Najvyšší súd
6 Tdo 19/2010
Slovenskej republiky
U Z N E S E N I E
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu JUDr. Štefana Michálika a sudcov JUDr. Petra Hatalu a JUDr. Daniela Hudáka na neverejnom zasadnutí konanom 30. septembra 2010 v trestnej veci obvineného S. V., pre trestný čin sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999 a iné, o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 To 87/07 zo dňa 11. júna 2008, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolanie obvineného S. V. s a o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e
Rozsudkom Okresného súdu Prešov sp. zn. 1T 215/03 zo dňa 29. novembra 2006, bol obžalovaný S. V. uznaný vinným z trestného činu sprenevery podľa § 248 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. účinného do 31. augusta 1999 – v bode 1/, z trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa § 257 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 – v bode 2/, z trestného činu nedovoleného ozbrojovania podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 – v bode 3/ na tom skutkovom základe, že :
1/ dňa 17. novembra 1997 v priestoroch svojej realitnej kancelárie I. prevzal od V. Č. sumu 280 000 Sk ako cenu za prevod nájmu družstevnej garsónky v P., ktorej nájomcom na základe predchádzajúcej výmeny bol Ing. Ľ. Č., ktorému po úhrade jeho dlhu voči S. mal sumu získanú za prevod garsónky vo výške 213 000 Sk vyplatiť. Obvinený však dňa 23. januára 1998 vyplatil Ing. Ľ. Č. len 13 420 Sk za Ing. Č. vyplatil najneskôr 19. decembra 1997 S. sumu 34 637,80 Sk ako dlžné nájomné a 5 100 Sk použil na úhradu poplatkov súvisiacich s prevodom práv k bytu. Zvyšné peniaze neodovzdal Ing. Ľ. Č., ale ich použil začiatkom roku 1998 na iné účely, čím menovanému spôsobil škodu vo výške 221 842,20 Sk,
2/ dňa 19. mája 2003 v čase asi o 23.30 hod. v P. na ul. P., na prednú kapotu osobného motorového vozidla zn. MERCEDES typu WDB 124125, EČV: X. francúzskej štátnej poznávacej značky, ktoré bolo zaparkované pred obytným domom č. X., hodil kameň o rozmeroch 15x15x30 cm, ktorý sa odrazil od kapoty a rozbil čelné sklo vozidla, následne opäť vzal kameň a hodil ho druhýkrát na kapotu vozidla, tak z miesta ušiel k ihrisku školy SOU elektrotechnického P., kde zotrval asi 5 minúť a potom sa vrátil späť k vozidlu a opakovane hodil kameň na bočné sklo ľavých zadných dverí, pričom došlo k rozbitiu okna, čím svojím konaním L. R. L. spôsobil škodu vo výške 39 185, 44 Sk,
3/ v presne nezistenom čase v P. a inde si bez povolenia zadovážil strelnú zbraň tvaru písacieho pera a túto prechovával do dňa 19. mája 2003, kedy bola u neho nájdená pri vykonávaní služobného zákroku osobnej preventívnej prehliadky príslušníkom kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov v objekte Okresného riaditeľstva Policajného zboru Prešov, pričom uvedená zbraň je nedovolenou zbraňou, podľa odborného vyjadrenia KEÚ Košice podlieha povoľovaciemu konaniu a evidenčnej povinnosti podľa § 2 písm. b/ zák. č. 246/1993 Z. z. o zbraniach a strelive v znení zák. č. 284/1995 Z. z. a jeho novelizácie č. 79/2000.
Za spáchanú trestnú činnosť okresný súd podľa § 185 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 v spojení s ustanovením § 35 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 uložil obvinenému úhrnný trest odňatia slobody v trvaní 2 rokov. Podľa § 58 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 výkon uloženého trestu podmienečne odložil a podľa § 59 ods. 1 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 uložil skúšobnú dobu podmienečného odsúdenia v trvaní 3 rokov.
Podľa § 53 ods. 2 písm. a/ Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 mu uložil peňažný trest vo výške 30 000 Sk. Podľa § 54 ods. 3 Tr. zák. účinného do 31. augusta 2003 pre prípad, že by výkon peňažného trestu bol úmyselne zmarený, uložil náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 obžalobnému uložil povinnosť zaplatiť poškodenému Ing. Ľ. Č., bytom P., škodu vo výške 199 580 Sk.
Podľa § 228 ods. 1 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 uložil obžalovanému povinnosť zaplatiť poškodenému L. R. L., bytom R., škodu vo výške 9 276 Sk.
Podľa § 229 ods. 2 Tr. por. účinného do 31. decembra 2005 poškodeného L. R. L. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázal na konanie vo veciach občianskoprávnych.
Proti prvostupňovému rozsudku podal odvolanie obvinený S. V. a poškodený L. R. L.
Krajský súd v Prešove uznesením, sp. zn. 3 To 87/07 zo dňa 29. novembra 2006 odvolanie obvineného a poškodeného zamietol.
Dňa 18. novembra 2008 podal obvinený prostredníctvom svojho obhajcu na Okresný súd Prešov proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 3 To 87/07 zo dňa 11. júna 2008, podľa § 368, § 369 ods. 2 písm. b/, § 371 písm. i/ Tr. por. dovolanie a žiadal napadnuté uznesenie podľa § 386 ods. 2 Tr. por. zrušiť a podľa § 388 Tr. por. vec vrátiť Krajskému súdu v Prešove na nové konanie a rozhodnutie.
V písomných dôvodoch dovolania uviedol, že skutky v bodoch 2/, 3/, neboli podľa jeho názoru jednoznačne preukázané a súd vychádzal iba z nepriamych dôkazov. Skutok pod bodom 1/, nebol vôbec preukázaný. Za podstatnú vadu konania obvinený označil skutočnosť, že súd v odôvodnení rozsudku sa vôbec nevysporiadal s námietkami obvineného a k skutkovým a právnym námietkam k jednotlivým skutkom.
V bode 1/ rozsudku sa nevysporiadal s právnou otázkou, či zmluva o zámene bytu o prevode členských práv a povinností zakladá práva pre poškodeného Ing. Č. V závere dovolania obvinený uviedol, že svoje dovolanie opiera najmä o nález Ústavného súdu, sp. zn. III. ÚS 25/06 z 10. mája 2006, z ktorého vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia o vine zo spáchania skutku naplňujúceho trestný čin zodpovedalo požiadavke preukázania zákonných znakov trestného činu mimo rozumných pochybností. Ak je odôvodnenie výroku o vine vo vzťahu k niektorým zo zákonných znakov trestného činu nepreskúmateľné, takéto odôvodnenie je z hľadiska spravodlivého súdneho konania ústavne neodňateľné.
K podanému dovolaniu sa písomne vyjadrili okresný prokurátor v Prešove a poškodený L. R. L.
Okresný prokurátor v Prešove vo svojom vyjadrení uviedol, že všetky tri skutky boli v konaní riadne preukázané, súd procesným spôsobom zabezpečil všetky dôkazy potrebné pre rozhodnutie, vyhodnotil ich a následne vec správne právne posúdil. Navrhol dovolanie obvineného ako nedôvodné zamietnuť.
Poškodený vo vyjadrení uviedol, že obvinený mu škodu uhradil a tým uznal svoju zodpovednosť za škodu aj vinu na skutku pod bodom 2/.
Najvyšší súd preskúmal procesné podmienky pre podanie dovolania a zistil, že dovolanie bolo podané proti právoplatnému rozhodnutiu, je prípustné a v súlade s ustanoveniami § 368 ods. 1 Tr. por. a § 566 ods. 3 Tr. por. Dovolanie bolo podané prostredníctvom obhajcu (§ 369 ods. 2 písm. b/ a § 373 ods. 1 Tr. por.) v zákonom stanovenej lehote a na príslušnom súde (§ 370 ods. 1, ods. 2 Tr. por.). V ustanovení § 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por. sú určené obsahové náležitosti dovolania. Obsahové náležitosti podané dovolanie spĺňa. Dovolateľ splnil aj podmienku stanovenú v ustanovení § 372 Tr. por., keď proti prvostupňovému rozhodnutiu podal riadny opravný prostriedok.
Po preskúmaní spisového materiálu najvyšší súd dospel k záveru, že podané dovolanie je potrebné odmietnuť, pretože nie sú naplnené dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.
Podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. dovolanie možno podať ak rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom právnom použití iného hmotnoprávneho ustanovenia, správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť.
Nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku sa rozumie nesprávne právne posúdenie zisteného skutku alebo nesprávne použitie iného hmotnoprávneho ustanovenia.
Právnym posúdením skutku sa rozumie jeho hmotnoprávne posúdenie. Podstatou právneho posúdenia skutku je aplikácia hmotného práva, t. j. Trestného zákona na skutkový stav, ktorý zistil súd. Najvyšší súd môže rozhodnutie súdov nižších súdov zmeniť, ak zistí, že skutok bol v napadnutom rozhodnutí kvalifikovaný ako trestný čin, napriek tomu, že nešlo o žiadny trestný čin, alebo že išlo o iný trestný čin.
Nesprávnym použitím iného hmotnoprávneho ustanovenia sa rozumie porušenie ustanovení Trestného zákona alebo nesprávne použitie iných právnych predpisov (napr. Obchodného zákonníka, Občianskeho zákonníka).
Obvinený v dovolaní pri skutkoch pod bodom 2/, 3/ namieta skutočnosť, že trestná činnosť nebola jednoznačne preukázaná a obvinený bol usvedčovaný zo spáchania skutkov len nepriamymi dôkazmi. K skutku pod bodom 1/ obvinený vytýka prvostupňovému a druhostupňovému súdu, že nevyhodnotili právne posúdenie skutku, nevysporiadali sa s právnou otázkou, či zmluva o zámene bytu a prevode členských práv a povinností, ktorá sa v spise nachádza, zakladá práva aj pre poškodeného Ing. Č. a neodôvodnil výrok rozhodnutia o vine tak, ako to požaduje zásada spravodlivého súdneho konania.
Koncepcia dovolania v trestnom práve nie je založená na tom, aby skutkové zistenia súdov prvého a druhého stupňa boli preskúmavané ešte treťou inštanciou. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok určený k náprave závažných vád právoplatných rozhodnutí. Z ustanovenia § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., veta za bodkočiarkou „správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd nemôže skúmať a meniť“ vyplýva, že sa vylučuje možnosť uplatňovania námietok proti skutkovým zisteniam. Na podklade tohto dovolacieho dôvodu nie je možné preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov. Rozhodnutie súdov o vine môže byť založené aj len na nepriamych dôkazoch, nie vždy páchateľ trestnej činnosti je usvedčovaný na základe priamych dôkazov. Podstatné je, aby pri hodnotení dôkazov súdy postupovali v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. a aby vyhodnotené dôkazy v súhrne i jednotlivo v prospech i v neprospech obvineného, umožnili súdu vydať spravodlivé rozhodnutie. Aj keď je pochybením súdov nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, toto pochybenie nie je dôvodom na zrušenie rozhodnutia v dovolacom konaní. Okresný súd aj krajský súd v odôvodnení svojich rozhodnutí poukázali pri dôkazoch, ktoré usvedčovali obvineného zo spáchanej trestnej činnosti na zmluvu o výmene (zámene) bytov, aj keď zrejme nie v takom rozsahu ako by to požadovala obhajoba.
Z konštatovaných skutočností uvedených v dovolaní vyplýva, že námietky obvineného smerujú k skutkovým zisteniam, resp. poukazujú na vady skutkové a preto dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci nie sú dané.
Podľa § 382 písm. c/ Tr. por. dovolací súd na neverejnom zasadnutí uznesením bez preskúmania veci odmietne dovolanie ak je zrejmé, že nie sú splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.
S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že dovolacie dôvody podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. v posudzovanej veci nie sú dané a preto Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie obvineného S. V. odmietol.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu opravný prostriedok nie je prípustný.
V Bratislave 30. septembra 2010
JUDr. Štefan M i c h á l i k, v. r.
predseda senátu
Vypracoval : JUDr. Daniel Hudák
Za správnosť vyhotovenia : Ing. Alžbeta Kóňová