6Tdo/15/2016

UZNESENIE

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Hudáka a sudcov JUDr. Štefana Michálika a JUDr. Martina Bargela na neverejnom zasadnutí konanom 18. mája 2016 v Bratislave, v trestnej veci obvineného F. S. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona o dovolaní obvineného proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/101/2014, z 9. októbra 2014, takto

rozhodol:

Podľa § 382 písm. c/ Trestného poriadku dovolanie obvineného F. S. sa o d m i e t a.

Odôvodnenie

Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/102/2013, zo 6. februára 2014 bol obvinený F. S. uznaný vinným zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Trestného zákona pre skutok, že

dňa 22. júna 2011 v čase o 16.45 hod. v Bratislave na ul. Gagarinovej ako vodič motorového vozidla zn. Daewoo Matiz, EČ: C., spôsobil ublíženie na zdraví poškodenému Z. S. pri dopravnej nehode tak, že F. S. jazdil motorovým vozidlom zn. Daewoo Matiz, EČ: C., po Gagarinovej ulici smerom do centra mesta a v úseku pri železničnom nadjazde pri prechádzaní z pravého jazdného pruhu do ľavého jazdného pruhu nedal prednosť v jazde motocyklu zn. YAMAHA, EČ: C., ktorý viedol poškodený Z. S. smerom do mesta v ľavom jazdnom pruhu, ktorý v snahe zabrániť zrážke strhol riadenie motocykla doľava a dostal sa do protismerného jazdného pruhu, kde narazil do vozidla Škoda Fábia EČ: C., stojaceho v kolóne, ktoré riadila vodička Z. E., pričom následkom dopravnej nehody poškodený Z. S. utrpel zlomeninu hornej časti pravej vretennej kosti pod hlavičkou bez posunu úlomkov, zlomeninu člnkovej kosti pravého zápästia bez posunu úlomkov, odreniny a pomliaždeniny dolnej zadnej časti pravého predkolenia a pomliaždenie vlasatej časti hlavy v ľavej temennej oblasti s dobou liečenia 6 týždňov a s dobou obmedzenia jeho obvyklého spôsobu života približne 3 týždne, čím obvinený svojím konaním porušil zákonné ustanovenie § 10 ods. zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke.

Za to bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, pričom výkon trestu mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 roky. Zároveň bol obvinenému uložený aj trest zákazučinnosti viesť motorové vozidlá všetkého druhu na 2 roky a bola mu uložená povinnosť nahradiť poškodenej strane -Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a.s., škodu vo výške 465,87 € a poškodenej strane

-Sociálnej poisťovni, a.s., škodu vo výške 311,40 €. Poškodená strana Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., bola s nárokom na náhradu škody odkázaná na občianske súdne konanie.

Krajský súd v Bratislave na podnet odvolania podaného obvineným rozsudkom, sp. zn. 4To/101/2014, z 9. októbra 2014 rozhodol tak, že zrušil rozsudok Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/102/2013, zo 6. februára 2014 vo výroku o treste a vo výroku o náhrade škody. Krajský súd následne rozhodol tak, že obvinenému uložil trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace s tým, že výkon trestu mu podmienečne odložil na skúšobnú dobu 12 mesiacov. Zároveň bol obvinenému uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu 12 mesiacov. Poškodené strany - Sociálna poisťovňa, a.s. a Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., boli s nárokom na náhradu škody odkázané na občianske súdne konanie.

Proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave podal prostredníctvom obhajcu dovolanie obvinený F. S. z dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por. V dovolaní analyzoval odôvodnenie rozsudku krajského súdu a najmä hodnotenie dôkazného stavu súdmi nižších stupňov a ponúkol svoje hodnotenie zisteného dôkazného stavu, z ktorého vyvodil vlastné skutkové a právne závery odlišné od tých, ktoré ustálil okresný i krajský súd. V dovolaní tiež uviedol: „Nie je prípustné, aby odvolací aj prvostupňový súd konštatovali tak u poškodeného ako aj u obžalovaného nesprávnu techniku jazdy, avšak iba u osoby obžalovaného vyvodili nejasným a nesprávnym právnym posúdením zisteného skutku (ktorého sa podľa odôvodnení citovaných rozhodnutí dopustili ako obžalovaný tak poškodený) ďalší kontext s následným odsúdením obžalovaného. Nesprávna technika jazdy vytýkaná ako obžalovanému tak poškodenému s nejasnou oporou v porušení ustanovenia § 10 zák. č. 8/2009 Z.z. (už len u obžalovaného), tak nemôže mať dôsledok v konštatovaní spáchania ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. u obžalovaného“. S ohľadom na to navrhol, aby najvyšší súd zrušil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4To/101/2014, z 9. októbra 2014, v spojení s rozsudkom Okresného súdu Bratislava II, sp. zn. 3T/102/2013, zo 6. februára 2014 a vrátil vec na ďalšie konanie.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 377 Tr. por.) zistil, že dovolanie je prípustné (§ 368 ods. 1, ods. 2 písm. a, písm. h/ Tr. por.), bolo podané oprávnenou osobou (§ 369 ods. 2 písm. b/ Tr. por.), v zákonom stanovenej lehote (§ 370 ods. 1 Tr. por.), na mieste, kde tento mimoriadny opravný prostriedok možno podať (§ 370 ods. 3 Tr. por.), obsahuje odôvodnenie (§ 374 ods. 1, ods. 2 Tr. por.) a dospel k záveru, že nie je možné o dovolaní rozhodnúť v súlade s návrhom obvineného, pretože je zrejmé, že neboli splnené dôvody dovolania podľa § 371 Tr. por.

V prvom rade najvyšší súd poznamenáva, že v zmysle § 385 Tr. por. je dovolací súd viazaný dovolacími dôvodmi, ktoré sú v ňom uvedené, z čoho vyplýva, že táto viazanosť sa týka vymedzenia chýb napadnutého rozhodnutia a konania, ktoré mu predchádzalo (§ 374 ods. 1 Tr. por.) a nie právnych dôvodov dovolania uvedených v ňom v súlade s § 374 ods. 2 Tr. por. z hľadiska ich hodnotenia (R 120/2012-I).

S ohľadom na povahu dovolacieho konania, ktoré je ako návrhové konanie vždy podmienené návrhom oprávnenej osoby znalej práva - minister spravodlivosti, generálny prokurátor, obhajca je najvyšší súd viazaný podaným návrhom do takej miery, že v rámci prieskumu dodržiavania zákonnosti nemôže ísť nad rámec návrhu a tam špecifikovaných dôvodov dovolania (§ 385 Tr. por.).

K dovolaciemu dôvodu podľa § 371 ods. písm. i/ Trestného poriadku.

Existenciu tohto dovolacieho dôvodu obvinený odôvodnil len tým, že súdy nižších stupňov nesprávne vyhodnotili dôkaznú situáciu a vyvodili z nej nesprávne skutkové a právne závery.

K tomu najvyšší súd uvádza, že v rámci dovolacieho konania nie je prípustné preskúmavať správnosť a úplnosť zisteného skutku (veta za bodkočiarkou § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por.), ak dovolanie nepodalminister spravodlivosti podľa § 371 ods. 3 Tr. por.. Skutkový stav môže najvyšší súd hodnotiť len z toho hľadiska, či skutok alebo iné okolnosti skutkovej povahy boli správne právne posúdené, tzn. či boli právne kvalifikované v súlade s príslušnými ustanoveniami hmotného práva. Preto nemožno preverovať úplnosť vykonaného dokazovania a správnosť hodnotenia jednotlivých dôkazov, nakoľko toto sú otázky upravené normami procesného práva, nie hmotným právom. Uvedený záver zodpovedá skutočnosti, že dovolanie je mimoriadnym opravným prostriedkom a rozhoduje o ňom najvyšší súd už v tretej inštancii, kde nemožno znovu vytvárať, či meniť skutkové zistenia. S ohľadom na to, nemôže najvyšší súd spochybňovať skutkové zistenia, prehodnocovať vykonané dôkazy a ich hodnotenie vykonané súdmi nižších stupňov.

Pre dovolací súd je rozhodujúce skutkové zistenie, podľa ktorého F. S. spáchal skutok tak, ako je uvedené v rozsudku súdu prvého stupňa, z ktorého skutkovými závermi sa stotožnil aj odvolací súd. Popísanému skutkovému stavu plne zodpovedá i právny záver vyjadrený v posúdení skutku ako prečinu ublíženia na zdraví podľa § 158 Tr. zák. Použitú právnu kvalifikáciu odôvodňujú všetky skutkové okolnosti, ktoré sú v popise skutku zahrnuté a ktoré vyjadrujú naplnenie príslušných znakov skutkovej podstaty označeného prečinu. Z uvedeného vyplýva, že tento dovolací dôvod nebol naplnený.

Najvyšší súd uzatvára, že v predmetnej veci nezistil naplnenie dovolacieho dôvodu podľa § 371 ods. 1 písm. i/ Tr. por., a preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.