N a j v y š š í   s ú d  

6 Tdo 2/2009

Slovenskej republiky

U Z N E S E N I E

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Petra Hatalu a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Petra Paludu v trestnej veci proti obvinenému M. S., pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona, prerokoval na neverejnom zasadnutí konanom dňa 24. februára 2009 v Bratislave dovolanie, ktoré podal obvinený proti rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici z 19. júna 2007, sp. zn. 4 T 13/2007, v spojení s uznesením Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 3 To 166/2007, zo dňa 5. septembra 2007, a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného M. S. s a   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19. júna 2007 bol obvinený M. S. uznaný za vinného z obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zákona na tom skutkovom základe, že

dňa 2. augusta 2006 vo večerných hodinách, približne medzi 22.00 a 23.00 hodinou, vo Veľkom Krtíši, v bytovom dome na ul. B. N. č. X., v byte č. X. nachádzajúcom sa na 6. poschodí, v ktorom býval v spoločnej domácnosti s družkou – poškodenou D. D., narodenou X., pod vplyvom alkoholu, nadväzne na vzniknutý verbálny konflikt, ostro-hranatým predmetom s dĺžkou čepele približne 6 cm, veľkou intenzitou a prudkosťou v smere zhora nadol bodol poškodenú D. Ď. do ľavej strany krku pod dolnou čelusťou, spôsobiac jej bodno-rezné poranenie krku hĺbky 5-6 cm s prebodnutím steny krčnej tepny na ploche 0,6 cm, ktoré vyvolalo okamžité masívne krvácanie do vonkajšieho prostredia, vedúce k strate krvi z cievneho riečišťa a následne k zlyhaniu životne dôležitých orgánov a smrti poškodenej D. Ď. v dôsledku vykrvácania.  

Za to mu Okresný súd Banská Bystrica uložil podľa § 145 ods. 2 Tr. zákona s použitím § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j/, l/ Tr. zák. trest odňatia slobody v trvaní 20 (dvadsať) rokov, pre výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s maximálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 ods. 1, § 78 ods. 1 Tr. zák. mu uložil aj ochranný dohľad na dobu 3 (troch) rokov, taktiež mu uložil, podľa § 73 ods. 2 písm. c/ Tr. zák. ústavné ochranné protialkoholické liečenie.

Súčasne rozhodol o povinnosti obvineného nahradiť škodu poškodenej A. Ď. vo výške 12 490 Sk.

Na základe odvolania obvineného, Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením zo dňa 5. septembra 2007, sp. zn. 3 To 166/2007, zamietol odvolanie obvineného podľa § 319 Tr. por.

Proti vyššie uvedenému rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici podal obvinený M. S., prostredníctvom obhajcu JUDr. Š. L., dovolanie.

V jeho odôvodnení uviedol, že tak okresný ako aj krajský súd hodnotili dôkazy jednosmerne v jeho neprospech. Poškodenú usmrtiť nechcel, jeho konanie malo byť kvalifikované len ako trestný čin zabitia podľa § 147 ods. 1 Tr. zák. Ďalej namietol, že jeho vzťah k poškodenej – družke nemal charakter vzťahu osoby blízkej, keďže bol založený len na vzájomnej sexuálnej príťažlivosti a pozitívnemu vzťahu k spoločnému požívaniu alkoholu.Vzhľadom k týmto dôvodom, obvinený navrhol, aby najvyšší súd ako súd dovolací vyslovil, že rozsudkom Okresného súdu v Banskej Bystrici zo dňa 19. júna 2007, sp. zn. 4 T 13/2007, v spojení s uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. 3 To 166/2007, zo dňa 5. septembra 2007 vo výroku o vine a treste bol porušený zákon v ustanovení § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/, § 127 ods. 4 Tr. zák., ako aj v ustanoveniach § 2 ods. 10, § 12 ods. 2 Tr. por., a aby dovolací súd zrušil napadnutý rozsudok, ako aj rozhodnutie odvolacieho súdu a Okresnému súdu v Banskej Bystrici prikázal, aby vec v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.  

K dovolaniu, po postupe podľa § 376 Tr. por., sa vyjadrila poškodená A. Ď., ktorá konštatovala, že súdy rozhodli zákonne a navrhla zamietnúť dovolanie obvineného.

Prokurátor Krajskej prokuratúry Banská Bystrica vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že považuje predmetné rozhodnutia súdov za obsahovo a vecne správne, preto mal za to, že nie je naplnený žiaden z dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 Tr. por., a preto navrhol, aby najvyšší súd dovolanie obvineného podľa § 392 ods. 1 Tr. por. zamietol.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1 Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por. a § 373 ods. 1 Tr. por.), v zákonnej lehote a na mieste, kde možno tento mimoriadny opravný prostriedok podať (§ 370 ods. 1 Tr. por.).

Súčasne však zistil, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť na neverejnom zasadnutí, lebo je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 (§ 382 písm. c/ Tr. por.).

Ustanovenie § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. upravuje, že dovolanie možno podať, ak je rozhodnutie založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.

Výkladom vyššie uvedeného zákonného ustanovenia možno dospieť k jedinému záveru a to, že dôvodom dovolania nemôžu byť nesprávne skutkové zistenia. Preto pri posudzovaní oprávnenosti tvrdenia o existencii dovolacieho dôvodu uvedeného v § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. je dovolací súd vždy viazaný konečným skutkovým zistením, ktoré vo veci urobili súdy prvého a druhého stupňa.

Dovolanie, ako mimoriadny opravný prostriedok, je určené k náprave v zákone výslovne uvedených procesných a hmotnoprávnych chýb, ale nie k revízii skutkových zistení urobených súdmi prvého alebo druhého stupňa. Tieto nemôže dovolací súd dopĺňať ani naprávať.

Obsah konkrétne uplatnených dovolacích námietok musí skutočne vecne zodpovedať zákonnému vymedzeniu takého dovolacieho dôvodu podľa § 371 Tr. por. Pokiaľ tomu tak nie je a podané dovolanie len formálne odkazuje na príslušné ustanovenie upravujúce dôvody dovolania, hoci v skutočnosti obsahuje argumenty stojace mimo uplatneného dovolacieho dôvodu, ide o dovolanie, ktoré je potrebné odmietnuť podľa § 382 písm. c/ Tr. por.

Z obsahu podaného dovolania obvineným M. S. je celkom zrejmé, že v posudzovanej veci je napadnutá výlučne správnosť skutkových zistení. Existenciu uplatneného dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. totiž obvinený vidí v nepreukázanom úmysle spáchať uvedený zločin. Záver o tom, či mal páchateľ úmysel spáchať trestný čin, je otázka skutkového stavu ustáleného na základe vykonaného dokazovania.

V posudzovanej veci, s poukazom na výklad obsahu dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., sú pre dovolací súd rozhodujúce skutkové zistenia, podľa ktorých obvinený spáchal skutok tak, ako je tento vymedzený v tzv. skutkovej vete rozsudku okresného súdu z 19. júna 2007, sp. zn. 4 T 13/2007, keďže krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací na základe odvolania obvineného napadnutý rozsudok nemenil.

Skutkovému stavu tak, ako bol zistený a popísaný v rozsudku Okresného súdu v Banskej Bystrici, však zodpovedá právny záver vyjadrený v posúdení skutku obvineného S., ako úmyselného obzvlášť závažného zločinu vraždy na blízkej osobe podľa § 145 ods. 1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák.

Tak okresný, ako aj krajský súd dospeli k záveru, že obvinený konal v úmysle zabiť svoju družku, s ktorou žil v spoločnej domácnosti.

So zreteľom na uvedené dospel najvyšší súd k záveru, že dovolacie námietky obvineného stoja mimo zákonného rámca prípustných dovolacích dôvodov podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por,. a preto ním uvádzaný dovolací dôvod nie je daný.

S poukazom na viazanosť dovolacieho súdu dôvodmi dovolania podľa § 385 Tr. por., Najvyšší súd Slovenskej republiky pre zjavné nenaplnenie dôvodov dovolania podľa § 371 Tr. por. dovolanie obvineného M. S. odmietol na neverejnom zasadnutí bez preskúmania veci.

P o uče n i e : Proti tomuto rozhodnutiu opravný prostriedok nie je prípustný.

V Bratislave 24. februára 2009  

  JUDr. Peter H a t a l a, v. r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia :Katarína Císarová