6 Tdo 24/2011
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 1. júna 2011 v Bratislave v trestnej veci obvineného J. P. a spol., pre trestný čin krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. účinného do 1. januára 2006 (ďalej už len Tr. zák.) a iné, o dovolaní obvinených J. P. a J. S. proti uzneseniu Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. augusta 2010, sp. zn. 2To 199/2010, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených J. P. a J. S. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Lučenec z 20. apríla 2010, sp. zn. 22T 31/2009, bol obvinený J. P. uznaný vinným z trestného činu krádeže podľa § 247 ods. 1, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
v presne nezistené dni v období od mesiaca jún 2002 do konca mesiaca máj 2003 v lesných porastoch číslo X., X., X., X. a X., X. a X., v katastri obce B. okres P., neoprávnene vypílil a následne odcudzil väčšie množstvo dreviny stromov čerešňa, agát, dub, buk, hrab, borovica a smrek, čím celkove získal 237,2 metrov kubických drevnej hmoty, čím pre U. spôsobil škodu vo výške 194 900 Sk (6 469,49 eur),
a obvinený J. S. uznaný vinným z trestného činu porušovania povinnosti pri správe cudzieho majetku podľa § 255 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. na skutkovom základe, že :
ako odborný lesný hospodár U. v období od mesiaca jún 2002 do konca mesiaca máj 2003 počas ťažby v lesných porastoch číslo X., X., X., X. a X., X. a X., v katastri obce B.
2
okres P., ťažbu riadne nekontroloval, neviedol ani riadnu evidenciu o vykonanej ťažbe, čo malo za následok, že obvinený J. P. konaním uvedeným v prvom bode neoprávnene vypílil a odcudzil dreviny v hodnote 194 900 Sk (6 469,49 eur) ku škode U..
Za to bol obvinený J. P. odsúdený podľa § 247 ods. 3 Tr. zák. na trest odňatia slobody v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu súd výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. mu určil skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Obvinenému J. S. okresný súd uložil trest odňatia slobody podľa § 255 ods. 2 Tr. zák. v trvaní 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. mu jeho výkon podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. určil skúšobnú dobu v trvaní 16 (šestnásť) mesiacov.
Podľa § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú L., zapísanú v registri na Obvodnom úrade – právnom oddelení v P. pod. č. reg. X., odkázal s ich nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku podali obaja obvinení v zákonnej lehote odvolanie, ktoré bolo uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici z 26. augusta 2010, sp. zn. 2To 199/2010, podľa § 319 Tr. por. zamietnuté.
V zmysle § 183 ods. 1 písm. b/ Tr. por. rozsudok je právoplatný a vykonateľný, ak zákon síce proti nemu pripúšťa odvolanie, avšak podané odvolanie bolo zamietnuté.
Dňa 18. mája 2011 bolo Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené dovolanie obvinených podané prostredníctvom ich obhajkyne JUDr. S. M. z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. i/ („rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku... “) Tr. por. Predmetné dovolanie pritom smeruje tak voči výroku krajského súdu o zamietnutí ich odvolaní ako nedôvodných ako aj voči výroku prvostupňového súdu o vine a treste.
3
V písomnom odôvodení obvinení poukázali predovšetkým na to, že krajský súd rovnako ako súd prvého stupňa nijako nevyhodnotil dôkazy v ich prospech, namietali jednostrannosť znaleckého posudku, nesúhlasili s výpoveďami svedkov V., ktorého považujú za neodborníka, B., ktorá podľa nich uvádzala nepravdivé a vymyslené skutočnosti.
Z dôvodov vyššie uvedených preto navrhli, aby Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol podľa § 386 Tr. por. a rozsudkom vyslovil porušenie zákona v neprospech obvinených, napadnuté uznesenie zrušil a zrušil aj predchádzajúce rozhodnutie súdu prvého stupňa. Zároveň navrhli v zmysle § 388 Tr. por. prikázať prvostupňovému súdu, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prerokoval a rozhodol.
K predmetnému dovolaniu zaslal písomne vyjadrenie i prokurátor Okresnej prokuratúry Lučenec (č. l. 478 spisu), pričom v ňom predovšetkým poukázal na to, že Okresný súd Lučenec vykonal všetky potrebné dôkazy pre náležité zistenie skutkového stavu veci, pričom vykonaním týchto dôkazov bola vina oboch obvinených nesporne preukázaná a aplikovaná právna kvalifikácia je v súlade so zákonom.
S ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti neboli teda podľa prokurátora dôvody dovolania preukázané a preto navrhol, aby dovolací súd v súlade s § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvinených odmietol.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvinených skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.), že dovolanie spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1 a ods. 2 Tr. por.). Okrem toho zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa § 372 Tr. por., veta prvá, keďže obvinení pred podaním dovolania využili svoje právo a podali riadny opravný prostriedok.
Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por. (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
4
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Podľa § 371 ods. 4 Tr. por. dôvod podľa odseku 1 písm. i/ nemožno použiť, ak zistené porušenie zákona zásadne neovplyvnilo postavenie obvineného.
Podľa § 374 ods. 3 Tr por. v dovolaní možno uplatňovať ako dôvod dovolania aj konanie na súde prvého stupňa, ak vytýkané pochybenia neboli napravené v konaní o riadnom opravnom prostriedku.
V súlade s § 385 ods. 1 Tr. por. je dovolací súd viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Pokiaľ ide o obvinenými uplatnený dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., tak z jeho znenia, ako aj z inštitútu dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku je zrejmé, že trestné konanie je v zásade dvojinštančné.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd rozhodujúci o dovolaní je potom viazaný zisteným skutkovým stavom veci tak, ako ho ustálili súdy nižšej inštancie. Rovnako nie je oprávnený ani posudzovať spôsob hodnotenia dôkazov a závery, ktoré z dokazovania súdy vyvodili a ktoré sú podkladom pre zistenie skutkového stavu.
Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatným rozhodnutiam súdov, ktorý je určený k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych pochybení, čo celkom zreteľne vyplýva z konštrukcie jednotlivých dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. a/ až písm. l/ Tr. por., resp. aj z ustanovenia § 374 ods. 3 Tr. por. Ako už aj z vyššie uvedeného vyplýva, neslúži teda k revízii a náprave skutkových zistení, ktoré urobili súdy prvého a druhého stupňa, ani k preskúmavaniu nimi vykonaného dokazovania. Ťažisko dokazovania je v konaní pred súdom prvého stupňa a jeho skutkové závery môže dopĺňať, upravovať alebo meniť iba súd odvolací. Samotnú správnosť a úplnosť dovolací súd nemôže skúmať už len z toho dôvodu, že nie je oprávnený bez ďalšieho prehodnocovať vykonané dôkazy bez toho, aby ich mohol podľa zásad ústnosti
5
a bezprostrednosti v konaní o dovolaní sám vykonávať. Na objasnenie okolností potrebných na rozhodnutie o dovolaní môže vykonať dovolací súd len v obmedzenom rozsahu potrebné vyšetrovanie podľa § 379 ods. 2 Tr. por.
V dôsledku uvedeného iba s poukazom na nesprávne skutkové zistenia alebo na nesúhlas s hodnotením vykonaných dôkazov nemožno potom vyvodzovať dovolací dôvod podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. Ten je daný v prípadoch, keď je rozhodnutie súdu založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na inom nesprávnom hmotnoprávnom posúdení. Dovolanie je teda určené k náprave právnych chýb rozhodnutia vo veci samej, pokiaľ tieto chyby spočívajú v právnom posúdení skutku alebo iných skutočností podľa noriem hmotného práva. V konečnom dôsledku z toho vyplýva, že s poukazom na dovolací dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. nie je možné domáhať sa preskúmania skutkových zistení, na ktorých je rozhodnutie založené. Skutkový stav je v rámci rozhodovania o dovolaní, opierajúcom sa o dôvod dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., hodnotený len z toho hľadiska, či skutok alebo iná okolnosť skutkovej povahy boli správne právne posúdené. Správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže ani skúmať ani meniť.
Z pohľadu dovolacieho súdu treba predovšetkým uviesť, že obsah konkrétne uplatnených námietok, tvrdení a právnych názorov, o ktoré sa v dovolaní opiera existencia určitého dovolacieho dôvodu, musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, pritom ale v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.
Vzhľadom na obsah podaného dovolania, v ktorom obvinení P. a S. namietajú predovšetkým jednotlivé skutkové zistenia súdov, resp. správnosť hodnotenia dôkazov a tiež s poukazom na vyššie uvedené je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že skutok tak, ako bol zo strany príslušných súdov zistený, je pri uplatnenom dovolacom dôvode pre Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací záväzný. Pokiaľ ide potom o jeho právne posúdenie, tak toto je podľa názoru dovolacieho súdu správne, keďže ustálený
6
skutok napĺňa všetky zákonné znaky skutkovej podstaty trestných činov, za ktoré boli obvinení uznaní za vinných.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 1. júna 2011
JUDr. Peter H a t a l a, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová