako nedôvodné zamietol.

Obvinený 22. decembra 2014 podal proti druhostupňovému uzneseniu dovolanie z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. b/, písm. c/, písm. h/, písm. i/, písm. j/ Tr. por. V dovolaní dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. odôvodnil tým, že jeho trestná vec po doručení obžaloby Krajskej prokuratúry v Žiline, sp. zn. Kv 1/12-23, Okresnému súdu v Žiline dňa 27. júna 2012 bola pridelená JUDr. Marekovi Šenkárovi, ako jeho zákonnému sudcovi, pod č.k. 35T 98/12.

Týmto sudcom bol aj písomne upovedomený o jeho výsluchu a rozhodovaní o väzbe na Okresnom súde v Žiline, kde bol termín neverejného zasadnutia stanovený na 9. júla 2012 o 10.00 hod.

Jeho výsluch na neverejnom zasadnutí Okresného súdu Žilina dňa 9. júla 2012 vykonala však zastupujúca sudkyňa JUDr. Zuzana Pilátová s odôvodnením, že zákonný sudca JUDr. Marek Šenkár čerpá plánovanú dovolenku. Zastupujúcou sudkyňou nebol ani dotazovaný, či súhlasí, aby vo veci konala ona.

Na všetkých nasledujúcich hlavných pojednávaniach už bol predsedom senátu jeho zákonný sudca JUDr. Marek Šenkár, ktorý aj vyniesol rozsudok.

V ďalšej časti dovolania poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Tdo 23/2013, v ktorom je vyslovený názor na otázku zákonného sudcu.

Podľa obvineného dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je naplnený tým, že potom, ako obhajca JUDr. Smičík oznámil súdu, že bol vyčiarknutý zo zoznamu advokátov, ustanovený obhajca JUDr. Martin Chlapík nemal dostatok času na prípravu, aby mohol obvineného kvalifikovane zastupovať.

Navrhol, aby najvyšší súd vyslovil, že uznesením Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 1To 49/2013, z 28. mája 2013 bol porušený zákon v ust. § 319 Tr. por., zrušil napadnuté uznesenie a prvostupňový rozsudok a prikázal Okresnému súdu Žilina, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.

Krajský prokurátor v Žiline vo vyjadrení uviedol, že námietky, ktoré by podľa obvineného mali naplniť dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. b/, písm. c/ boli obvinenému známe už v odvolacom konaní, v ktorom ich obvinený nenamietal a preto by mal najvyšší súd postupovať v súlade s ust. § 371 ods. 4 Tr. por.

Navrhol dovolanie obvineného postupom podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť.

Vzhľadom na vady dovolania bol obvinený vyzvaný, aby doplnil dovolanie a konkretizoval dovolacie dôvody podľa ust. § 371 ods. 1 písm. h/, písm. i/, písm. j/ Tr. por. Obvinený v doplnenom dovolaní uviedol, že podáva dovolanie len z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. b/, písm. c/. Obvinený v dovolaní, ktoré podal sám, konkretizoval aj ďalšie dovolacie dôvody, ale najvyšší súd sa v konaní musí zaoberať tzv. kvalifikovaným dovolaním, ktoré bolo podané prostredníctvom obhajcu.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia odovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.).

Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko neboli naplnené dovolacie dôvody, ako ich uviedol obvinený.

Podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak súd rozhodol v nezákonnom zložení.

Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.

Zo spisu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6 Tdo 58/2013, z 24. októbra 2013 mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že obvinený už jedenkrát dovolanie podal (13. augusta 2013) z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/, písm. h/, písm. i/ Tr. por. Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného na neverejnom zasadnutí konanom 24. októbra 2013 uznesením, sp. zn. 6 Tdo 58/2013, podľa § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.

Vo veci dovolania, sp. zn. 6 Tdo 58/2013, obvinený uviedol, že dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. mal byť naplnený tým, že neboli vykonané dôkazy, ktoré navrhol obvinený, resp. dôkazy, ktoré boli vykonané, boli zle vyhodnotené.

Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky preukázané, že obžaloba na K. Y. bola podaná na Okresnom súde Žilina 27. júna 2012 o 13.50 hod.

Sudca 28. júna 2012 vytýčil termín výsluchu obvineného na neverejnom zasadnutí na 9. júla 2012 o 10.00 hod. a zároveň požiadal o eskortu obvineného z Ústavu na výkon väzby Žilina. Už v prípise, ktorým určil termín konania neverejného zasadnutia oznámil, že v čase konania termínu neverejného zasadnutia čerpá dovolenku a je potrebné, aby vo veci konal zastupujúci sudca. Obvinený prevzal doručenku, ktorou mu bolo doručené predvolanie na neverejné zasadnutie 29. júna 2015.

Zo zápisnice o výsluchu obvineného vyplýva, že neverejné zasadnutie bolo vykonané 9. júla 2012.

Zastupujúca predsedníčka senátu JUDr. Pilátová oznámila stranám konania, že z dôvodu čerpania dovolenky zákonného sudcu JUDr. Mareka Šenkára neverejné zasadnutie vykoná zastupujúca sudkyňa v zmysle rozvrhu práce na r. 2012. Predsedníčka senátu poučila obvineného, že predmetom neverejného zasadnutia je rozhodnúť o ďalšom trvaní väzby. Obvinený po poučení uviedol, že vzhľadom na uvedené sa ku skutku podrobne vyjadrí až na hlavnom pojednávaní.

Senát na neverejnom zasadnutí rozhodol, že obvinený sa ponecháva vo väzbe. Po vyhlásení obvinený po poučení o práve podať opravný prostriedok uviedol, že sa vzdáva práva na podanie sťažnosti za seba ako i za všetky oprávnené osoby, ktoré by mohli podať sťažnosť v jeho prospech.

Ďalšie úkony vo veci už boli vykonané zákonným sudcom JUDr. Šenkárom.

Z rozvrhu práce pre Okresný súd Žilina na rok 2012 Najvyšší súd Slovenskej republiky zistil, že prvou zastupujúcou sudkyňou pre senát 35T je rozvrhom práce určená JUDr. Pilátová.

Podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

V ustanovení čl. 48 ods. 1 je upravené právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi a v odseku 2 právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 2 ods. 6 Tr. por. ak tento zákon neustanovuje inak, orgány činné v trestnom konaní a súdy konajú z úradnej povinnosti. Väzobné veci sú povinné vybavovať prednostne a urýchlene. Na obsah petícií zasahujúcich do plnenia týchto povinností orgány činné v trestnom konaní ani súd neprihliadajú.

Podľa § 238 ods. 3 Tr. por. ak je obvinený vo väzbe, rozhodne súd o väzbe prednostne a urýchlene a ak to okolnosti prípadu umožňujú, tak súčasne s rozhodnutím podľa § 239 ods. 1, § 241, § 244 alebo § 331 ods. 1, najneskôr však tak, aby postupom podľa § 76 ods. 3 alebo 4 došlo k právoplatnému rozhodnutiu o väzbe do uplynutia lehoty, ktorá by bola základnou alebo predĺženou lehotou väzby v prípravnom konaní.

Z ustálenej súdnej praxe a judikatúry sa dá vyvodiť záver, že zákonným sudcom je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a je určený rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednanej veci. Rozdelenie práce na súdoch sa určuje na kalendárny rok, rozvrhom práce a v rozvrhu práce sa určí aj zastupovanie sudcov.

Z uvedeného vyplýva, že právo na zákonného sudcu nie je absolútne a existujú z neho výnimky. Je potrebné aj rozlišovať, aký úkon zo strany sudcu (rozhodnutie) má byť urobené a či nemá prednosť iné právo pred právom na zákonného sudcu. V danom prípade išlo o vykonanie úkonu, ktorý podľa ústavy a základných zásad Trestného poriadku musí byť vykonaný prednostne a urýchlene a nešlo o rozhodnutie v základe veci, kde by malo na druhej strane prednosť právo na zákonného sudcu. V danom prípade bol vykonaný úkon rozhodnutie o trvaní väzby, ktorý bolo potrebné vybaviť prednostne a urýchlene. Predseda senátu pri vytýčení termínu konania s týmto rozhodnutím nespojil žiadne ďalšie konania, ktoré mohol spojiť napr. rozhodnutie o preskúmaní obžaloby práve z toho dôvodu, aby neporušil zásadu zákonného sudcu.

Z uvedeného vyplýva, že v konaní konala zákonná sudkyňa, zastupujúca v súlade s rozvrhom práce a preto nedošlo k porušeniu zásady zákonného sudcu a naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. b/ Tr. por.

K ďalšiemu možnému naplneniu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. je potrebné uviesť, že Najvyšší súd Slovenskej republiky mal zo spisového materiálu preukázané, že 25. júla 2012 JUDr. Miloš Smičík obhajca obvineného K. Y. oznámil súdu, že rozhodnutím Slovenskej advokátskej komory v Bratislave bol ku dňu 18. júla 2012 vyčiarknutý zo zoznamu advokátov. 26. júla 2012 bola táto skutočnosť oznámená obvinenému a bol zároveň vyzvaný, aby si zvolil obhajcu a bol upozornený, že ak si obhajcu nezvolí, bude mu ustanovený. V ten istý deň obvinený oznámil, že obhajcu si nevolí a žiada, aby mu bol ustanovený súdom. V ten istý deň bol obvinenému ustanovený nový obhajca JUDr. Ing. Martin Chlapík. 1. augusta 2012 obhajca prevzal ustanovenie doručené poštou, mailom mu bolo ustanovenie doručené 26. júla 2012. 1. augusta 2012 bol obvinený nazrieť do spisu a v ten istý deň mu boli vyhotovené kópie zo spisu, o ktoré požiadal. Z konštatovaného vyplýva, že u obhajcu bola zachovaná lehota na prípravu a mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, štúdium spisu a nemohlo byť z tohto hľadiska porušené právo na obhajobu a naplnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por.

S poukazom na horeuvedené skutočnosti Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného ako nedôvodné odmietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.