UZNESENIE
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Michálika, sudcov JUDr. Daniela Hudáka a JUDr. Viliama Dohňanského na neverejnom zasadnutí konanom 26. septembra 2017 v Bratislave, v trestnej veci obvineného U. M. pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ Tr. zák. a iné, o dovolaní obvineného U. M. proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To 80/2013, z 15. januára 2014, takto
rozhodol:
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného U. M. sa o d m i e t a.
Odôvodnenie
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2013, č. k. 1T 61/2013-1112, bol obvinený U. M. uznaný vinným z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa ust. § 145 ods. 1, ods. 2 písm. a/, písm. b/ (s poukazom na § 138 písm. c/ Tr. zák.), písm. c/ Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) v jednočinnom súbehu so zločinom porušovania domovej slobody podľa ust. § 194 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Tr. zák. (s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák.) na skutkovom základe uvedenom vo výrokovej časti prvostupňového rozsudku.
Za to mu bol uložený podľa ust. § 145 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3, a ods. 8 Tr. zák., § 41 ods. 1 Tr. zák., § 46 Tr. zák. nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 (dvadsať) rokov. Podľa ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. sa pre výkon uloženého trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa ust. § 60 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. bol obvinenému uložený trest prepadnutia veci, a to kuchynský nôž s čiernou rukoväťou, lovecký nôž v koženom púzdre. Podľa § 76 ods. 1 Tr. zák., § 78 ods. 1 Tr. zák. bol obvinenému uložený ochranný dohľad na 3 (tri) roky. Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obvinenému uložená povinnosť nahradiť škodu poškodenej vo výške 1 997,40 Eur. Podľa ust. § 288 ods. 1 Tr. por. súd poškodenú so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie o občiansko-právnych veciach.
Po vyhlásení rozsudku zahlásil odvolanie krajský prokurátor do zápisnice o hlavnom pojednávaní, čo do výroku o treste a do výroku o náhrade škody v tej časti, pokiaľ bola poškodená odkázaná naobčianskosúdne konanie. Odvolanie písomne zdôvodnil.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 15. januára 2014 sp. zn. 4To 80/2013, podľa ust. § 321 ods. 1 písm. e/, ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2013, sp. zn. 1T 61/2013, vo výroku o treste, ktorým bol obvinenému uložený nepodmienečný úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 20 rokov ako aj v spôsobe zaradenia do ústavu na výkon trestu odňatia slobody a podľa § 321 ods. 1 písm. f/ Tr. por. vo výroku o náhrade škody v tej časti, pokiaľ poškodená bola so zvyškom svojho nároku na náhradu škody odkázaná na konanie o občiansko-právnych veciach. Rozhodujúc podľa ust. § 322 ods. 3 Tr. por. obvineného odsúdil podľa ust. § 145 ods. 2 Tr. zák. za použitia § 36 písm. j/, písm. l/ Tr. zák., § 37 písm. h/ Tr. zák., § 38 ods. 2, ods. 3 a ods. 8 Tr. zák. a § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 46 Tr. zák. k nepodmienečnému úhrnnému trestu vo výmere 23 (dvadsaťtri) rokov a 4 (štyri) mesiace. Podľa ust. § 48 ods. 3 písm. b/ Tr. zák. obvineného pre výkon trestu zaradil do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s maximálnym stupňom stráženia. Podľa ust. § 287 ods. 1 Tr. por. krajský súd uložil obvinenému povinnosť nahradiť poškodenej z titulu nemajetkovej ujmy 120 000 (stodvadsaťtisíc) eur. Podľa ust. § 288 ods. 1 Tr. por. poškodenú so zvyškom svojho nároku odkázal na konanie o občianskoprávnych veciach. Podľa ust. § 322 ods. 2, ods.3 Tr. por. krajský súd doplnil rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica z 26. septembra 2013, sp. zn. 1T 61/2013, vo vzťahu k trestu prepadnutia veci tak, že podľa § 60 ods. 6 Tr. zák. vlastníkom prepadnutých vecí, a to kuchynského noža s čiernou rukoväťou a loveckého noža v koženom púzdre sa stáva štát.
Voči výroku o treste vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. januára 2014, sp. zn. 4To 80/2013, podal obvinený prostredníctvom obhajcu dovolanie z dôvodu podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Obvinený tvrdil, že bolo zásadným spôsobom porušené jeho právo na obhajobu, nakoľko bol pod zámienkou nižšej výmery trestu odňatia slobody a pod tlakom prinútený k uskutočneniu vyhlásenia podľa ustanovenia § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. a s tým súvisiacich kladných odpovedí podľa § 333 ods. 3 písm. c/, písm. d/, písm. f/, písm. g/, a písm. h/ Tr. por. Obvinený uvádza, že aj napriek poľahčujúcim okolnostiam, nakoľko sa k spáchaniu činu priznal, jeho spáchanie oľutoval a pred spáchaním trestného činu viedol riadny život, sú uložené tresty neprimerane prísne. Obvinený zdôraznil, že je otcom dvoch maloletých detí a hrozí, že dôjde k pretrhnutiu rodinných vzťahov. Má za to, že neboli zachované jeho práva na obhajobu, nakoľko zo strany obhajoby mu bolo prisľúbené uloženie trestu vo výmere 18 (osemnásť) rokov v prípade učinenia vyhlásenia o tom, že sa cíti vinný zo spáchania skutku, avšak konečný trest je vyšší takmer o 6 (šesť) rokov, čím je naplnený dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., nakoľko bol uvedený do omylu. Preto žiada dovolací súd, aby podľa ust. § 386 ods. 1 Tr. por. vyslovil rozsudkom, že právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 4To 80/2013, zo dňa 15. januára 2014 bol porušený zákon a súčasne podľa ust. § 386 ods. 2 Tr. por. zrušil rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 4To 80/2013, zo dňa 15. januára 2014 vo výroku o treste a o náhrade škody a podľa § 388 ods. 1 Tr. por. prikázal Krajskému súdu v Banskej Bystrici, aby vec v potrebnom rozsahu znova prejednal a rozhodol.
Dňa 17. februára 2017 bolo na Okresný súd Banská Bystrica osobne podané vyjadrenie prokurátora k dovolaniu obvineného. Dňa 23. februára 2017 bolo doručené Okresnému súdu Banská Bystrica vyjadrenie poškodenej k dovolaniu obvineného. Dňa 4. júla 2017 bol Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky doručený list obvineného spolu s prílohami k dovolaniu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) pred vydaním rozhodnutia o dovolaní obvineného skúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že toto bolo podané proti prípustnému rozhodnutiu (§ 368 ods. 1, ods. 2 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por.), oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 3 Tr. por.) a že spĺňa obligatórne obsahové náležitosti dovolania (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.).
Okrem toho Najvyšší súd zistil, že bola splnená aj podmienka dovolania podľa ustanovenia § 372 ods. 1, veta druhá Tr. por., podľa ktorej obvinený môže podať dovolanie aj vtedy, ak riadny opravný prostriedok podal prokurátor a odvolací súd rozhodol v neprospech obvineného. Podmienky na podaniedovolania boli vzhľadom na vyššie uvedené naplnené napriek tomu, že obvinený nepodal odvolanie. Najvyšší súd Slovenskej republiky však zároveň dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, nakoľko je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa ust. § 371 Trestného poriadku (§ 382 písm. c/ Tr. por.).
Podľa § 385 ods. 1 Tr. por. dovolací súd je viazaný dôvodmi dovolania, ktoré sú v ňom uvedené.
Podľa § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por., dovolanie možno podať, ak zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu.
Podľa ust. § 382 písm. c/ Tr. por., dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením, bez preskúmania veci, odmietne dovolanie, ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371.
Dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom určeným k náprave výslovne uvedených pochybení, pričom má byť len skutočne výnimočným prielomom do inštitútu právoplatnosti, ktorý je dôležitou zárukou stability právnych vzťahov a právnej istoty. Možnosti podania dovolania musia byť preto obmedzené, aby sa širokým uplatnením tohto mimoriadneho opravného prostriedku nezakladala ďalšia opravná inštancia.
Právo na obhajobu možno chápať ako vytvorenie podmienok na plné uplatnenie procesných práv obvineného a jeho obhajcu a zákonný postup pri reakcii orgánov činných v trestnom konaní a súdu na uplatnenie každého práva na obhajobu. Právo na obhajobu garantované čl. 6 ods. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj čl. 50 ods. 3 ústavy sa premietlo do viacerých ustanovení Trestného poriadku, ktoré upravujú jednotlivé čiastkové práva na obhajobu obvineného v rôznych štádiách trestného konania. Prípadné porušenie len niektorého z nich, pokiaľ sa to zásadným spôsobom neprejaví v postavení obvineného v trestnom konaní, samo osebe nezakladá dovolací dôvod.
Zásadným porušením práva na obhajobu sa rozumie najmä porušenie ustanovení o povinnej obhajobe (§ 37). V prípade, ak obvinený po určitú časť trestného konania nemal obhajcu napriek tomu, že ho mal mať, potom je splnená táto podmienka dovolania spravidla vtedy, ak orgány činné v trestnom konaní alebo súd v tomto čase skutočne vykonávali úkony trestného konania, ktoré smerovali k vydaniu meritórneho rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté dovolaním.
Zo spisového materiálu mal Najvyšší súd Slovenskej republiky za preukázané, že obvinený bol v konaní riadne zastúpený obhajcom. Námietka obvineného uvedená v dovolaní nie je subsumovateľná pod dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. Následný nesúhlas obvineného s postupom obhajcu v prípade, ak sa nenaplnia očakávania obvineného v trestnom konaní ohľadom uloženej výšky trestu, nie je možné považovať za zásadným spôsobom porušené právo na obhajobu. Spôsob obhajoby obvineného jeho obhajcom je mimo rámec tohto dovolacieho dôvodu. Dovolací súd nie je oprávnený hodnotiť kvalitu poskytovaných právnych služieb, ani nemôže v tomto smere do výkonu obhajoby zasahovať, pretože ide výlučne o vzťah medzi obhajcom a obvineným. Obvinený dovolaním nenapadol výrok o vine, napadol len výrok o treste rozsudku krajského súdu a v odôvodnení dovolania namieta aj výrok o náhrade škody. V texte dovolania však uvádza, že sa k činu priznal, pred spáchaním činu viedol riadny život. Tieto poľahčujúce okolnosti podľa obvineného neboli súdom dostatočne zohľadnené a trest sa mu javí ako neprimerane vysoký. Zároveň však v tom istom dovolaní namieta, že k vyhláseniu v zmysle ust. § 257 ods. 1 písm. b/ Tr. por. bol pod tlakom prinútený k uskutočneniu tohto vyhlásenia.
Najvyšší súd má zo spisového materiálu za preukázané, že obvinený bol riadne poučený o možnosti urobiť niektoré z vyhlásení uvedených v § 257 ods. 1 pod písm. a/, písm. b/ a písm. c/ Tr. por. Obvinený uskutočnil vyhlásenie po porade s obhajcom, v zmysle zákona. Dovolací dôvod podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Tr. por. primárne neslúži na preskúmavanie uloženej výšky trestu súdom nižšieho stupňa. Dovolací súd v predmetnom konaní nemal možnosť posudzovať uloženú výšku trestu vzhľadom na podané dovolanie, nakoľko trest bol uložený v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby.
Najvyšší súd konštatuje, ako je vyššie uvedené, že dovolací dôvod podľa ustanovenia § 371 ods. 1 písm. h/ v predmetnej veci vzhľadom na ust. § 257 ods. 5 Tr. por. obvinený nemohol uplatniť, nakoľko súdom prijaté vyhlásenie o vine, ako aj súdom prijaté vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, je neodvolateľné a v tomto rozsahu nenapadnuteľné odvolaním ani dovolaním okrem dovolania podľa ust. § 371 ods. 1 písm. c/ Trestného poriadku.
S poukazom na vyššie uvedené, Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatuje, že dovolanie obvineného nebolo dôvodné, a preto ho Najvyšší súd Slovenskej republiky podľa ust. § 382 písm. c/ Tr. por. odmietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.