6 Tdo 21/2010
Najvyšší súd Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Petra Hatalu na neverejnom zasadnutí konanom 14. júla 2010 v Bratislave v trestnej veci obvineného L. Š., pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. o dovolaní obvineného proti rozsudku Okresného súdu Revúca z 13. januára 2010, sp. zn. 2T 249/2009, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. b/ Tr. por. dovolanie obvineného L. Š. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Revúca z 13. januára 2010, sp. zn. 2T 249/2009, bola podľa § 334 ods. 4 Tr. por. schválená dohoda o vine a treste uzatvorená 3. novembra 2009 pod sp. zn. 2 Pv 271/09-15, na Okresnej prokuratúre Revúca medzi obvineným L. Š. a prokurátorkou menovanej prokuratúry, podľa ktorej bol obvinený L. Š. uznaný vinným zo spáchania prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2, ods. 3 písm. b/ Tr. zák. na tom skutkovom základe, že :
v období od 11. júla 2005 do 31. augusta 2007 a od 2. júna 2008 do 30. novembra 2008 v S. v okrese R. a inde si neplnil a keďže nebol v obdobiach od 11. júla 2005 do 14. júna 2007, od 2. júna 2008 do 12. októbra 2008 a od 29. októbra 2009 do 30. novembra 2008 nikde zamestnaný a ani nebol vedený ako uchádzač o zamestnanie, sa aj vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti voči svojej dcére R. Š., nar. X., hoci mu táto povinnosť priamo vyplývala zo Zákona o rodine a ku ktorej bol zaviazaný aj rozsudkom Okresného súdu Rožňava, sp. zn. Nc 409/93 z 9. februára 1993, právoplatného dňa 8. marca 1993, na základe čoho bol povinný prispievať na výživu svojej dcéry v období od 11. júla 2005 do 30. júna 2006 sumou najmenej 21,41 eur (645 Sk) mesačne, od 1. júla 2006 do 30. júna 2007 sumou najmenej 22,61 eur (681 Sk) mesačne, v období od 1. júla 2007 do 31. augusta 2007 a v mesiaci jún 2008 sumou najmenej 23,30 eur (702 Sk) mesačne a v období od 1. júla 2008 do 30. novembra 2008 sumou najmenej 24,50 eur (738 Sk) mesačne a to vždy do 15. dňa toho – ktorého mesiaca vopred k rukám matky, čím takto spôsobil R. D. po odpočítaní dobrovoľnej úhrady výživného vo výške 16,60 eur (500 Sk) dlh na výživnom 461,66 eur (13 908 Sk) a Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v R., ktorý v období od 11. júla 2005 do 31. augusta 2007 a od 2. júna 2008 do 30. novembra 2008 poskytoval náhradné výživné oprávnenej osobe dlh na poskytnutom náhradnom výživnom v sume 242,32 eur (7 300 Sk).
Za to bol obvinený L. Š. odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák., § 39 ods. 4 Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr. zák. pri zistení priťažujúcej okolnosti podľa § 37 písm. m/ Tr. zák. a poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l/ Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov, na výkon ktorého bol podľa § 48 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.
Citovaný rozsudok o schválení dohody o vine a treste nadobudol so zreteľom na ustanovenie § 334 ods. 5 Tr. por. právoplatnosť jeho vyhlásením, t. j. 13. januára 2010.
Dňa 2. júna 2010 bolo prostredníctvom Okresného súdu Revúca Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky predložené dovolanie obvineného L. Š. proti vyššie uvedenému právoplatnému rozsudku Okresného súdu Revúca.
Podľa § 379 ods. 1 Tr. por. ak podanie nie je úplné alebo má iné odstrániteľné chyby, predseda senátu vyzve osobu oprávnenú podať dovolanie alebo obhajcu obvineného, aby tieto nedostatky odstránil. Predseda senátu zároveň určí primeranú lehotu na ich odstránenie. Ustanovenie § 311 ods. 3 platí primerane.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preskúmal podané dovolanie ako i príslušný spisový materiál a dospel k záveru, že podanie obvineného má síce chyby postupom podľa § 379 ods. 1 Tr. por. odstrániteľné, predovšetkým nebolo urobené prostredníctvom obhajcu (§ 373 ods. 1 Tr. por.), avšak nepovažoval za potrebné postupovať v zmysle vyššie citovaného ustanovenia, nakoľko zistil (ako na to bude v ďalšom poukázané), že dovolanie nebolo podané vo veci, v ktorej môže uvedená procesná strana – obvinený tento mimoriadny opravný prostriedok podať, čo je však už chyba postupom podľa § 379 ods. 1 Tr. por. neodstrániteľná.
Dohoda o vine a treste je osobitným druhom konania podľa siedmej hlavy tretej časti Trestného poriadku. Podstatou dohody o vine a treste je uzavretie obojstranne výhodnej dohody medzi prokurátorom na jednej strane a obvineným na strane druhej o spôsobe ukončenia trestnej veci, pričom takáto dohoda podlieha schváleniu súdu. Týmto konaním sa obvinený vzdáva práva na prerokovanie svojej veci pred nezávislým a nestranným súdom na hlavnom pojednávaní a trest mu súd uloží bez dokazovania viny.
Práve v dôsledku tohto osobitného konania, založeného na slobodnej vôli obvineného a prokurátora, prejavenej obvineným v konaní pred súdom na verejnom zasadnutí formou odpovedí na zákonom taxatívne stanovené otázky (§ 333 ods. 3 Tr. por.) sa obvinený okrem iného vzdáva aj práva podať proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste riadny opravný prostriedok (odvolanie), čo je zakotvené v ustanovení § 333 ods. 3 písm. j/ Tr. por.
Podľa § 334 ods. 4 Tr. por., ak súd dohodu o vine a treste schváli, potvrdí to rozsudkom, ktorý verejne vyhlási. Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie ani dovolanie okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c/ a ods. 2.
Z dikcie citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že podanie dovolania proti rozsudku o schválení dohody o vine a treste je z pohľadu dovolacích dôvodov, upravených v § 371 Tr. por., obmedzené na dôvod uvedený v § 371 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 Tr. por., t.j. ak bolo zásadným spôsobom porušené právo obvineného na obhajobu, resp. minister spravodlivosti podá dovolanie, okrem dôvodov uvedených v odseku 1, aj vtedy, ak napadnutým rozhodnutím bolo porušené ustanovenie Trestného zákona alebo Trestného poriadku o väzbe alebo podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody.
Trestný poriadok okruh osôb oprávnených podať dovolanie rieši v ustanoveniach § 369 ods. 1 až ods. 5, podľa ktorých :
právoplatné rozhodnutie súdu na podnet strany alebo na iný podnet napadne minister spravodlivosti z dôvodu uvedeného v § 371 (§ 369 ods. 1 Tr. por.),
právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu môže dovolaním napadnúť z dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 a/ generálny prokurátor proti ktorémukoľvek výroku b/ obvinený vo svoj prospech proti výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 369 ods. 2 Tr. por.),
osoba oprávnená podať dovolanie proti niektorému výroku napadnutého rozhodnutia môže podať dovolanie aj preto, že taký výrok nebol urobený (§ 369 ods. 3 Tr. por.),
ak sa týka rozhodnutie uvedené v § 368 ods. 1 viacerých osôb, možno dovolanie podať tiež len proti tej časti rozhodnutia, ktoré sa týka niektorej z týchto osôb (§ 369 ods. 4 Tr. por.),
v prospech obvineného, s jeho výslovným písomným súhlasom, môže dovolanie podať aj príbuzný obvineného v priamom pokolení, jeho súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel alebo druh. Ak je obvinený mladistvý, osoba pozbavená spôsobilosti na právne úkony alebo osoba, ktorej spôsobilosť na právne úkony je obmedzená, môže i proti vôli obvineného za neho v jeho prospech podať dovolanie aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca (§ 369 ods. 5 Tr. por.).
Podľa § 372 Tr. por. oprávnené osoby okrem ministra spravodlivosti môžu podať dovolanie len vtedy, ak využili svoje zákonné právo podať riadny opravný prostriedok a o ňom bolo rozhodnuté. Obvinený a osoby uvedené v § 369 ods. 5 môžu podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor alebo poškodený a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného.
Z ustanovení § 369 ods. 2 a § 372 Tr. por. vyplýva, že obvinený môže podať dovolanie len proti rozhodnutiu súdu druhého stupňa, ktorým bola vec právoplatne skončená.
Obvinený L. Š. sa tým, že zákonom predpísaným spôsobom prejavil súhlas so schválením dohody o vine a treste - okrem iného - vzdal aj oprávnenia podať proti rozsudku súdu prvého stupňa riadny opravný prostriedok (§ 334 ods. 4 Tr. por.), v dôsledku čoho stratil aj možnosť podať proti takémuto rozhodnutiu dovolanie.
Z platnej právnej úpravy teda v konečnom dôsledku vyplýva, že proti rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola schválená dohoda prokurátora a obvineného o vine a treste a ktorý nadobudol právoplatnosť vyhlásením, je síce dovolanie prípustné („právoplatné rozhodnutie súdu vo veci samej“ – viď uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 14. júna 2006, sp. zn. 3 Tdo 5/2006, publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky v čísle 2/2007, pod poradovým číslom 19, na strane 20), no na jeho podanie je oprávnený len minister spravodlivosti, a to iba z dôvodov uvedených v § 371 ods. 1 písm. c/ a ods. 2 Tr. por.
Podľa § 382 Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371, d) nie sú splnené podmienky dovolania podľa § 372 alebo § 373 ani po postupe podľa § 379 ods. 1, e) dovolanie ani po postupe podľa § 379 ods. 1 neobsahuje náležitosti uvedené v § 374 ods. 1 alebo 2.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodol tak, ako je uvedené v enunciáte tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 14. júla 2010
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Alžbeta Kóňová